Hlavné mesto Kráľovského Uhorska a Uhorska (16. až 18. storočie)

Udalosti
Roku 1525 boli k Bratislave pripojené Vajnory aj s Trnávkou (roku 1848 boli Vajnory znova odpojené, ale bez Trnávky; roku 1946 boli Vajnory znova pripojené).

Po bitke pri Moháči (1526) sa postupne začali hrnúť do Uhorska Turci, ktorí napokon obsadením dvoch hlavných centier Uhorska [1541 (obsadenie Budína), 1543 (obsadenie Ostrihomu)] obsadili v podstate územie dnešného Maďarska (stalo sa priamou súčasťou Osmanskej ríše) a formou vytvorenia vazalského štátu Sedmohradsko aj východné územia bývalého Uhorska. Zvyšok krajiny bol premenovaný na Kráľovské Uhorsko a jeho jadro tvorilo dnešné Slovensko (plus dnešný Burgenland a západné Chorvátsko). Všetky významné udalosti sa odteraz odohrávali na Slovensku. V Uhorsku (Kráľovskom Uhorsku) však paralelne vznikol ešte iný problém: Po kráľovej smrti v bitke pri Moháči vypukla 1527 až 1538/1541 občianska vojna medzi Habsburgovcami (Ferdinand I.) a Zápoľskými, ktorá sa nakoniec skončila definitívnym potvrdením Habsburgovcov ako vládcov Kráľovského Uhorska.

Vo svetle týchto udalostí treba vidieť aj vývoj v Bratislave. Už deň po porážke pri Moháči v auguste 1526 utiekla vydesená kráľovná-vdova Mária aj s kráľovským dvorom z Budína do Bratislavy a usadila sa tu. 17. 12. 1526 zasadal vo františkánskom kláštore v Bratislave uhorský snem a zvolil Ferdinanda I. Habsburského za dedičného kráľa Uhorska (protikráľom bol Ján Zápoľský, zvolený v novembri inými šľachticmi). V roku 1529 Turci prvýkrát v dejinách obkľúčili Bratislavu, ale nedobyli ju. V januári 1531 boli úmyselne zbúrané kostoly a nemocnice mimo mestských hradieb, aby Turci odtiaľ nedovideli ponad hradby. Hradby posilnili stavebným materiálom získaným z týchto zbúraných predmestských kostolov (sv. Michala a sv. Vavrinca). Začiatkom roka 1532 boli do Bratislavy poslané tisícky vojakov ako obrana proti Turkom plánujúcim zaútočiť na Viedeň. Bratislava sa dočasne premenila na vojenský tábor. Turci, keď uvideli vojenskú silu mesta, rozhodli sa zaútočiť na Viedeň z juhu. Turci Bratislavu nikdy nedobyli.

V roku 1536 napokon vyhlásil panovník zákonným článkom 49 Bratislavu oficiálne za hlavné mesto Uhorska, za sídlo uhorského snemu, Uhorskej komory a Uhorskej miestodržiteľskej rady (fakticky bola hlavným mestom už od roku 1531). Hlavným mestom Uhorska mala byť Bratislava dovtedy, kým sa kráľovstvo neoslobodí od Turkov. V skutočnosti ostala hlavným mestom až do roku 1783 (preloženie sídla centrálnych úradov späť do Budína) resp. 1830 (koniec korunovácií v Bratislave) resp. 1848 (koniec zasadaní uhorského snemu v Bratislave). V rokoch 1541–1848 sa (s niekoľkými výnimkami) zasadania uhorského snemu konali zásadne v Bratislave. V rokoch 1552–1784 boli s menšími prestávkami na bratislavskom hrade uložené uhorské korunovačné klenoty. V rokoch 1563–1830 bolo v dóme sv. Martina a vo františkánskom kostole ostrihomským arcibiskupom – už so sídlom v Trnave, lebo Ostrihom bol turecký – korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien (prvý bol korunovaný Maximilián Habsburský, posledný Ferdinand V.).

V 17. stor. sa k bojom s Turkami pripojili protihabsburské povstania (1604–1711) odohrávajúce sa na území Slovenska. Väčšina z nich nejako postihla aj Bratislavu. V roku 1606 vojská Štefan Bočkaja obsadili predmestia Bratislavy a zrazili sa tu s cisárskym vojskom. Gabriel Betlen dobyl Bratislavu roku 1619, v roku 1621 ho porazili cisárske vojská a potom v rokoch 1621 až 1622 mesto obkľúčil. Porážku napokon utrpel pri Michalskej bráne. V rokoch 1619 a 1620 do Bratislavy (ako protikráľ) zvolal uhorský snem. Mikulovský mier (1622) medzi Betlenom a cisárom bol roku 1626 potvrdený tzv. (3.) bratislavským mierom. V rokoch 1682–1683 bola počas povstania Imricha Tököliho Bratislava jediným mestom na Slovensku, ktoré sa omietlo Tökölimu vzdať, no nakoniec v júli 1683 mesto (nie však hrad) kapitulovalo. Dobyli ho až cisárske vojská v tom istom roku po definitívnej septembrovej porážke Turkov pri Viedni. Tököliho ľudia boli roku 1684 v Ohňavách (Biely kríž) postínaní. V roku 1701 došlo k násilnostiam Rákociho vojska v Bratislave. Napokon v roku 1704 v rámci povstania Františka Rákociho sa podarilo princovi Eugenovi Savojskému obrániť Bratislavu pred Rákociho vojskami, no okolie mesta bolo totálne spustošené.

