Je to druhovo najpočetnejšia trieda, patria sem okrem iných húb všetky klobúkaté huby (makromycéty). Ich bazídiá sú väčšinou palisádovo usporiadané a vytvárajú hyménium, ktoré je v dobe zrelosti bazídiospór obnažené (voľné) na rozdiel od Gasteromycetes.
Podľa štruktúry bazídií možno triedu rozdeliť na dve podtriedy: Holobasidiomycetidae a Phragmobasidiomycetidae.
1. podtrieda Holobasidiomycetidae (Celistvookrajové huby, Holobazídiomycéty)
Patria sem tri rady: Aphyllophorales, Agaricales a Dacrymycetales. Kým u prvých dvoch radov vznikajú typické holobazídiá, v rade Dacrymycetales je bazídium tiež jednobukové ale vidlicovito rozkonárené.
Hlavný rozdiel medzi radmi Agaricales a Aphyllophorales je v štruktúre "tramy" - pletiva, ktoré tvorí plodničku. Plodničky Agaricales sú mäsité, vytvorené monomitickým pletivom, ktoré je zložené z tenkostenných priehradkovaných rozkonárených generatívnych hýf. Trama plodničiek u Aphyllophorales je komplexnejšie vybudovaná pletivom dimitickým alebo trimitickým. Toto sa skladá z tenkostenných generatívnych hýf, ktoré sú poprepletané s hrubostennými nerozkonárenými skeletovými alebo hrubostennými bohato rozkonárenými spojovacími hýfami.
Plodničky Aphyllophorales sú prevažne gymnokarpné, kým pri Agaricales hemiangiokarpné.
1. rad Aphyllophorales (rozličnotvaré)
Patria sem huby s morfologicky veľmi rozmanitými plodničkami a hymenoforom. Sú to väčšinou huby drevné, saprofytické, ktoré osídľujú drevo konárov, kmeňov, alebo rastú na lesnom humuse alebo pôde. Mnohé z nich môžu prejsť vplyvom určitých podmienok k parazitickému spôsobu života (saproparazity). Vstupnou cestou môžu byť poranenia, celkové oslabenie hostiteľa a pod. Druhy, ktoré sa vyskytujú výhradne na živých stromoch, sú parazitmi a majú význam v lesníckej fytopatológii.
Rad je druhovo bohatý, patrí sem viac ako 20 čeľadí, z ktorých uvádzame Stereaceae, Telephoraceae, Clavariaceae, Cantharellaceae, Polyporaceae, Schizophyllaceae, Pleurotaceae.
1. čeľaď Stereaceae (pevníkovité)
Plodničky sú väčšinou resupinátne (rozprestreté na podklade v podobe tuhého alebo kôrovitého povlaku) na okraji odstávajúce alebo i konzolovité (bokom prirastené), s hladkým hymenoforom.
Väčšina saprofytických druhov rozkladá lignín, niekoľko druhov je parazitických. Stereum hirsutum (pevník chlpatý) má rozliate, až klobúkovité plodničky, husto pokryté štetinami. Nachádza sa celý rok na listnatých stromoch. Stereum sanguinolentum rastie na pňoch, mŕtvom i položivom dreve ihličnanov po celý rok. Hyménium u čerstvých plodníc po poranení krvavo červenie. Chondrostereum purpureum je parazitom mnohých listnáčov. Na ovocných stromoch, najmä na slivkách a čerešniach, spôsobuje chorobu známu ako striebristosť listov.
2. čeľaď Telephoraceae (plesňovkovité)
Sem patria väčšinou terestrické druhy, ktorých plodničky sú resupinátne, kríčkovité alebo klobúkaté. Hymenofor je hrbolkatý až ostnitý.
Thelephora terrestris (plesňovka zemná) má hnedé kožovité plodničky premenlivého tvaru, od resupinátnych až po klobúkaté. Sarcodon imbricatum (jelenkovec škridlicovitý) má klobúkatú plodničku, ktorej klobúk je posiaty tuhými hnedými šupinkami. Hymenofor je ostnitý.
3. čeľaď Clavariaceae (kyjačikovité)
Plodničky sú kríčkovité až kyjovité.
Clavaria purpurea (kyjačik purpurový, obr. 1:1) rastie v podhorských smrečinách na zemi. Clavariadelphus pistillaris (kyjak obrovský, obr. 1:2) rastie jednotlivo alebo v skupinách v listnatých lesoch na vápencovom podklade.
