Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život bol prvý slovenský ekonomický časopis. Vydával ho týždenne Daniel Lichard v apríli až septembri 1848 v Skalici v štúrovskej slovenčine.
Daniel Lichard po priaznivom prijatí svojho prvého kalendára - Domovej pokladnice - slovenskou verejnosťou, sa pripravoval vystúpiť s hospodárskym týždenníkom, lebo sa domnieval, že tento by oveľa lepšie slúžil ľudovýchovnému a hospodárskemu programu štúrovskej generácie ako raz do roka vychádzajúci kalendár. <
Pešťbudínske vedomosti boli slovenské politické noviny. Vychádzali v rokoch 1861 – 1870 v Pešti 2-krát týždenne. Boli to noviny prívržencov Memoranda národa slovenského (memorandistov, čiže Starej školy slovenskej). Ich priamym pokračovateľom boli Národnie noviny.
Roku 1861 sa objavili politické noviny Pešťbudínske vedomosti s podtitulom: Noviny pre politiku a literatúru. Razom zaujali popredné miesto v slovenskom novinárskom svete a zatlačili do úzadia ostatné tlačové orgány. Ich tvorcami boli b
Podkarpatská Rus, dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny, je názov historického územia:
Veľkej Moravy (západná časť; asi 833 - 903/907) Uhorska (11. storočie - 1919; v 16. a 17. storočí striedavo aj súčasť Sedmohradska) Česko-Slovenska (1919 - 1939 a 1944 - 1945; tu aj oficiálne ako Krajina (Zem) Podkarpatskoruská 1928 - 1938 a potom chvíľu ako autonómna Karpatská Ukrajina 1938 - 1939) Sovietskeho zväzu respektíve Ukrajiny (od roku 1945; tu aj oficiálne ako Zakarpatská oblasť od roku
Povstanie Juraja I. Rákociho bolo tretie zo šiestich protihabsburských stavovských povstaní. Prebiehalo v rokoch 1644-1645
Už rok po smrti Betlena v Sedmohradsku vypukli boje o kniežaciu korunu. Získať ju chcel Betlenov brat Štefan, ale aj Juraj I. Rákoci a Štefan Čáki. Do bojov sa zapojila aj Habsburská monarchia a hajdúsi. Jurajovi I. Rákocimu sa v tomto zápase podarilo vyhrať, keď 15. marca 1631 porazil cisárske vojsko pri Rakamaze. Avšak na ďalší boj nemal dostatok peňazí, tak uzavrel s cisárom Ferd
Povstanie Štefana Bočkaja bolo prvé zo šiestich protihabsburských stavovských povstaní. Prebiehalo v rokoch 1604-1606.
Štefan Bočkaj pôsobil ako poradca sedmohradského kniežaťa Žigmunda Bátoriho. Možnosť úplného oslobodenia Turkami obsadeného Sedmohradska videl iba v spojení s cisárskym dvorom. V 90. rokoch 16. storočia zastával v Prahe funkciu cisárskeho poradcu v otázkach sedmohradskej politiky. Po prehranej bitke pri Mezőkeresztesi v roku 1596 vzrástol tlak na Sedmohradsko z Osmanskej strany a Bátor
Prvá viedenská arbitráž ((Prvý) viedenský diktát) bola medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938, a ktorou fašistické Nemecko a Taliansko donútili Česko-Slovensko vzdať sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného v niektorých častiach prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.
V dodatku k Mníchovskej dohode (30. september 1938) sa uvádza, že Česko-Slovensko si musí vyriešiť otázku maďarskej a poľskej menšiny dvojstrannými rokovaniami do 3 mesiacov, inak že rozhodn
Prešovské jatky alebo Prešovský krvavý súd bol mimoriadny súd, ktorý odsúdil na smrť 24 mešťanov a zemanov z Prešova, okolia i vzdialenejších častí Uhorska. Všetkých obvinili z vykonštruovanej účasti na príprave nového sprisahania, počas vyšetrovania ich podrobili mučeniu a nakoniec krutým spôsobom popravili.
Thökölyho povstanie namierené proti Habsburgovcom podporili aj mnohí občania Prešova. Lepšie vyzbrojené a početnejšie cisárske vojsko však pod vedením generála Schultza dosiahlo roku
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatmi alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkajovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).
Odohrávali sa väčšinou na území Slovenska, ktoré vtedy ako jadro Kráľovského Uhorska tvorilo väčšinu územia, ktoré ostalo z Uhorska po tureckej invázii v 16. storočí. Mali ťažké následky pre hospodársky a spoločenský život krajiny.
Prvá slovenská republika je označenie pre štátny útvar v rokoch 1939–1945, prvý samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Je známy pod názvami ako slovenský štát (používané za socializmu) alebo prvá slovenská republika. Oficiálny názov od prijatia ústavy 21. júla 1939 znel Slovenská republika, dovtedy sa štát polooficiálne označoval ako „slovenský štát“ (najprv malým s, potom s veľkým S).
Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbit
Slobodné kráľovské mestá (po latinsky: libera regiae civitas) boli mestá v Uhorsku, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, mali svoju vlastnú samosprávnu a zákonodarnú moc, ich obyvatelia si prevažne sami volili svojich richtárov a mestské orgány. Tieto mestá tvorili v Uhorsku tzv. štvrtý stav a vo vtedajšej feudálnej spoločnosti boli ostrovčekmi demokracie.
Na území Slovenska sa za predchodcov stredovekých miest považujú keltské oppidá (mestečká), ktorých pozostatky sa na
Pre toto obdobie sú značné problémy s datovaním. Podľa porovnania s kalibrovanými údajmi C14 v Nemecku, Rakúsku a podobne je datovanie 2 300 – 1 600 pred Kr., podľa konvenčného datovania (t. j. starších datovaní aj podľa porovnania s historickými oblasťami) vychádza 2 000/ (resp. od nitrianskej kultúry) 1 900 až 1 500/1 450 pred Kr. V ďalšom texte sa použije datovanie 2 000 – 1 450 pred Kr. V Reineckeho systéme modernej starej bronzovej dobe zodpovedajú stupne Br A1, Br A2 a čiastočne Br B1.
Stredná bronzová doba sa datuje 1600/1500/1 450 – 1 250/1 200 pred Kr.. Zodpovedajú jej v Reineckeho systéme stupne Br B1, Br B2, Br C1(, Br C2). O problematike datovania jej začiatku pozri stará bronzová doba na Slovensku. V ďalšom texte sa použije datovanie 1450 – 1250 pred Kr.
V barbarskej Európe, aj na Slovensku, bol prelom starej a strednej bronzovej doby (okolo 1450 pred Kr., pozri aj stará bronzová doba) výrazným dejinným medzníkom. Úplne sa zmenila kultúra a ekonomika spoločnosti, a to smerom k úpa
Tomuto obdobiu geologicky zodpovedá pokračovanie štvrtohôr a ľadovej doby so striedajúcimi sa glaciálmi (ľadovými dobami) a integlaciálmi (interglaciálmi), ako aj koniec stredného pleistocénu (0,781 mil. - 0,126 mil. rokov pred Kr.) a podstatná časť mladého pleistocénu (0,126 mil. rokov pred Kr. – ca. 9600 pred Kr.).
Do tohto obdobia spadá konkrétne časť glaciálu riss, interglaciál riss-würm a časť glaciálu würm.
Z tohto obdobia sa okrem dokladov o prítomnosti človeka zachovali aj (od
Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok, bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola zavŕšením aktivít tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.
Úvod Založenie kultúrno – společenského /politického/ spolku Tatrín, predchodcu MS možno bez pochybností považovať za najvýznamnejší prejav organizačných snáh SNH v dobe predrevolučnej. Hoci Tatrín plnil mnoho úloh prisúdených mu už v stanovách, medzi ktoré patrili napr. vydavateľská činnosť al. podpora študentov, najväčší význam má skutočnosť, že na jeho pôde došlo k zjednoteniu dvoch prúdov NH a k spoločnej podpore slovenského spisovného jazyka.
Uhorsko bol štátny útvar v Karpatskej kotline od 10. storočia do roku 1918.
Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. 1780 len 28% Maďarov, zvyšok rôzne iné národnosti). Ako úradný jazyk sa odpočiatku používala latinčina, len 1836/1844-1848 a približne 1868-1918 maďarčina a 1848-1867 nemčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také veľké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a ešte v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko
Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (po lat. magna Moravia, po gr. ἡ μεγά λη Μορα βία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štá
Prvá slovenská republika známa tiež ako Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov ktorý vznikol pred Druhou svetovou vojnou na troskách Druhej česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okýptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusi zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom vyhlásilo samostanosť 14. marca 1939. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou fašisticke
Vídeňský denník boli české noviny vychádzajúce počas bachovho absolutizmu.
Okolo grófa Leva Thuna - ministra školstva - sa po revolúcii vo Viedni sústredila skupina českých intelektuálov, ktorú možno oprávnene nazvať politickými prebehlíkmi a reakcionármi (Ján Votka, Jozef a Hermenegild Jireček a iní). Im bolo zverené redigovanie Vídeňského denníka, ktorý bol založený predovšetkým preto, aby polemizoval s Havlíčkovým Slovanom a paralyzoval - tak jeho vplyv v českých i v slovenských krajoch
Zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty v Litmanovej boli údajné zjavenia Panny Márie, ktoré sa podľa pútnikov diali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 na hore Zvir pri obci Litmanová dvom dievčatám, Kataríne Češelkovej a Ivete Korčákovej. Prvé zjavenie sa podľa rozprávania detí uskutočnilo poobede 5. augusta 1990, keď sa hrali na blízkej hore Zvir. Pri hraní sa v lese počuli hluk, ktorého sa naľakali a skryli sa v blízkom senníku. Hluk neustával a deti mali pocit, že niekto chodí okolo dreveného s