Ďalším faktorom v 17. stor. bola protireformácia, ktorá sa rozšírila aj v Bratislave. V roku 1607 vzniklo v Bratislave – pre slovenské národné obrodenie veľmi významné – Evanjelické lýceum. Katolícky arcibiskup Peter Pazmáň (Pázmány) však uviedol do Bratislavy jezuitov a okrem misijnej činnosti im zveril aj výchovu mládeže na jezuitskom gymnáziu. Napriek tomu sa však evanjelici (protestanti) vzmáhali, v rokoch 1636-1638 a 1640 si postavili kostoly – jeden pre Nemcov, druhý pre Slovákov a Maďarov. Náboženské boje vyvrcholili po porážke tzv. Vešeléniho sprisahania v roku 1670. Panovník rozpustil uhorský snem a zriadil tzv. gubernium na čele s Jánom Gašparom Ampringenom, veľmajstrom rádu nemeckých rytierov. Roku 1671 tzv. Bratislavský mimoriadny súd odsúdil na smrť napríklad českobratského kazateľa Mikuláša Drábika, Františka Boniša a početných podozrivých, najmä evanjelických kňazov a učiteľov do väzenia a na galeje. Protestantské obrady boli zakázané, kostoly dostali jezuiti a uršulinky. Súd pracoval až do roku 1677 a odsúdil aj účastníkov protihabsburských povstaní. Krutovláda trvala do vypuknutia moru roku 1677. Ampringen opustil Bratislavu a gubernium zaniklo.

17. storočie je celkovo „katastrofickým“ storočím, došlo k viacerým potopám (najmä roku 1622), veľkým požiarom (1642, 1647, 1660, ...) a morovým epidémiám.

Ako vďaku za rekonštrukciu hradu uskutočenú v rokoch 1635–1647, dostala rodina župana Pálffyho dedične pridelený titul bratislavských županov.

Po porážke Turkov (1683–1718) a protihabsburských povstaní (szatmárskym mierom roku 1711) zostala Bratislava, ako sme už spomenuli, naďalej hlavným mestom Uhorska. Po „porážke” veľkej morovej epidémie (v rokoch 1710–1713; zabila 3 860 ľudí; na jej pamiatku postavili Stĺp Najsvätejšej trojice), nastalo v rokoch 1713 až 1780 najlepšie obdobie v dejinách mesta a všestranný rozvoj. Vyrastajú nové budovy, paláce a kostoly v barokovom štýle, ožíva vinohradníctvo, remeslá a obchod, Bratislava sa stáva strediskom manufaktúrnej výroby (prvá manufaktúra a zároveň prvý podnik moderného typu vznikla 1728 – manufaktúra na výrobu písem pre tlač). V roku 1751 bola v Bratislave zriadená prvá pošta.

V roku 1741 bola v Bratislave korunovaná Mária Terézia, ktorá mesto často navštevovala a v roku 1775 dala zbúrať mestské hradby, aby sa umožnil ďalší rozvoj mesta. V tom istom roku došlo k výstavbe valov okolo vonkajšieho predmestia Kvetná dolina (Blumenthal; približne dnešné Nové Mesto). Vznikli aj prvé parky (napríklad dnešné Hviezdoslavovo námestie). Z politických udalostí v Bratislave uhorskí šľachtici prisahali vernosť novozvolenej panovníčke Márii Terézii, ktorá za to sľúbila rešpektovať ich výsady. Roku 1763 však rozpustila uhorský snem, obmedzila právomoc uhorských úradov a za miestodržiteľa (1765–1781) vymenovala svojho zaťa Albrechta Sasko-Těšínskeho (Albrecht von Sachsen-Teschen), ktorý od roku 1766 sídlil aj kvôli nemu na zrenovovanom hrade, ktorý vtedy nadobudol prakticky dnešnú podobu. V 70. rokoch si na hrade zriadil chýrnu obrazáreň, tzv. Albertínu (dnes vo Viedni). V súvislosti s častými návštevami kráľovského dvora panoval v Bratislave čulý spoločenský ruch. V meste pôsobili významní vedci a umelci, podporovaní najmä miestodržiteľom.

