Pocet referatov: 1485

Klokan (vačkovce)

Vačkovec je zviera, ktoré má na bruchu vak. Nosí v ňom mláďatá. V týchto “jasliach“ je mláďa v bezpečí a nechýba mu tu ani mlieko. V súčasnosti žijú takmer všetky vačkovce - približne 3000 druhov - v Austrálii a na okolitých ostrovoch. Predtým žili na celom svete. Keď sa však vyvinuli novšie druhy, ako napr. kone, mačky a potkany, väčšina vačkovcov vyhynula. V Austrálii sa vačkovcom podarilo prežiť, pretože „nové“ cicavce sa na tento izolovaný ostrov nedostali. Vačkovce sú skupina veľmi početn

Kosatka dravá

Charakteristika:
Dĺžka: 5 - 6m, výnimočne 10 m
Hmotnosť: okolo 3 - 5 t
Výskyt: moria severnej pologule
Jedálniček: bežné ryby i veľryby, tulene
Zafarbenie: lesklá koža, zhora čierna, zospodu biela. Medzi farbami je ostrý predel

Známy biológ Karl Liné o kosatke povedal: “Je to tyran a mučiteľ veľrýb.”
Kosatka patrí medzi veľryby čeľade delfínovité. Svoje meno dostala vďaka chrbtovej plutve, ktorá sa podobá na kosu. Máva ju obyčajne vychýlenú do boku. <

Kostrové svaly

Činnosť kostrových svalov umožňuje človeku rozmanité pohyby tela a jeho častí, udržiavanie vzpriamenej polohy, pracovné výkony a reč. Hmotnosť svalov muža je asi 36%, ženy asi 32% hmotnosti tela. Človek má 600 svalov. Väčšina sa upína na kosti.

Kostrový sval je pevný a pružný. Pri zaťažení sa pretiahne. Je dráždivý a má schopnosť sťahovať sa. Každý intervovaný sval má určité pokojové napätie - tonus. Činné svaly sa buď skracujú (svalový sťah)-prejavom tejto ich činnosti je pohyb (

Krištáľ

Jednou z najčistejších odrôd kremeňa je krištáľ. Je to číry, bezfarebný, priehľadný nerast podobný sklu. Podľa tzv. Mohesovej stupnice tvrdosti z desiatich stupňov je krištáľ v poradí siedmy. Kryštál krištáľu má najčastejšie stĺpcovitý tvar. Jeho veľkosť nie je ohraničená, pohybuje sa od niekoľkých milimetrov až po hmotnosť niekoľkých kilogramov. Niekedy vypĺňa dutiny veľkosti menších jaskýň. Ložísk krištáľu je oveľa menej ako ložísk obyčajného kremeňa. Vo svete sú známe ložiská v po

Máte dobré oči?

Glaukóm alebo ľudovo povedané zelený zákal, je chronické ochorenie oka, ktoré je druhou najčastejšou príčinou slepoty. Hlavým znakom charakterizujúci toto ochorenie je zvýšenie vnútroočného tlaku. V začiatočných fázach je ochorenie úplne nenápadne. Bez akýchkoľvek klinických príznakov, takže postihnutý nepociťuje bolesti oka, ani nemôže pozorovať zmeny na oku. Ochorenie sa často prejaví až výpadkami v zornom poli, keď sú už zmeny na zrakovom nerve nezvratné. K rizikovým skupinám patria ľudia nad 40 r

Nebo nad hlavou

Zem je známa ako modrá planéta. Je to vďaka farbe jej oblohy. Skúsili ste sa však niekedy zamyslieť, prečo je to tak? Prečo je obloha počas pekných dní modrá? A či je vôbec modrá farba oblohy vždy a všade rovnaká? Ak nie, od čoho závisí? Prečo sa pri západe či východe slnka mení farba oblohy na žltú, červenú, či až purpurovú. Prečo je farba zatiahnutej oblohy sivá, hoci oblaky sú často biele, a len ťažké búrkové mraky sú tmavé. A je vôbec možné, aby mala buď celá obloha , alebo jej časť, aj in

Nevšedný jantár

Jantár je nielen po tisícročia žiadaný tovar, ale aj zdroj vedeckých poznatkov. Vedcom umožnil pohľad do živého sveta dávnych vekov, pretože v týchto skamenených žltých živiciach nachádzajú pozostatky živočíchov i rastlín.

