Huby sem patriace majú askokarpy obklopené pevnou stenou - perídiom, vrecká sú unitunikátne a väčšinou vytvárajú výtrusorodú vrstvu. Plodničky sú typu peritécia. Obyčajne majú otvor, ostiolum, okolo ktorého môžu byť perifýzy. Peritéciá môžu vznikať jednotlivo alebo v skupinách a môžu, alebo nemusia byť ponorené vo zvláštnom pletive, stróme (plodnicové lôžko). Keď sú ponorené v stróme, potom z nej vyčnievajú len ich otvory (ostiolum). Napriek tomu, že peritéciá majú pomerne jednotný tvar, možno
Charakteristickým znakom tejto triedy sú bitunikátne vrecká s dvoma zreteľne oddeliteľnými stenami. Vonkajšia stena (exoascus) nie je pružná, ale v čase zrelosti askospór sa na temeni alebo na boku pretrhne a umožní tak vnútornej stene (endoascus), ktorá je pružná, predĺžiť sa o pôvodnú svoju dĺžku. Askospóry putujú v temenu s otvorom, cez ktorý sú postupne vystreľované.
Vrecká sú uložené v plodničke, ktorá sa nazýva askostróma. Má tvar peritécia, vznikajúceho (na rozdiel od pravéh
Majú dobre vyvinuté rozkonárené septované mycélium. Hlavnou súčasťou bunkových stien je chitín, celulóza nebola dokázaná. Na rozdiel od dvojvrstvovej steny askomycétov ich bunkové steny sú zložené z viacerých tenkých vrstiev.
Podstatný rozdiel medzi mycéliom askomycétov a bazídiomycétov možno pozorovať v stavbe priehradky (septa). Pokiaľ priehradka askomycétov je opatrená jednoduchým pórom, pór bazídiomycétov je na obidvoch stranách zhrubnutý (má tvar deravého suda) a nazýva sa dolip
Je to druhovo najpočetnejšia trieda, patria sem okrem iných húb všetky klobúkaté huby (makromycéty). Ich bazídiá sú väčšinou palisádovo usporiadané a vytvárajú hyménium, ktoré je v dobe zrelosti bazídiospór obnažené (voľné) na rozdiel od Gasteromycetes.
Podľa štruktúry bazídií možno triedu rozdeliť na dve podtriedy: Holobasidiomycetidae a Phragmobasidiomycetidae. 1. podtrieda Holobasidiomycetidae (Celistvookrajové huby, Holobazídiomycéty)
Predstavujú umelú skupinu, ktorú zjednocujú tieto znaky:
- plodničky sú uzavreté, angiokarpné, otvárajú sa až v dobe zrelosti bazídiospór;
- bazídiospóry nemajú charakter balistospór, nie sú aktívne vymršťované.
Plodničky obaľuje viacvrstvový obal, zákrovka, perídium. Spravidla sa skladá z dvoch častí, vonkajšej - exoperídie a vnútornej - endoperídie. Exoperídium je pseudoparenchymatické a niekedy mizne. Endoperídium pretrváva a v dobe zr
Patria sem dve skupiny ekonomicky významných patogénnych húb, ktoré sú parazitmi semenných rastlín. Sú to sneti Ustilaginales a hrdze Uredinales. Príbuznosť týchto dvoch radov je pochybná. Odlišujú sa však od doteraz uvedených Basidiomycotina viacerými znakmi:
- nevytvárajú plodničky;
- vytvárajú septované mycélium, ktoré septá majú jednoduchý pór (dolipór a parenthosom chýba);
- štruktúre bazídií zodpovedá hrubostenná teleutospóra, všeobecne
Existuje veľké množstvo húb, u ktorých nepoznáme ich pohlavné rozmnožovanie. Rozmnožujú sa len asexuálnymi spórami alebo mycéliom.