V kultúrnej oblasti prinieslo 18. storočie takisto veľký rozvoj. Mesto bolo centrom barokovej hudby, barokového stavebníctva, vznikajúceho novinárstva a od konca 18. stor. aj slovenského národného obrodenia. Známe boli napríklad „večierky“ Márie Terézie a iných šľachticov v Grassalkovichovom paláci (dnes Prezidentský palác). V roku 1762 v Bratislave v Pálffyho paláci koncertoval šesťročný – neskôr svetoznámy – Wolfgang Amadeus Mozart. V Bratislave vychádzali tieto „prvé“ noviny:

1721–1722: Nova posoniensia (prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku)
1764–1929: Pressburger Zeitung (prvé nemecké noviny v Uhorsku)
1780–?: Magyar Hírmondó (prvé noviny v maďarčine)
1783–1787: Prešpurské noviny (prvé noviny v slovenčine)
Okrem toho v roku 1783 vyšiel v Bratislave prvý román v slovenčine „René mládenca príhody a skúsenosti“ of J. I. Bajzu. Ďalej bola roku 1784 presunutá z Trnavy do Bratislavy Kráľovská akadémia (založená v Trnave roku 1777 ako právnická škola).

Počas vlády Jozefa II. (1780–1790) začal politický, význam Bratislavy upadať. Jozef roku 1781 zrušil inštitúciu uhorského gubernátora, okrem toho nezvolával uhorský snem, ústredné úrady roku 1783 definitívne presťahoval do Budína, korunovačné klenoty sa roku 1784 dostali do viedenského múzea a do Viedne presťahovali aj Albertínu. Počet obyvateľov dokonca klesol a hospodárska situácia sa až asi do roku 1811 zhoršovala.

V (dočasnom) novom, jozefínskom územnosprávnom členení Uhorska v rokoch 1785–1790 bola Bratislava sídlom Bratislavského dištriktu.

Hospodárstvo
Hospodársky vývin Bratislavy v 16. a 17. storočí negatívne ovplyvňovali turecké vojny a povstania, pozitívne pôsobila prítomnosť ústredných uhorských úradov a vysokej šľachty, ako aj výhodné dodávky potravín. Najťažším bremenom boli vojnové dane, ktoré roku 1665 dosahovali 18 000 zlatých. Z remeselných odvetví prekvapujúco prosperovalo klobučníctvo - z mesta sa vyvážalo do cudziny veľké množstvo klobúkov. Bratislavskí obchodníci naďalej obchodovali s Poľskom, Sliezskom, Rakúskom, Čechami a Moravou. Koncom 17. stor. žilo v Bratislave 37 obchodníkovi, roku 1699 založili obchodnú gildu. V roku 1530 vzniklo prvé poštové spojenie Viedeň—Bratislava.

Začiatkom 18.storočia bola hospodárska situácia Bratislavy nepomerne lepšia ako v ostatných mestách na Slovensku. Roku 1720 mala 350 remeselníckych dielní, roku 1780 vyše 1000 majstrov, 1800 tovarišov a 500 učňov. Osobitné cechy mali remeselníci v Podhradí. Roku 1728 založili spomínanú prvú manufaktúru. roku 1779 Strasserovu súkenku. Vyspelým spôsobom výroby – prvými strojmi – vynikala manufaktúra grófa Rubiniho na výrobu strojovej priadze. Medzi rokmi 1750–1800 pracovalo v Bratislave okolo 35 manufaktúr. Poľnohospodárstvo reprezentovalo aj naďalej vinohradníctvo v meste a na okolí (Rača, Vajnory, Lamač, Devín).

Obyvateľstvo
Sociálne rozdiely sa v 16. storočí prehĺbili. Proti silnejúcej šľachte, ktorá si v meste kupovala domy, ale nechcela plniť meštianske povinnosti, vystúpilo najmä stredné meštianstvo (1567, 1578, 1596). Nepokoje roku 1583, spôsobené tiež náboženskou neznášanlivosťou, mali takisto sociálne príčiny.

Roku 1720 mala Bratislava s Podhradím 9000 obyvateľov. Od 16. stor. sem nepretržite prichádzali chorvátski a maďarskí utečenci, pretože ich pôvodné územia boli teraz súčasťou Osmanskej ríše. Chorváti sa usadzovali medzi tunajším obyvateľstvom, ale zakladali si aj vlastné osady (Lamač, Dúbravka, Devínska Nová Ves). V období tridsaťročnej vojny prichádzali do mesta aj protestantskí emigranti z Čiech, Moravy a Rakúska. Rakúski evanjelici sa usadili v Prievoze. Silnejúci slovenský živel začal prenikať do remesiel, obchodu, a vinohradníctva, ale aj do radov kléru, medzi úradníctvo mesta a ústredných úradov. Slováci žiadali zriadenie miesta slovenského kazateľa v dóme; ako prvý tu pôsobil Bartolomej Sobolič. V 17. storočí sa konali slovenské bohoslužby a pri oboch konfesiách boli aj slovenské školy.

Roku 1782 mala Bratislava vyše 33 000 obyvateľov (z toho 29 223 v meste pod hradom majúcom postavenie slobodného kráľovského mesta) a bola najväčším mestom Uhorska. Medzi rokmi 1720 a 1780 počet obyvateľov vzrástol až o 200 %.