Čo je vlastne jantár? Je to organický nerast pôvodom z fosílnej živice. Skladá sa približne zo 78 % uhlíka, 10 % vodíka, 12 % kyslíka, 0,5 % síry a popola. Zahrievaním sa začne jantár pri teplote 370 až 380 stupňov rozkladať (nie taviť). Horí jasným plameňom, je tiež

Perly

Perly mali od nepamäti mimoriadnu cenu a pripisovali sa im zázračné vlastnosti. Prvé správy o použití perál poznáme z egyptských papyrusov spred takmer 4000 rokov. Perly mali oddávna veľmi vysokú cenu. Preto ich nosili výhradne len príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev. Zdobili sa nimi vlasy, čepce, či odev panovníkov, cirkevných hodnostárov alebo šľachtičien.

Príroda vytvára perly na dne morí alebo riek, avšak len veľmi výnimočne. Je známe, že perly vytvárajú len tie druhy morskýc

Poznávajme typy a druhy pôd

Typ pôdy, jej klasifikácia podľa vývoja, zatiaľ čo druhy pôdy podľa zrnitosti. Ich poznanie má význam pre hospodárenie na pôde v záhradke.

Podľa vzniku a vývoja pôdy poznáme rad genetických pôdnych typov. V našich podmienkach sa väčšina pôd vyvíjala pod lesom (kambizeme, luvizeme, podzoly hnedozeme) a len malý podiel v stepných (černozem, smonica) alebo hydromorfných pririečnych a mokraďových podmienkach (fluvizem, čiernica, glej, organozem). Väčšina pôd v záhradkách je silne ovplyvnená člo

Sexuálne prenosné choroby

Pri pohlavnom styku sa môže nakaziť celou plejádou infekcií, ktoré s a odborne označujú ako sexuálne prenosné choroby. Väčšia pravdepodobnosť nákazy hrozí promiskuitným ľuďom , ktorí často striedajú partnerov. Najlepšou prevenciou je vernosť. Pohlavným stykom sa prenáša viac ako 50 druhov choroboplodných organizmov. Infekcie majú rôzne príznaky a dôsledky. Ak sa v čas nediagnostikujú a neliečia, môžu viesť k rôznym komplikáciám. Navyše, zvyšuje sa riziko prenosu na iné osoby. Od roku 1956, s nástupom

SIDS

Syndróm náhleho úmrtia sa označuje SIDS z anglického sudden infant death syndrome. Je to náhle úmrtie dieťaťa, ktoré nemá žiadne príznaky choroby SIDS je najtajomnejšie úmrtie v detskom veku.

V skratke možno povedať, že je to tichá, ničím nealarmujúca smrť zdanlivo zdravého dieťaťa. Syndróm však má viacero špecifík...Áno. SIDS sa ťažko podchytáva, lebo v oficiálnych štatictikách praktikcy nefigujuje. Súčasne ani pozorným patologickým vyšetrovaním sa neodhalí príčina úmrtia. Ide o to,

Skleníkový efekt

Vznik skleníkového efektu:
Skleníkový efekt atmosféry je spôsobený tým, že tzv. skleníkové plyny v atmosfére (vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ďalšie) voľne pripúšťajú krátko krátkovlnné slnečné žiarenie, to dopadá na zemský povrch a zohrieva ho. Dlhovlnné (infračervené) žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch, je z väčšej časti týmito plynmi zachytené a čiastočne spätne vyžiarené k zemskému povrchu. Priemerná teplota prízemnej atmosféry je potom o 33°C vyššia, ako by

Smäd je nebezpečný

Voda je základnou ľudskou potrebou. Nie je za ňu rovnocenná náhrada a bez nej môžeme žiť len krátko. Vo vnútri ľudského tela pôsobí voda ako teplotný stabilizátor, v studenom prostredí pomáha udržiavať teplotu a je životne dôležitá na ochladenie v horúcom prostredí. Je tiež súčasťou telesného mechanizmu na trávenie potravy a odstraňovanie jej odpadu.

