Plán vykúpenia Nad pádom človeka žialilo celé nebo. Boží svet poškvrnila kliatba hriechu a jeho obyvateľov odsúdila k utrpeniu a k smrti. Zdalo sa, že priestupníci zákona nemajú nijaké východisko. Nebesá naplnil smútok nad pustošivou mocou hriechu.
Boží Syn, slávny Veliteľ neba, sa zľutoval nad padlým ľudstvom. Jeho srdce naplnil nevýslovný súcit pri pomyslení na strašné utrpenie hriešneho sveta. Božia láska však pripravila spásny plán. Prestúpený zákon žiadal život hriešnika. V
Kráľ slávy sa znížil, aby vzal na seba ľudskú prirodzenosť. Prostredie, v ktorom na zemi žil, bolo surové a odporné. Jeho sláva bola zastretá, aby majestát zovňajšieho vzhľadu príliš nepútal pozornosť. Stránil sa akejkoľvek okázalosti. Človeka pred smrťou nezachráni bohatstvo, svetská pocta ani sláva. Ježiš nechcel, aby k nemu ľudí vábilo niečo pozemské. Tých, čo ho chcú nasledovať, musí priťahovať len krása nebeskej pravdy. Prorocká zvesť už dávno vystihla Vykupiteľovu povahu a on chcel, aby ho
Židia očakávali príchod Spasiteľa vyše tisíc rokov. K tejto udalosti upierali svoje najväčšie nádeje. V piesňach a proroctvách, v chrámových obradoch i v domácej bohoslužbe uchovávali jeho meno. Keď potom prišiel, nepoznali ho. Ten milovaný z neba bol im „ako koreň z vyprahlej zeme; nemal postavy ani dôstojnosti“ (Iz 53,2). Nevideli v ňom nijakú krásu, pre ktorú by mali po ňom túžiť. „Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali“ (Ján 1,11).
Spomedzi verných Izraelcov, ktorí dlho očakávali príchod Mesiáša, vyšiel Kristov predchodca. Staručký kňaz Zachariáš a jeho manželka Alžbeta boli „spravodliví pred Bohom“ a v ich tichom a posvätenom živote žiarilo svetlo viery ako hviezda v temrave oných dní. Tejto zbožnej dvojici bol prisľúbený syn, ktorý pôjde „pred Pánom pripraviť mu cesty“ (Luk 1,76).
Zachariáš býval síce v kopcovitom kraji Judey, no odišiel do Jeruzalema na týždennú službu v chráme, ktorú musel vykonať každý
Za nejaký čas mal Ján Krstiteľ v národe väčší vplyv než jeho poprední muži, kňazi a kniežatá. Keby sa bol sám vyhlásil za Mesiáša a podnietil vzburu proti Rímu, duchovní vodcovia i ľud by sa boli húfne hrnuli pod jeho zástavu. Satan pohotovo útočil na Jána Krstiteľa všetkým, čo lichotí ctibažnosti dobyvateľov sveta. Ján si bol vedomý svojho vplyvu, no všetky zvodné ponuky rázne odmietal. Pozornosť, ktorá sa na neho upriamila, obracal na Iného.
Keďže mravný zákon Desatora je výrazom Božej povahy, jeho zásady nemajú len dočasnú či situačnú, ale absolútnu, nepremennú a trvalú platnosť pre ľudstvo. Kresťania po celé stáročia neochvejne zastávali večnú platnosť Božieho zákona, dôrazne potvrdzovali jeho trvalú záväznosť. 15
Zákon pred Sínajom. Zákon existoval skôr, než Boh dal Izraelovi Desatoro, inak by v predsínajskom období nebolo hriechu, pretože „hriech je predsa prestúpením zákona“. (1 Ján 3,4) Dôkazom existencie zákona
Náboženstvá odpovedajú na otázky o pôvode a zmysle života, určujú, čo je dobré a čo zlé, rátajú s ľudským strachom pred neznámym, všímajú si potrebu človeka milovať a byť milovaný, odpovedajú na túžbu ľudí po absolútnom dobre, na ich sny o mieri, harmónii a radosti, na ich občasnú potrebu útechy a chuť poďakovať sa niekomu za krásy sveta. Z týchto rozličných túžob pramení modlitba.