4. čeľaď Cantharellaceae (kuriatkovité)
Majú mäsitú alebo kožovitú plodničku, rozlíšenú na hlúbik a klobúk. Hymenofor je lištovitý.
Cantharellus cibarius (kuriatko jedlé, obr. 1:5) rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch. Je to vyhľadávaná jedlá huba, ale mizne vplyvom znečisteného životného prostredia. Craterellus cornucopioides (lievik trubkovitý, obr. 1:3) má lievikovitú hladkú plodničku bez líšt. Rastie v skupinách v listnatých lesoch.
5. čeľaď Polyporaceae (trúdnikovité)
Druhy čeľade majú dobre vyvinuté plodničky, väčšinou konzolovité. Sú mäsitej, kožovitej i drevnatej konzistencie, jednoročné alebo pretrvávajúce. Patria sem aj ekonomicky významné druhy, ktoré sú pôvodcami hnilôb mŕtveho dreva i živých stromov.
Polyporus squamosus (trúdnik šupinkatý, obr. 1:4) môže vytvárať až polmetrové plodnice s krátkym postranným hlúbikom. Rastie na jar na mŕtvych i živých listnáčoch. Piptoporus betulinus (brezovník obyčajný, obr. 1:6) vytvára na brezách hrubé kopytovité plodnice a podstatne prispieva k hynutiu briez. Daedalea quercina (sieťkovec dubový) je častý na živých i odumretých duboch, kde vytvára plodnice s labyrintickým hymenoforom. Trametes versicolor (trúdnikovec pestrý) tvorí pestré ploché plodnice, ktoré rastú po celý rok, najmä na listnáčoch. Heterobasidion annosum najčastejšie tvorí polorozliate gaštanovohnedé plodničky na báze ihličnanov. Patrí medzi najnebezpečnejšie trúdniky v smrekových monokultúrach. Fomes fomentarius (práchnovec kopytovitý, obr. 1:7) rastie hlavne na bukoch v tvare veľkých sivookrových kopytovitých plodníc. Fomitopsis pinicola (práchnovček pásikavý) je častý na smrekoch a brezách, kde tvorí konzolovité šedočierne plodnice so svetlým okrajom.
6. čeľaď Schizophyllaceae (klanolupeňovkovité) a
7. čeľaď Pleurotaceae (hlivovité)
Tradične sa Schizophyllaceae zaraďuje do radu Agaricales, ale vývin plodničky a lupeňov (lamiel) je odlišný. Preto sa novšie táto čeľaď spolu s Pleurotaceae uvádza v blízkosti čeľade Polyporaceae.
Schizophyllus commune (klanolupeňovka obyčajná) je to veľmi bežná huba na mŕtvom i živom dreve. Pleurotus ostreatus (hliva ustricová, obr. 1:8) má plodnice mušľovitého tvaru. Rastú najmä na listnatých drevinách. Je to dobrá jedlá huba, ktorú možno umelo pestovať.
Obr. (2.13.)1: Aphyllophorales
1 Clavaria purpurea, 2 Clavariadelphus pistillaris, 3 Craterellus cornucopioides, 4 Polyporus squamosus,
5 Cantharellus cibarius, 6 Piptoporus betulinus, 7 Fomes fomentarius, 8 Pleurotus ostreatus
2. rad Agaricales (pečiarkotvaré)
Tradične sem patria všetky huby s lupeňovitým (lamelóznym) hymenoforom. Ich plodničky sú jednotného morfologického tvaru (obr. 2:1). Sú rozlíšené na hlúbik (stipes), ktorý nesie klobúk (pileus). Na spodnej strane klobúka je hymenofor, ktoré je lupeňovitý (lamely) alebo rúrkovitý (póry). Hymenofor môže byť u mladej plodničky zakrytý čiastočnou plachtičkou (velum partiale), z ktorej po jej roztrhnutí zostáva na hlúbiku prsteň (annulus). Ak je velum partiale tenké a priesvitné, hovoríme o pavučinke (cortina). U niektorých rodov obaľuje plodničku aj celková plachtička (velum universale), ktorá sa pri vývine zväčšujúcej sa plodničky roztrhne a ako zvyšok z nej zostáva na báze hlúbika pošva (volva) a na povrchu klobúka útržky, chrasty, bradavky (verrucae).