Dospelý človek má v sebe približne 70% vody, čo je na sedemdesiat kilogramov váhy asi 50 litrov. Straty za 24 hodín vyzerajú takto: pľúcne

Sopky - okná do pekla

Sopečná činnosť alebo ako geológovia hovoria - vulkanizmus, nie je výsledkom činnosti podzemných bohov alebo vnútorného zemského ohňa, ale patrí k tým zložitým geologickým procesom, ktoré majú svoj pôvod v zemskom plášti, t. j. v hĺbkach 40 až 300 kilometrov. Dlhé roky si ľudia mysleli, že Zem pod svojou kôrou je zložená zo stlačenej ohnivej hmoty a že sopky plnia funkciu ,,záklopiek” na tomto gigantickom ohnivom kotle. Štúdiom šírenia zemetrasných vĺn sa zistilo, že pod pomerne tenkou zemskou kôrou hr

Tesár čierny(liečiteľ chorých stromov)

Charakteristika:
Dĺžka: 45 - 50 cm
Hmotnosť: samček 270 - 460 g, samička 255 - 344 g
Výskyt: Euroázia, cez Španielsko, Škandinávsky poloostrov na východ po Kamčatku, južne po Kaspické more a po juhozápadnú Čínu
Životné prostredie: lesné porasty, v zime sa sťahuje na rovinu
Rozmnožovanie: Vyhĺbi si hniezdo do kmeňa vyšších stromov, ale i stĺpov vo výške 4 až 25 m a nakladie 4 až 6 vajíčok. Samička sedí na vajíčkach 12 až 14 dní.
Potrava: hmyz, mravce, ale i včely

Tiger pásavý usurijský

Tiger usurijský, nazývaný aj tigrom sibírskym, je najväčšou žijúcou mačkovitou šelmou. V prírode je však natoľko vzácny, že v zoologických záhradách žije omnoho viac exemplárov než na slobode.

Vzácny tiger usurijský nežije na Sibíri, ale v oblasti riek Amur a Usuri, na miestach, ktoré sú po väčšinu roka pokryté snehom. Revír samca je obrovský a zvyčajne sa oň delí s dvoma samicami.

Spôsob života
Tiger usurijský obýva obrovské teritória, často až s rozlohou tri tisí

Vírus HIV pochádza údajne od opíc

AIDS, kiahne, ale aj ďalšie infekčné choroby majú pôvod v ríši zvierat

Celosvetová epidémia AIDS sa začala možno oveľa skôr, ako doteraz vedci predpokladali. Na základe najnovších poznatkov bádania prišli virológovia k názoru, že prvý prípad nákazy vírusom HIV-1 sa vyskytol koncom 19. alebo začiatkom 20. storočia. Podľa istej medzinárodnej štúdie potvrdili najnovšie genetické porovnania už známy záver - vírus HIV, spôsobuje nevyliečiteľné a fatálne zoslabenie imunitného systému u člove

Výrobcovia medu

Aké usilovné sú včely?

Napriek svojej povesti včely priveľmi usilovné nie sú. Istý vedec sledoval včelstvo v úli so sklenenou stenou a zistil, že jedna včela robotnica - označená farbou - 68 hodín a 53 minút nerobila vôbec nič. Väčšina robotníc však inštinktívne plní rôzne úlohy.

Všetky robotnice sú samičky a ich činnosť závisí od veku. Včely sa rovnako ako motýle premieňajú z vajíčka na larvu, potom kuklu a nakoniec na dospelého jedinca. Keď robotnica opustí kuklu, vyčis

Zelené kamene

Smaragdy sú najvzácnejšie druhy berylov, minerálov zložených z kremičitanu berylnatohlinitého. Boli známe už 3,5 tisícročia pred n. l. Najstarším náleziskom sú legendárne Kleopatrine bane v egyptskej oblasti Sikait-Zabara neďaleko Červeného mora. Po tisícročia ich spracúvali Egypťania, Rimania i Turci. Smaragdy sa spravidla pokladajú za vzácnejšie ako diamanty a zaraďujú sa hneď za rubíny. Smaragd v mnohomiliónovej hodnote sa totiž zmestí do dlane. U diamantov sú vzácnejšie bezfarebné druhy. So smaragdami j

Agroturistika

Agroturistika je ideálním typom rodinnej dovolenky. Agroturistiku ponúkajú rôzne cestovné kancelárie rodinám, ktoré žijú vo veľkomeste. Tieto rodiny chcú zažiť niečo zaujímavé a priodzené. Väčšina týchto občanov nikdy nevidela na živo domáce a hospodárské zviera, preto sa väčšina týchto výletov-dovoleniek organizuje na farmách alebo na rančoch. Na Slovensku existuje aj zväz agroturistov, ktorý organizuje každý víkend výlety na farmy a ranče v skoro každom okrese na Slovensku. Agroturistiku poúkajú aj

(4/75)
>>