Napriek tomu, že u nich pohlavné rozmnožovanie nie je známe, dochádza u nich k novým rekombináciám genetického materiálu v dôsledku parasexuálneho procesu, čím sa vysvetľuje ich značná genetická premenlivosť. Parasexuálny proces zabezpečuje u nich vznik heterokaryotného mycélia. Heterokaryóza je stav, keď sa v jednej bunke nachádzajú geneticky rozdielne ja
Veda, ktorá sa zaoberá lišajníkmi, nazýva sa lichenológia.
Lišajníky majú zvláštne miesto medzi rastlinami. Každý lišajník tvoria dve zložky: huba (označujeme ju ako mykobiont) a riasa alebo sinica (fotobiont). Mykobiont žije niekedy v symbióze s dvoma fotobiontmi.
Prípady vzájomného spolužitia - symbiózy nachádzame v rôznych rastlinných skupinách, ale iba pri lišajníkoch v jeho dôsledku vznikajú vysoko diferencované morfologické útvary, ktoré môžu vyzerať ako celk
Keď sa nahneváme, mozog prikáže telu, aby z nadobličiek vylučovalo hormón noradrenalín, prehĺbi sa nám dych, srdce bije oveľa rýchlejšie, krvný tlak stúpa a zreničky sa rozširujú. Krv sa nahrnie z iných orgánov do srdca, centrálnej nervovej sústavy a do svalov, preruší sa trávenie, stúpne hladina cukru v krvi, sčervenáme. “ Hnev je prirodzená reakcia organizmu na frustráciu”, tvrdí Gael Lindenfield, autor knihy Zvládnutie hnevu. “Je jednou z našich prvých životných skúseností - keď sa ako bábätká
Mnoho ľudí si myslí, že založiť dobrý a pekný trávnik je tá najjednoduchšia vec. Stačí rozhodiť osivo trávnych semien a čakať. A práve takýto prístup sa zväčša vypomstí, trávnik jednoducho nevzíde. Pretože trávnik nezakladáme každý deň a zvyčajne chceme, aby svoju úlohu plnil čo najdlhšie, stojí za to ho založiť odborne, aby sme sa mohli kochať sýtozeleným kobercom.
Jednou zo základných a súčasne najdôležitejších operácií pred založením trávnika je príprava pôdy. Kedže pre
Smaragd obsahuje v kryštálovej štruktúre rôzne prímesi, predovšetkým sodík, draslík, líbium, cézium, rubídium, fluór a molekuly vody. Beryl, ktorý neobsahuje žiadne prímesi, je bezfarebný. Ak obsahuje prímesi domodra - je to akvamarín a ak sa vyskytuje v zelenom odtieni - je to odroda smaragd. Táto odroda berylu je najcennejšia. Ťažila sa od dôb starého Egypta, odkiaľ pochádzali smaragdy kráľovnej Kleopatry. Smaragdy tiež zdobia korunovačné a cirkevné klenoty.
V ľudskom tele koluje päť až šesť litrov krvi, ktorej najdôležitejšou úlohou je zásobovanie organizmu životne dôležitým kyslíkom a naopak odvádzanie odpadného produktu oxidu uhličitého, vznikajúceho pri látkovej výmene. Prenáša všetky výživné látky zo zažívacieho traktu k jednotlivým orgánom alebo ich ukladá do tzv. “skladov”, ku ktorým patria napríklad tukové vankúšiky.
