Až do 12. storočia ostalo územie Bratislavy slovenské, o čom svedčia aj názvy osád v okolí trhovej osady – Vydrica (Vydurcha), Stupava, Vysoká (Znojša), Záhorská Bystrica (Biztrich), Rača (Racha, potom Okoly), Dvorník (vo Vajnoroch), Prača (vo Vajnoroch), Vrakuňa, Ivanka, Farná (Custolen – Kostoľany) a pod.
V 12. storočí sa v trhovej osade vo viacerých vlnách usadzujú aj prví Maďari, ktorí tak dopĺňajú dovtedajšie prevažne slovanské obyvateľstvo. Pri hrade si založili osadu Krásna Ves (Szép
Udalosti Roku 1525 boli k Bratislave pripojené Vajnory aj s Trnávkou (roku 1848 boli Vajnory znova odpojené, ale bez Trnávky; roku 1946 boli Vajnory znova pripojené).
Po bitke pri Moháči (1526) sa postupne začali hrnúť do Uhorska Turci, ktorí napokon obsadením dvoch hlavných centier Uhorska [1541 (obsadenie Budína), 1543 (obsadenie Ostrihomu)] obsadili v podstate územie dnešného Maďarska (stalo sa priamou súčasťou Osmanskej ríše) a formou vytvorenia vazalského štátu Sedmohradsko aj východné územ
Udalosti Hoci Bratislava prestala byť sídlom centrálnych uhorských úradov, vzrástol jej význam ako centra šírenia osvietenstva a kolísky slovenského národného obrodenia. Vychádzali tu napr. prvé slovenské noviny.
Hrad bol v rokoch 1784–1802 v dôsledku presťahovania inventára do iných miest sídlom nového generálneho seminára (školy pre výchovu katolíckych kňazov), kolísky slovenského národného obrodenia. Študoval tu aj Anton Bernolák, ktorý latinským dielom Filologicko-kritická rozprava
Jozef II., po nemecky Joseph II., (* 13. marec 1741, Viedeň – † 20. február 1790, Viedeň) bol od roku 1764 kráľ resp. od roku 1765 (čiže po otcovej smrti) cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, od roku 1765 spoluvládca Márie Terézie v Rakúskej monarchii, od roku 1780 (čiže po matkinej smrti) samostatný vládca Rakúskej monarchie (arcivojvoda Rakúska, uhorský kráľ, český kráľ). Bol najstarším synom Márie Terézie a Františka Lotrinského.
Leopold I. (* 9. jún 1640 Viedeň – † 5. máj 1705 Viedeň) bol cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa (1658-1705), rakúsky arcivojvoda (1657-1705), uhorský kráľ (1657-1705) a český kráľ (1657-1705) z dynastie Habsburgovcov.
Rodičia: Ferdinand III. (1608-1657), Mária Anna Španielska, dcéra Filipa III.
Prvá manželka: 1666 Margarita Teresa, dcéra Filipa IV., vládcu Španielska. Mali spolu šesť detí. Dospelosti sa dožila iba Maria Antonia (1669-1692), neskôr manželka Maxa Ema
Mária Terézia (po nemecky Maria Theresia) (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň) bola uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740.
Počas vlády sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.
Charakteristika vlády Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadost
Slovenské noviny boli poloúradné, neskôr úradné noviny viedenskej vlády pre Slovákov v rokoch 1849 – 1861, čiže v čase Bachovho absolutizmu. Vychádzali 2-krát týždenne vo Viedni najprv v slovenčine, neskôr sa stali tribúnou Staroslovákov a vychádzali v slovakizovanej češtine (tzv. staroslovečine).
Počas revolúcie 1848/1849 minister vnútra Alexander Bach ponúkol miesto hlavného redaktora nových viedenských Slovenských novín Danielovi Lichardovi na to na základe odporúčania Jána Kollára, ktorý
Boje medzi Staroslovákmi a štúrovcami boli spory na Slovensku medzi Staroslovákmi (na čele s Jánom Kollárom) a štúrovcami (na čele s Ľudovítom Štúrom) o podobu spisovnej slovenčiny v rokoch 1849 - 1856, čiže počas bachovského absolutizmu.
Koncom roku 1849 dostala sa do popredia vo Viedni skupina Slovákov, vedená Jánom Kollárom, ktorá chcela realizovať svoj dávnejší plán a vytlačiť spisovnú slovenčinu z nášho národného života. Pretože štúrovci, a ich stúpenci, boli rozptýlení a väčšino
Bitka pri Rozhanovciach bola bitka, ktorá sa odohrala v piatok 15. júna 1312 pri Rozhanovciach neďaleko Košíc medzi vojskom kráľa Karola Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov a rytierov rádu johanitov[1], a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o pomocné oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
Roku 1301 vymrela v Uhorsku dynastia Arpádovcov. O uhorský trón začali bojovať neapolskí Anjuovci, Přemyslovci, neskôr Wittelsbachovci. V prvých rokoch bojov o uhorský t
Toto je článok o halštatskej dobe (starej železnej dobe) na Slovensku (750 - 450 pred Kr.).