Náboženstvo – Jedna z foriem spoločenského vedomia odrážajúca skutočnosť v iluzórno-fantastick
Adamovi sa narodil ďalší syn, ktorý sa mal stať dedičom Božieho zasľúbenia a duchovného práva prvorodenstva. Meno Sét, ktoré tento syn dostal, znamená „náhradu“, pretože podľa matkiných slov: „Boh mi dal nové potomstvo namiesto Ábela, pretože Kain ho zabil“ (1 Moj 4,25). Sét mal vznešenejšiu postavu ako Kain či Ábel a viac pripomínal Adama než ostatní Adamovi synovia. Bol šľachetnejší povahou a šiel v Ábelových šľapajach, hoci ani on od prírody nezdedil viac dobrých vlastností ako Kain. O stvoren
Týždeň má svoj pôvod tam, kde sobota – pri stvorení sveta. Zachoval sa prostredníctvom biblických dejín a pretrval dodnes. Boh sám vymeral dĺžku prvého týždňa ako vzor ďalších týždňov až do konca času. Prvý týždeň mal sedem časových úsekov – dní. Toľko ich mali odvtedy aj všetky nasledujúce týždne. Boh sa šesť dní venoval dielu stvorenia a v siedmy deň odpočíval. Tento deň potom posvätil a oddelil ho ako deň odpočinku pre človeka.
Boh v záujme zaľudnenia sveta po očiste zeme od mravnej nečistoty pomocou potopy zachránil v nej jedine Nóacha s rodinným príbuzenstvom. Povedal mu: „Lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení“ (1 Moj 7,1). Medzi troma Nóachovými synmi sa však čoskoro prejavil ten istý príznačný rozdiel, ktorým sa vyznačoval predpotopný svet. V Sémovi, Chámovi a Jáfetovi, ako zakladateľoch ľudského rodu, sa črtala povaha ich potomstva.
Z vnuknutia Ducha Svätého predpovedal Nóach budúcnosť
Keď Mojžiš prvýkrát predniesol egyptskému panovníkovi žiadosť o prepustenie Izraela, súčasne ho varoval pred najstrašnejšou ranou, ktorá ho stihne. Mojžiš mal oznámiť faraónovi: „Takto hovorí Hospodin: Izrael je mojím prvorodeným synom, a povedal som ti: Prepusť môjho syna, nech mi slúži. Ty si sa však zdráhal prepustiť ho, preto zabijem tvojho prvorodeného syna“ (2 Moj 4,22.23). Aj keď Egypťania Izraelcami opovrhovali, Boh ich poctil tým, že si ich vyvolil za strážcov svojho zákona. Keďže ich zvlášt
Prvý pokus o odstránenie Božieho zákona podnikol satan pri nevinných obyvateľoch neba. Na určitý čas sa zdalo, že mal úspech. Zviedol značný počet anjelov; no jeho zdanlivé víťazstvo sa skončilo porážkou. Boli odlúčení od Boha a vykázaní z neba.