Obr. (2.13.)2: Prierez plodnice lupenatej huby (1), rozdiely v stavbe plodnice rodu Agaricus a Amanita (2-4)
2 Agaricus campestris, 3 Amanita muscaria, 4 Amanita phalloides
Od predchádzajúceho radu sa líšia nasledujúcimi znakmi:
- plodničky sú väčšinou hemiangiokarpné;
- plodničky majú obmedzený rast, keď dosiahnu určitý tvar a veľkosť, už sa nemenia;
- väčšinou sú to mykorízne huby.
Zástupcovia radu rastú na rozmanitých substrátoch, v lese, na lúkach, na zemi, na dreve, na rastlinných zvyškoch. Patrí sem asi 4000 druhov, z ktorých mnohé sú jedlé, vyhľadávané na prípravu pokrmov, iné sú jedovaté, v niektorých prípadoch smrteľne.
Systém radu je veľmi zložitý a nie je definitívny. V taxonómii sa využíva najmä tvar lupeňov, spôsob ich pripojenia na hlúbik a ich anatomická stavba.
1. čeľaď Tricholomataceae (čírovkovité)
Je to druhovo najbohatšia čeľaď radu asi so 60 rodmi. Patria sem saprofyty i parazity, alebo druhy žijúce v mykoríze. Niektoré sú jedlé, iné jedovaté.
Tricholoma terreus (čírovka zemná) rastie v lete a na jeseň v ihličnatých lesoch. Je jedlá. Calocybe gambosa (čírovnica májová, obr. 3:1) rastie na jar (máj) na trávnarých miestach, na okraji lesa, v záhradách. Je jedlá. Clitocybe inversa (strmuľka prehnutá) rastie často v zmiešaných a listnatých lesoch na jeseň. Laccaria laccata (lakovka obyčajná) tvorí mäsovoružovo sfarbené plodnice. Rastú často na jeseň v lesoch. Armillaria mellea (podpňovka hustošupinatá, obr. 3:2) rastie v trsoch na mŕtvych pňoch i živých kmeňoch smrekov, borovíc, bukov, zriedka na iných drevinách. Je to nebezpečná parazitická huba, ktorá sa šíri pomocou myceliárnych povrazcov (rhizomorfy). Collybia fusipes (peniazovka vretenovohlúbiková, obr. 3:4) rastie v skupinách na báze listnatých stromov, ich pňov, koreňov. Marasmius oreadus (tanečnica poľná, obr. 3:3) rastie mimo lesa na trávnatých miestach (lúky, medze, okraje ciest). Je to dobrá, jedlá huba.
2. čeľaď Amanitaceae (muchotrávkovité)
Druhy tejto čeľade majú dobre vyvinutú celkovú plachtičku, z ktorej zostáva na hlúbiku volva a z čiastočnej plachtičky annulus. Prsteň je však u rodu Amanita iného pôvodu ako u ostatných húb, lebo vzniká z pletiva, ktoré spája ostrie lupeňov s hlúbikom, preto sa nazýva manžetový prsteň - manžeta (armilla).
Do tejto čeľade patria viaceré jedovaté druhy, dokonca aj smrteľne jedovaté. Amanita phalloides (muchotrávka zelená, obr. 2:4) rastie od júna do jesene, predovšetkým v listnatých lesoch, ale aj pod ihličnanmi. Je smrteľne jedovatá a u nás býva najčastejšou príčinou otráv. Podobné účinky majú aj Amanita verna a Amanita virosa. Amanita muscaria (muchotrávka červená, obr. 2:3) patrí k najkrajším hubám našich lesov, má halucinogénne účinky. Amanita caesarea (muchotrávka cisárska) a Amanita rubescens (muchotrávka červenkastá) sú výborné jedlé huby.
3. čeľaď Agaricaceae (pečiarkovité)
Plodničky majú ľahko vylomiteľný hlúbik s dobre vyvinutou čiastočnou plachtičkou, z ktorej zostáva prsteň. Sú to väčšinou výborné jedlé huby.
Agaricus campestris (pečiarka poľná, obr. 2:2) rastie od mája do novembra na lúkach, pasienkach, pri cestách a pod. Agaricus arvensis (pečiarka ovčia) rastie v lese i mimo lesa. Má jemnú anízovú vôňu. Macrolepiota procera (bedľa vysoká, obr. 3:5) je ozdobou našich lesov. Je to naša najmohutnejšia a tvarovo najkrajšia huba. Rastie od júla do jesene.
