Existuje veľké množstvo húb, u ktorých nepoznáme ich pohlavné rozmnožovanie. Rozmnožujú sa len asexuálnymi spórami alebo mycéliom.
Napriek tomu, že u nich pohlavné rozmnožovanie nie je známe, dochádza u nich k novým rekombináciám genetického materiálu v dôsledku parasexuálneho procesu, čím sa vysvetľuje ich značná genetická premenlivosť. Parasexuálny proces zabezpečuje u nich vznik heterokaryotného mycélia. Heterokaryóza je stav, keď sa v jednej bunke nachádzajú geneticky rozdielne jadrá, ale pojem heterokaryon sa ostro oddeľuje od pojmu dikaryon (dve jadrá v bunke po plazmogamii).
Heterokaryóza vzniká pri stretnutí sa dvoch geneticky odlišných mycélií, ktoré v mieste dotyku vytvoria anastomózy, cez ktoré dochádza k vzájomnému prechodu alebo miešaniu geneticky odlišných jadier. V priebehu zmnožovania sa jadier môže sa uplatniť aj mitotický crossing-over (výmena génov medzi homologickými chromozómami).
Heterokaryóza sa môže navodiť mutáciou jadra alebo jadier, ktoré sa potom pomnožia a rozptýlia po všetkých bunkách.
Klasifikácia a nomenklatúra Deuteromycotina je z uvedených dôvodov zložitá. Ich systém je umelý a založený predovšetkým na vonkajšom tvare konídií a konidiomi ("plodničky"). Konidioma je mnohobunková spravidla kompaktná štruktúra, zložená najmä z konidioforov.
Mnohé druhy môžu v priebehu ontogenézy vytvárať viac typov spór (konídií) a problém je v tom, podľa ktorých má byť druh zaradený a pomenovaný.
Konídií môžu vznikať viacerými spôsobmi a podľa ich vzniku rozoznávame:
- talické (talokonídiá), pri vzniku ktorých sa iniciálna bunka nezväčší. Obyčajne hýfa prekoná postupné priehradkovanie a takto vzniknuté konídiá sa nazývajú aj oídiá alebo aleurospóry;
- blastické (blastokonídiá), tu nastáva zreteľné zväčšenie iniciálnej bunky. Budúce konídium zväčšuje svoj objem postupne a rovnomerne na všetky strany. Poznáme dva spôsoby blastického vzniku konídií:
a) holotalický typ, keď sa na tvorbe bunkovej steny zúčastňujú všetky vrstvy konídiogénnej bunky;
b) enteroblastický typ, keď sa na tvorbe steny zúčastňuje len vnútorná stena konídiogénnej bunky, alebo žiadna a vtedy sa stena konídie vyvinie až na nahom vyliačenom protoplaste.
Najčastejším typom enteroblastického vzniku spór je ich tvorba na zvláštnej bunke - fialide. Je to konídiogénna bunka opatrená na temeni otvorom, cez ktorý sa postupne a opakovane po kvapkách vyliačuje protoplast, ktorého stena sa vytvorí až pri styku s ovzduším. Takéto spóry nazývame aj fialospóry. Veľmi často zostávajú spoju spojené v retiazkach (Penicillium, Aspergillum).
Anneellospóry vznikajú holoblasticky. Na špičke konídioforu, opakovanou proliferáciou vznikne bazipetálne reťaz výtrusov, pričom na konídiogénnej bunke zostáva zreteľné rýhovanie (Scopulatiopsis).
Podľa veľkosti rozoznávame makrokonídiá, ktoré obyčajne slúžia na rozširovanie a mikrokonídiá, ktoré sú väčšinou spermáciami. Konídiá vznikajú na konídioforoch (konidioma), ktoré môžu mať rôzny tvar:
- keď sa konidiofory málo alebo vôbec nelíšia od vegetatívnych hýf, nazývajú sa mikronematické;
- keď sú konídiofory morfologicky zreteľne diferencované, nazývajú sa makronematické.
Okrem konídií sa deuteromycéty rozmnožujú aj chlamydospórami, ktoré sú väčšie, hrubostenné a slúžia na prekonávanie nepriaznivých životných podmienok.