Krv okrem iného zodpovedá aj za “odstraňovanie odpadov”, čiže prenos odpadných látok, vznikajúcich pri lá
# Zoofóbia # - strach zo zvierat Pagofóbia # - hrôza zo snehu a mrazu Olfaktofóbia # - túto fóbiu vyvolávajú pachy Nekrofóbia # - strach zo smrti Musofóbia # - panika z myší Hemofóbia # - strach z krvi Heliofóbia # - znamená utekanie pred slnkom Gamofóbia # - trpia ňou ľudia, ktorí sa boja manželstva Filemafóbia # - nemôžete sa bozkávať Elektrofóbia # - nová fóbia, ide o strach z elektrických spotrebičov Dendrofóbia # - ľudia sa boja str
Ach, tá pamäť! Na ňu sa vyhováraš, ak sa ťa učiteľ spýta na rok vojny vo Viedni. “Zabudol som.” “Vyletelo mi to z hlavy,” povieš mame, keď sa hnevá, že si zase nevyniesol smeti. Čo je vlastne pamäť?
Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať a vyberať informácie (podnety).
Najprv si nejaký fakt uvedomíme. Potom sa ho usilujeme uchovať, aby sme si ho v potrebnej chvíli vyvolali. To je Pamäťový proces. Ľudia sa zvyčajne delia na tých, čo majú lepšiu zrakovú pamäť, a na tých
Vtipov na tému ženský mozog je neúrekom. Výskumy už niekoľko ráz dokázali, že muži majú asi o 16 % viac mozgových buniek ako ženy. Nie sú však vďaka tomu inteligentnejší. Načo muži dodatočné bunky používajú, vedci zatiaľ nevedia vysvetliť. Hoci výskumy v oblasti mozgu stále napredujú, ešte zďaleka o ňom nevieme dosť.
Zosumarizovali sme aspoň niekoľko štúdií, prečo ženy myslia inak. Muži, ktorí majú väčší a ťažší mozog, ich môžu brať s rezervou.
Z histórie vzácnych kameňov - drahokam kráľov - kráľ drahokamov
Najsvietivejší z drahokamov je diamant, kráľ minerálnej ríše. Jeho nádherný lesk inšpiroval ľudstvo k mnohým činom. Legendy o ňom presiahli najodvážnejšie predstavy. Dnes si diamanty vyberáme vyzbrojení priam vedeckými znalosťami.
Už päťtisíc rokov skrýva v sebe vášne, slávu, vojny a tajomstvá. Prvé diamanty našli v Indii tritisíc rokov pred Kristom! Dlhé stáročia bola vlasťou diamantov len Indii.
* najdôležitejšia a kvantitatívna prevládajúca reakcia na svete * zdroj kyslíka *
zdroj chemickej energie a organických látok pre všetky živé organizmy *
“zakonzervované” produkty tejto reakcie z dávnych dôb sú dnešné ložiská uhlia a ropy
Základný proces v prírode, ktorý zabezpečuje viazanie slnečných fotónov, vody a kyslič-chemickú energiu je fotosyntéza. Bez fotosyntézy by bol život na Zemi nemožný. Táto reakcia prebieha v drobných organel
Naše ruky, ramená, a nohy nehovoria o nič menej ako náš jazyk. Podobne ako slová môžu byť viacvýznamové aj gestá. Jednoznačný význam dostávajú až v spojení s inými gestami, presne tak ako slová, ktoré sú viacvýznamové bez spojenia s inými slovami.
Gestika je súčasťou kinetiky, náuke o pohybovej činnosti človeka. Zaoberá sa pohybmi rúk. Termín GESTO je odvodnený z latinského slova Gero, Gerere, čo znamená prejavovať cit, zmýšľanie alebo vlastnosť. Pohyby rúk podporujú alebo zvýrazňuj
Charakteristickou vlastnosťou živej hmoty je premena látok a energie. Organizmus rastie, množí sa; je schopný odpovedať na podráždenie a pohybovať sa, teda žiť, len dovtedy, kým trvá látková premena. Ak sa zastaví, organizmus odumiera. Látkovú premenu v bunkách podmieňuje neustála látková výmena medzi bunkou a jej okolím - vonkajším prostredím. Vonkajšie prostredie poskytuje živým organizmom kyslík a živiny, ktoré slúžia ako stavebný materiál a zdroj energie. Na druhej strane do vonkajšieho prostredia ods