Keď sa tento boj obnovil na zemi, satan v ňom opäť zdanlivo zvíťazil. Človek zhrešil a stal sa jeho korisťou a celé ľudstvo sa dostalo pod nadvládu tohto hlavného odbojníka. Zdalo sa, že satanovi už nič nestojí v ceste, aby mohol založiť vlastn
Čitatelia Písma bývajú v rozpakoch nad záznamom o Saulovej návšteve u ženy v Endore. Mnohí z nich sa totiž domnievajú, že so Saulom sa naozaj zhováral Samuel. V Písme samom je však dostatok dôvodov na názor celkom opačný. Ak bol Samuel po smrti v nebi, potom ho odtiaľ musel vyvolať buď sám Boh alebo satan. Nikto však ani na chvíľu neuverí, že satan by mohol mať toľko moci, aby mohol Božieho svätého proroka odvolať z neba, aby vyhovel výzve nemravnej ženy. Rovnako nemožno uveriť, že by do brlohu čarodejky
Keď po babylonských vládcoch zasadol na trón Dárius Médsky, bezodkladne zreorganizoval vládu. „Dáriovi sa zaľúbilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov... Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov, z ktorých jedným bol Daniel, aby im satrapovia vydávali počet, aby kráľ neutrpel škodu. Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapmi. Lebo mimoriadny duch prebýval v ňom a kráľ zamýšľal postaviť ho nad celú ríšu“ (ROH Dan 6,1-3; ECAV Dan 6,2-4).
Po celé stáročia – od straty rajského domova až po príchod Božieho Syna ako Spasiteľa hriešnikov – dejiny ľudstva sprevádzalo „súženie, tma“ a „tiesnivé šero“ (Iz 8,22) a nádej padlého ľudského pokolenia sa upínala na príchod Vysloboditeľa, ktorý vykúpi ľudí z otroctva hriechu a hrobu.
Prvý záblesk tejto nádeje mohol Adam s Evou zahliadnuť v rozsudku nad hadom v raji, keď Hospodin v ich prítomnosti povedal satanovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a
Malé dievčatko sa pred spaním zdôverilo svojej matke: „Mamička, cítim sa taká osamelá bez môjho priateľa Ježiša. Kedy vlastne mieni prísť?“
Dievčatko si neuvedomovalo, že túžba jeho malého srdiečka je túžbou dávnych vekov. Posledné slová Písma zaznamenávajú zasľúbenie o skorom príchode: „Iste, prídem skoro.“ Apoštol Ján, autor Zjavenia a Ježišov verný učeník, dodáva: „Amen, príď, Pane Ježišu!“ (Zj 22,20)
Filištínska armáda bola na ceste do Šunému, rozložila si tábor a bola pripravená zaútočiť na Izrael. Kráľ Saul nebol ani zďaleka v optimistickej nálade. Rozostavil izraelskú armádu v blízkosti vrchu Gilboa. V minulosti istota Božej prítomnosti pomohla Saulovi nebojácne viesť Izrael proti jeho nepriateľom. On však prestal slúžiť Hospodinovi, a keď sa tento neverný kráľ snažil spojiť s Bohom a dozvedieť sa, aký bude výsledok hroziaceho boja, Boh mu odmietol dať odpoveď.
Biblická zmienka o Božích posloch, anjeloch, je pre každého Kristovho nasledovníka mimoriadne potešujúcou a vzácnou pravdou. Toto biblické učenie však zatemňujú a spochybňujú niektoré bludné názory populárnej teológie. Učenie o prirodzenej nesmrteľnosti, prevzaté z pohanskej filozofie a v dobe temna počas veľkého odpadnutia prijaté do kresťanskej vierouky nahradilo jasnú pravdu Písma svätého, že totiž „mŕtvi nič nevedia“ (Kaz 9,5). Mnoho ľudí verí, že anjeli posielaní „slúžiť tým, čo majú zd
Satan sa od samého začiatku ľudských dejín snažil človeka zviesť do hriechu. V nebi vyvolal vzburu a chcel, aby sa pozemšťania pripojili k jeho odboju proti Božej vláde. Adam a Eva boli dokonale šťastní, kým poslúchali Boží zákon. Táto skutočnosť však stále odporovala tvrdeniu, ktoré satan šíril v nebi, že totiž Boží zákon obmedzuje stvorené bytosti, a preto nie je dobrý. Okrem toho pohľad na skvelý domov pripravený nevinnému páru podnietil v satanovi závisť. Tento nepriateľ sa rozhodol zviesť ich k h