Keď sa nahneváme, mozog prikáže telu, aby z nadobličiek vylučovalo hormón noradrenalín, prehĺbi sa nám dych, srdce bije oveľa rýchlejšie, krvný tlak stúpa a zreničky sa rozširujú. Krv sa nahrnie z iných orgánov do srdca, centrálnej nervovej sústavy a do svalov, preruší sa trávenie, stúpne hladina cukru v krvi, sčervenáme. “ Hnev je prirodzená reakcia organizmu na frustráciu”, tvrdí Gael Lindenfield, autor knihy Zvládnutie hnevu. “Je jednou z našich prvých životných skúseností - keď sa ako bábätká nahneváme, že mamička nepríde s mliečkom včas. “ Keď je človek nahnevaný hormón noradrenalín mobilizuje tukové kyseliny zo zásob telového tuku a prinúti ich k akcii. To spôsobuje, že máme silu biť sa alebo utekať, ale keďže túto činnosť nemusíme vždy vykonať, krv sa naplní tukovými kyselinami a tie môžu človeka zabiť. Tieto kyseliny totiž prenikajú do krvného riečišťa, zužujú cievy a zrážajú krv, spôsobujú, že človek nedostáva dostatok kyslíka do srdca - no a vznikne infarkt. Ale nie je zdravé ani tlmiť hnev. Človek sa potom stáva náchylnejším k chorobám. Takže nerozčuľujte sa príliš často a pre maličkosti. Naozaj to nestojí za to.