Prvá slovenská republika

Prvá slovenská republika je označenie pre štátny útvar v rokoch 1939–1945, prvý samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Je známy pod názvami ako slovenský štát (používané za socializmu) alebo prvá slovenská republika. Oficiálny názov od prijatia ústavy 21. júla 1939 znel Slovenská republika, dovtedy sa štát polooficiálne označoval ako „slovenský štát“ (najprv malým s, potom s veľkým S).

Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku a spočiatku aj bez drobných území pripojených k Poľsku) dňa 14. marca 1939 po predchádzajúcom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským dňa 13. marca 1939 v Berlíne. Dovedna nový štát medzinárodne uznalo 31 štátov, medzi nimi aj Sovietsky zväz.

Vznik SR sa berie negatívne aj pozitívne. Každopádne to však bol historický míľnik.

Od počiatku bola Slovenská republika závislá od nacistického Nemecka. 23. marca Slovensko prijalo tzv. Ochrannú zmluvu (Zmluva o ochrannom zväzku medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom), ktorá (aspoň formálne) zabezpečovala podradenosť slovenskej vojenskej a ekonomickej politiky Hitlerovmu Nemecku. Následkom tejto dohody sa Slovensko pripojilo k štátom Osi a neskôr bojovalo na strane Nemecka proti Poľsku, Sovietskemu zväzu, Veľkej Británii a Spojeným štátom. Na druhej strane, až do vypuknutia SNP nebolo Slovensko počas druhej svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom, ktoré iba získalo právo zriaďovať svoje vojenské jednotky v tzv. ochrannom pásme pozdĺž hraníc s Moravou (t.j. s Protektorátom, čiže s Nemeckom).

Vládnucou politickou stranou bola Hlinkova slovenská ľudová strana - Strana slovenskej národnej jednoty (HSĽS - SSNJ), na ktorej čele bol Jozef Tiso - prezident prvej SR. Išlo o stranu do ktorej sa koncom roka 1938 zlúčili všetky významnejšie slovenské a československé strany účinkujúce na Slovensku s výnimkou komunistickej a sociálnodemokratickej strany. Samozrejme najväčšie slovo v nej mali bývalí ľudáci z HSĽS. V boji o charakter HSĽS, ako aj prvej SR samotnej, proti sebe stáli dve krídla - radikálne pronacisticke na čele s Vojtechom Tukom a umiernené na čele s J. Tisom. Po salzburských rokovaniach v 27. - 28. júla 1940 bol na nemecký zásah z politiky odstránený minister vnútra a zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, ktorý sa usiloval robiť politiku menej závislú na Nemecku. Radikáli získali v Salzburgu post ministra vnútra (A. Mach) a ministra zahraničných vecí (V. Tuka). Na Slovensko prišli nemeckí poradcovia.V riešení židovskej otázky sa realizovala predstava radikálov úplným zbavením ich práv a ich deportáciou. Umiernená skupina politikov sa presadila aktivizáciou HSĽS a zavedením vodcovského princípu v tejto strane v októbri roku 1942. Od roku 1943 začalo silnieť odbojové hnutie, ktoré bolo orientované na anglo-amerických a sovietskych spojencov. Usilovalo sa o obnovenie ČSR.

1. januáru 1940 boli zavedené župy (údaje k 1.1.1940):

Bratislavská (3667 km², 455 728 obyvateľov)
6 okresov: Bratislava, Malacky, Modra, Senica, Skalica, Trnava
Nitrianska (3546 km², 335 343 obyvateľov)
5 okresov: Hlohovec, Nitra, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce
Trenčianska (5592 km², 516 698 obyvateľov)
12 okresov: Bánovce nad Bebravou, Čadca, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Veľká Bytča, Žilina
Tatranská (sídlo Ružomberok, 9222 km², 463 286 obyvateľov)
13 okresov: Dolný Kubín, Gelnica, Kežmarok, Levoča, Liptovský Svätý Mikuláš, Námestovo, Poprad, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Trstená, Turčiansky Svätý Martin
Šarišsko-zemplínska (sídlo Prešov, 7390 km², 440 372 obyvateľov)
10 okresov: Bardejov, Giraltovce, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Prešov, Sabinov, Stropkov, Trebišov, Vranov nad Topľou
Pohronská (sídlo Banská Bystrica, 8587 km², 443 626 obyvateľov)
12 okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno nad Hronom, Dobšiná, Hnúšťa, Kremnica, Krupina, Lovinobaňa, Modrý Kameň, Nová Baňa, Revúca, Zvolen
Územným vymedzením nadväzovali na župy z rokov 1923-1928.

Prvá slovenská republika začala od leta 1944 upadať. Tento proces urýchlilo najmä Slovenské národné povstanie. Nakoniec štát zanikol na jar 1945 postupným obsadzovaním Slovenska Červenou armádou, rumunskými vojskami a česko-slovenským armádnym zborom, definitívne 4. apríla 1945 dobytím Bratislavy, hlavného mesta prvej Slovenskej republiky.

Po vojne sa ku kontinuite s prvou Slovenskou republikou nehlásil žiaden štát. Obnovená Česko-slovenská republika nadväzovala na predmníchovskú republiku, ako aj exilovú česko-slovenskú vládu.