Výskyt a význam
Deuteromycéty sú všeobecne a hojne rozšírené huby v prírode. Ich konídiá možno nájsť všade, lebo spravidla produkujú veľké množstvo výtrusov. Žijú saprofyticky i paraziticky. Mnoho druhov sa zúčastňuje na rozklade rastlinných i živočíšnych zvyškov a pri tvorbe humusu. Parazitické druhy sú významné vo fytopatológii, sú pôvodcami hubových chorôb mnohých kultúrnych rastlín (Fusarium, Helminthosporium, Cercospora, atď.). Iné patogénne druhy spôsobujú choroby živočíchov i človeka, najmä dermatomykózy (Trichophyton, Epidermophyton) alebo hlboké mykózy, spôsobené najmä rodom Candida (kandidózy). Nezanedbateľné sú aj alergické ochorenia kože a dýchacích ústrojov spôsobené nadmernou produkciou spór najmä v prašnom prostredí.
Nadmerné množstvo deuteromycétov na potravinách a krmovinách môže spôsobiť pri ich skrmovaní dobytkom mykotoxikózy, a v konečnom dôsledku je ohrozený aj človek.
Systém
Patrí sem asi 30% všetkých známych druhov húb, aj keď sa predpokladá, že väčšina z nich je súčasťou životného cyklu askomycétov, ktoré žijú výhradne v konídiovom štádiu.
Systematicky sa deuteromycéty rozdeľujú podľa tvorby konídií do troch umelých skupín:
- Coelomycetes - konídiá vznikajú v pyknídiách alebo acervulách;
- Hyphomycetes - mycélium je buď sterilné alebo konídiá vznikajú priamo na mycéliu, alebo z mycélia vyrastajú konídiofory, ktoré sú jednotlivé alebo v zhlukoch (korémie, synnemy);
- Blastomycetes - pravé mycélium chýba, vzniká len pseudomycélium. Charakteristický pre ne je kvasinkový tvar a blastospóry.
1. trieda Coelomycetes
Táto skupina je charakteristická tým, že konídiá vznikajú v dutinkách, v pyknídiách alebo na acervulách. Existuje medzi nimi veľa prechodných typov, ale podľa konidiomatu ich možno rozdeliť na 2 podskupiny.
1. rad Sphaeropsidales (pyknídovkotvaré)
U nich vznikajú v stróme ponorené pyknidy. Strómy i pyknidy sú väčšinou tmavo sfarbené. Pyknospóry sa dostávajú von otvorom (ostiolum). Patria sem fytopatologicky významné parazity a saprofyty.
Septoria apii (septória zelerová) spôsobuje škvrnitosť zelerovej vňate, na ktorej sa tvoria hnedé, ostro ohraničené škvrny. Phoma herbarum je bežný saprofyt na stonkách suchých rastlín.
2. rad Melanconiales (čiernospórkovcotvaré)
Konidioma vytvára acervulum. Je to obyčajne myceliárny vankúšik pod kutikulou alebo epidermou. Z vankúšika vyrastajú konídiofory, tlakom pľuzgierikovito nadvihujúce kutikulu, ktorá sa nakoniec pretrhne a obnaží konídiá.
Melanconium ferruginuem (čiernosporkovec viničový) zapríčiňuje horkú hnilobu hrozna. Marssonina juglandis (marsonína orechová) spôsobuje antraknózu vlašského orecha.
2. trieda Hyphomycetes
U týchto húb sa nevytvárajú uzavreté konidiomy ("plodničky"), ale konídiá vznikajú na konídioforoch, ktoré vyrastajú priamo z mycélia. Aj sem patria huby významné vo fytopatológii, technickej mykológii i humánnej medicíne (dermatofyty).
Alternaria solani (alternaria ľuľková) zapríčiňuje nekrotické škvrny na listoch zemiakov a rajčiakov. Cercospora beticola je nebezpečný parazit na cukrovej a kŕmnej repe. Prejavuje sa škvrnami na listoch. Patria sem aj anamorfy rodov Aspergillus a Penicillium, ktoré spolu s rodmi Cladosporium, Alternaria, Helmithosporium a ďalšími, produkujú veľké množstvá konídií do ovzdušia. Dermatomykózy spôsobujú druhy rodov Trichophyton, Epidermophyton, Microsporon, Keratomyces.