Na Slovensku trvala od 850/800/750/700 do 500/450/400 pred Kr. stará železná doba, nazývaná aj halštatská doba. O počiatočnom prechodnom neskorobronzovo-halštatskom stupni (trácko-kimerský horizont) pozri článok mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku. Po tomto prechodnom období sa v druhej polovici 8. storočia na zvyškoch kultúr popolnicových polí pod silnými vplyvmi z juhu a východu sformovala nová civiliz
1. česko-slovenská armáda na Slovensku bola hlavnou zložkou ozbrojených síl SNP. Konštituovala sa v prvých dňoch povstania, oficiálne bola pomenovaná 31. augusta 1944. Počty jej bojovníkov sa postupne menili. Na začiatku bolo približne 18 000 vojakov. Po mobilizácii 5. septembra 1944 47 000, neskôr 60 000 vojakov a 18 000 partizánov z viac než 30 krajín. V prvých dňoch povstania, mala povstalecká armáda k dispozícii 16 peších práporov a 8 samostatných rôt.
Akcia K bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov v roku 1950 v Česko-Slovensku vtedajším komunistickým režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom barbarská noc.
S likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od roku 1948, hneď po svojom nástupe k moci. Hľadali len zámienku, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila. Akciu K schválilo predsedníctvo KSČ vo februári 1950. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vpl
Slovan bol český opozičný, protivládny a protiabsolutistický časopis vydávaný Karlom Havlíčkom Borovským v čase bachovho absolutizmu v Kutnej Hore. Mal aj veľa prispievateľov zo Slovenska.
Významný český pokrokový novinár a politik Karol Havlíček-Borovský, ktorý patril v prvých rokoch bachovského absolutizmu, medzi popredných protihabsburských predstaviteľov, mal veľa stúpencov aj na Slovensku. Stalo sa tak napriek tomu, že ešte pred revolúciou odmietal spisovnú slovenčinu, ako prejav údajnéh
V slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:
1. skupina historikov hovorí o župách v celom ich vývoji od založenia po rok 1918 (napr. prof. Sedlák a.i.) 2. skupina historikov rozlišuje 3 termíny podľa charakteru týchto územných celkov: do 13./14. storočia hovoríme o (kráľovských) komitátoch od 13./14 storočí do roku 1849 hovoríme o (šľachtickej) stolici pre roky 1849- 1928 a 1940-1945 hovoríme o (štátnych) župách Prechod od k
Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená.
V lete roku 1944 už Červená armáda oslobodzovala juhovýchodnú a strednú Európu. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc východn
Do 5. storočia pred Kr. o etnickej príslušnosti archeologických kultúr v strednej Európe možno spravidla len špekulovať (hoci z halštatskej doby už poznáme aj prvé kmeňové názvy, ktoré sa aspoň nepriamo dotýkajú í nášho územia). Približne od polovice 5. storočia pred Kr. však môžeme za nositeľov materiálnej kultúry na strednom Podunajsku, vrátane (spočiatku iba západného) Slovenska, jednoznačne označiť indoeurópskych Keltov (Gréci ich nazývali Kelti, Rimania Galovia), presnejšie východných Keltov (na
Malá dohoda (franc. Petite Entente, nem. Kleine Entente, angl. Little Entente) bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch 1921-1939 zložené z Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, výrazne podporované Francúzskom.
Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev.
Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Česko-sloven
Toto je článok o mladej bronzovej dobe a neskorej bronzovej dobe na území Slovenska (1250 - 750 pred Kr.).
Mladá bronzová doba v širšom zmysle, teda mladá bronzová doba v užšom zmysle + neskorá bronzová doba, sa datuje takto:
mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) = Reineckeho stupne: Br C2, Br D, Ha A1, Ha A2: 1 250/1200 – 1 000 pred Kr. neskorá bronzová doba= Reineckeho stupne: Ha B1, Ha B2, Ha B3: 1 000 – 850/800/750/700 pred Kr. V ďalšom texte sa použije datovanie 125
Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska bol vpád mongolských vojsk do Uhorska v rokoch 1241-42 v súvislosti s rozširovaním Mongolskej ríše smerom na západ od jej pôvodných sídiel.
Začiatkom 13. storočia sa vo východnej Ázii, približne na území dnešnej severnej Číny sformovala Mongolská ríša pod vedením Džingischána (Temüdžina). Po zaujatí okolitých území začala postupovať smerom na západ. V roku 1223 porazili Mongoli v bitke na rieke Kalke spojené ruské a kumánske vojská. Postupne