4. čeľaď Coprinaceae (hnojníkovité)
Sem patria huby s krehkou vodnatou plodnicou, ktorá sa často veľmi rýchlo rozplýva (autolýza, autodigescia) na čiernu kašovitú hmotu, alebo veľmi rýchlo zaniká.
Coprinus comatus (hnojník obyčajný, obr. 3:6) rastie na pohnojených miestach, má valcovitú, bielo šupinkatú plodničku. Mladé plodnice sú jedlé. Coprinus atramentarius (hnojník atramentový) je u nás veľmi rozšírená huba, rastie v bohatých trsoch pri cestách, v parkoch a pod.
5. čeľaď Strophariaceae (golierikovité)
Patria sem huby s mäsitými plodnicami, na hlúbiku so zvyškami čiastočnej plachtičky v tvare šupín alebo prsteňa.
Stropharia aeruginosa (golierovka zelenkastá, obr. 3:7) je nápadná svojim medenkovozeleným sliznatým klobúkom. Rastie na práchnivejúcom dreve alebo humuse. V poslednej dobe sa odporúča na pestovanie na kompostovanej slame Stropharia rugosoannulata (golierovka slanomilná). Hypholoma fasciculare (strapcovka zväzkovitá, obr. 3:8) rastie vo veľkých trsoch od jari do zimy na dreve. Je jedovatá a horká. Pholiota squarrosa (šupinovka kostrbatá) rastie v trsoch na pňoch i položivých kmeňoch drevín. Môže spôsobiť značné škody. Psilocybe mexicana (holohlavec mexický, česky lysohlávka) má halucinogénne účinky. Mnohé druhy tohto rodu obsahujú účinné látky psilocybín a psilocín.
6. čeľaď Cortinariaceae (pavučinovcovité)
Je to druhovo bohatá čeľaď s druhmi rastúcimi prevažne na zemi. Možno ich poznať podľa zvyškov pavučiny (cortina). Patria sem aj smrteľne jedovaté druhy.
Cortinarius traganns (pavučinovec smradľavý), mladá plodnička je celá fialová, stárnutím bledne. Vláknica červenejúca (Inocybe erubescens, obr. 3:9), známejšia pod starším názvom Inocybe patouillardii (vláknica Patouillardova) patrí medzi prudko jedovaté huby. Svetlý klobúk dotykom červenie. Dužina má ovocnú vôňu.
7. čeľaď Entolomataceae (hodvábnicovité)
Druhy tejto čeľade charakterizujú ružové lupene a hranaté spóry.
Entoloma lividum (hodvábnica jedovatá) rastie na vápnitom podklade, v listnatých a zmiešaných lesoch. Je to prudko jedovatá huba a môže sa pomýliť s čírovnicou májovou, od ktorej sa líši ružovými lupeňmi. Entoloma clypeatum (hodvábnica jarná, obr. 3:10) rastie na jar mimo lesa pod ružokvetými drevinami. Je jedlá.
8. čeľaď Russulaceae (plávkovité)
Patria sem huby s krehkými mäsitými plodnicami. Ich charakteristickým znakom je zrnitá dužina (sú lámavé).
Plodnice rodu Lactarius obsahujú laktifery (mliečnice), z ktorých na poranených miestach vyteká rozlične sfarbené mlieko. Lactarius deliciosus (rýdzik pravý, obr. 3:11) roní mrkvovočervené mlieko. Je to výborná jedlá huba. Rastie najmä pod borovicami. Jemu podobný, ale nejedlý Lactarius torminosus (rýdzik kravský) roní biele pálčivé mlieko. Rastie pod brezami. Russula vesca (plávka mandľová) je jedna z najchutnejších plávok s klobúkom mäsobej farby, s dužinou orieškovej chuti. Rastie v svetlých listnatých aj ihličnatých lesoch. Russula cyanoxantha (plávka modrastá, obr. 3:12) rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch. Je to výborná jedlá huba.
9. čeľaď Boletaceae (hríbovité)
Boletaceae pripomínajú lupenaté huby mäsitými plodnicami a podobným vývinom hyménia, ktoré môže byť v priebehu ontogenézy chránené čiastočnou plachtičkou (alebo táto chýba). Hyménium je rúrkovité, rúrky sa otvárajú pórmi. Väčšina hríbovitých húb žije v mykoríznej symbióze s ihličnatými a listnatými drevinami.
Boletus reticulatus (hríb dubový, dubák, obr. 3:14) rastie najmä v listnatých lesoch. Je to vyhľadávaná jedlá huba, má lahodnú chuť a dobrú vôňu. Boletus satanas (hríb satanský) za surova je jedovatý, ale smrteľné otravy nezapríčiňuje. Je to teplomilný druh, rastúci v presvetlených listnatých lesoch. Xerocomus chrysenteron (suchohríb žltomäsový, obr. 3:16) je všeobecne rozšírená huba, rastie v ihličnatých i zmiešaných lesoch. Leccinum scabrum (kozák brezový, obr. 3:13) rastie pod rôznymi druhmi briez. Suillus luteus (masliak obyčajný, obr. 3:15) má hymenofor chránený čiastočnou plachtičkou, z ktorej zostáva na hlúbiku prsteň. Rastie najčastejšie pod dvojihlicovými borovicami.
Obr. (2.13.)3: Agaricales
1 Calocybe gambosa, 2 Armillaria mellea, 3 Marasmius oreadus, 4 Collybia fusipes, 5 Macrolepiota procera,
6 Coprinus comatus, 7 Stropharia aeruginosa, 8 Hypholoma fasciculare, 9 Inocybe erubescens,
10 Entoloma clypeatum, 11 Lactarius deliciosus, 12 Russula cyanoxantha, 13 Leccinum scabrum,
14 Boletus reticulatus, 15 Suillus luteus, 16 Xerocomus chrysenteron
3. rad Dacrymycetales (slzovcotvaré)
Systematické postavenie radu nie je jednoznačné. Tradične sa zaraďuje medzi fragmobazídiomycéty. Novšie sa ale ich bazídiá povyžujú za vidlicovito rozkonárené holobazídium (obr. 44: 8).
Sú to prevažne drevné saprofyty, bežne rozšírené v našich lesoch. Ich plodničky sú vankúšikovité, kyjačikovité alebo korálovitého tvaru, rôsolovitej alebo chrupavkovitej konzistencie.
Dacrymyces stillatus (slzovec rôsolovitý) rastie na dreve ihličnanov, kde tvorí drobné žlté až oranžové vankúšiky.
2. podtrieda Phragmobasidiomycetidae (Delenobazídiové huby, Fragmobazídiomycéty)
Na rozdiel od holobazídiomycétov majú huby tejto podtriedy delené bazídiá - fragmobazídiá. Po meióze sa 4 haploidné jadrá okamžite od seba oddelia priehradkami.
Fragmobazídiomycéty sú prevažne saprofytické huby na dreve. Ich systematické triedenie vychádza predovšetkým z morfologického tvaru bazídií. Plodničky sú väčšinou rôsolovité alebo chrupavkovité.
1. rad Tremellales (rôsolovkotvaré)
Sú charakteristické dlhostopkatými bazídiami. Bazídium je rozdelené dvoma pozdĺžnymi stenami na 4 bunky, z ktorých každá prechádza do hrubšej protosterigmy, na konci ktorej je vlastná krátka sterigma.
Tremella mesenterica (rôsolovka zlatožltá) vytvára zlatožlté, mozgovito poprehýbané rôsolovité plodničky najmä na dreve listnanov. Exidia plana (exidia mozgovitá) má čierne, rôsolovité, mozgovito poprehýbané plodničky. Rastie najmä na dreve listnatých stromov. Pseudohydnum gelatinosum má rôsolovité klobúkaté plodničky s ostnitým hymenoforom pod klobúkom. Rastie na pňoch ihličnanov.
2. rad Auriculariales (uchovkotvaré)
Ich valcovité bazídium je rozdelené priečnymi priehradkami na 4 bunky. Ich plodničky sú väčšinou pružné, chrupavkovité. Sú to prevažne drevné saprofyty, ale i parazity rastlín.
Hirneola auricula - judae (uchovec bazový) rastie na odumretých i živých listnáčoch, najmä na baze. Plodničky majú tvar ušného boltca. Je to jedlá huba, obzvlášť cenená v čínskej kuchyni. Auricularia mesenterica (uchovka pásikavá) parazituje, alebo žije saprofyticky na dreve listnatých stromov.