Kristov druhý príchod

Malé dievčatko sa pred spaním zdôverilo svojej matke: „Mamička, cítim sa taká osamelá bez môjho priateľa Ježiša. Kedy vlastne mieni prísť?“

Dievčatko si neuvedomovalo, že túžba jeho malého srdiečka je túžbou dávnych vekov. Posledné slová Písma zaznamenávajú zasľúbenie o skorom príchode: „Iste, prídem skoro.“ Apoštol Ján, autor Zjavenia a Ježišov verný učeník, dodáva: „Amen, príď, Pane Ježišu!“ (Zj 22,20)

Vidieť Ježiša! Byť navždy s tým, ktorý nás miluje viac, než si vieme predstaviť! Kiežby bol už koniec všetkému pozemskému utrpeniu! Môcť sa už večne tešiť so vzkriesenými milovanými, ktorí teraz odpočívajú! Aký teda div, že odvtedy, čo Kristus vstúpil na nebesá, jeho priatelia túžobne očakávali deň jeho návratu?!

Jedného dňa príde, hoci jeho príchod bude veľkým prekvapením aj pre svätých – veď všetci zdriemli a únavou z dlhého čakania usnuli. (Mat 25,5) O „polnoci“, v najtemnejšej hodine zeme Boh prejaví svoju moc, aby vyslobodil svoj ľud. Písmo opisuje udalosti: „Z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: 'Stalo sa!` Tento hlas otriasa zemou a spôsobuje také 'veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi`.“ (Zj 16,17.18) Chvejú sa vrchy, zosýpajú sa skaly a celá zem sa kolíše ako vlny oceánu. Zemský povrch sa trhá „a mestá národov padli... všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo“. (Zj 16,19.20) „Nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie zvitok a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta.“ (Zj 6,14)

Napriek chaosu, ktorý ovládol fyzický svet, Boží ľud pri pohľade na „znamenie Syna človeka“ nadobúda odvahu. (Mat 24,30) Pri jeho zostupe na nebeských oblakoch každé oko uvidí Knieža života. Teraz prichádza nie už ako muž bolesti, ale ako víťaz a dobyvateľ po to, čo mu patrí. Namiesto tŕňovej koruny na hlave má korunu slávy a „na plášti a na bedrách má napísané: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV“. (Zj 19,12.16) (333)

Pri jeho príchode veľké zúfalstvo ovládne tých, čo nechceli uznať Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána a odmietli sa v živote podriadiť jeho zákonu. Odporcom jeho milosti nič tak nepripomína ich vinu, ako hlas, ktorý ich tak trpezlivo vyzýval: „Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých spôsobov života. Prečo máte vymrieť?“ (Ez 33,11) „Králi zeme i veľmoži i vojvodcovia, boháči a mocní a všetci otroci a slobodní, ukryli sa v jaskyniach a horských bralách a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?“ (Zj 6,15-17)

No radosť tých, čo naňho dlho čakali, prevyšuje zúfalstvo bezbožných. Príchodom Vykupiteľa slávnostne vrcholia dejiny Božieho ľudu. Je to okamih ich vyslobodenia. Vo vzrušujúcom obdive volajú: „Ajhľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v neho sme dúfali, plesajme a radujme sa v jeho pomoci.“ (Iz 25,9)

Ježiš pri svojom príchode volá spiacich spravodlivých mŕtvych z hrobov a prikazuje svojim anjelom, aby zhromaždili „jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý“. (Mat 24,31)

Spravodliví mŕtvi na celom svete počujú jeho hlas a vstávajú z hrobov. Aká to chvíľa!

Spravodliví živí sú vtedy premenení „razom, v jednom okamihu“. (1 Kor 15,52) Oslávení a obdarení nesmrteľnosťou spolu so vzkriesenými svätými sú “uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi“, aby boli navždy s ním. (1 Tes 4,16.17)

Istota Kristovho návratu
Apoštoli a prví kresťania pokladali Kristov návrat za „blahoslavenú nádej“. (Tít 2,13; pozri Žid 9,28) Očakávali, že pri druhom advente sa naplnia všetky proroctvá a zasľúbenia Písma, (pozri 2 Pet 3,13; Iz 65,17) pretože to je skutočný cieľ kresťanského putovania. Všetci, čo milujú Krista, dychtivo očakávajú deň, keď budú môcť byť s ním tvárou v tvár – s Otcom, Duchom Svätým i s anjelmi.

Svedectvo Písma. Istota druhého adventu korení v spoľahlivosti Písma. Ježiš krátko pred svojou smrťou povedal svojim učeníkom, že sa vráti k svojmu Otcovi pripraviť im miesta. Sľúbil však: „Zase prídem.“ (Ján 14,3)

Tak ako bol prorocky predpovedaný Kristov prvý príchod na zem, Písmo podobne predpovedá aj jeho druhý príchod. Ba ešte pred potopou Boh povedal Enochovi, že práve slávny Kristov príchod urobí koniec hriechu. Enoch prorokoval: „Prichádza Pán s desaťtisícmi svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých vecí, ktoré vyslovovali proti nemu bezbožní hriešnici.“ (Júda 1,14.15) (334)

Tisíc rokov pred Kristom povedal žalmista, že Pán príde zhromaždiť svoj ľud: „Prichádza Boh náš, nemlčí; oheň pustoší pred ním a vôkol neho to veľmi buráca. On zhora volá na nebo a na zem, aby súdil svoj ľud: Zhromaždite ku mne mojich zbožných, čo uzavreli so mnou zmluvu pri obeti.“ (Ž 50,3-5)

Kristovi učeníci sa tešili zo zasľúbenia jeho návratu. Keď narážali na ťažkosti, istota tohto zasľúbenia im prinášala stále novú odvahu a silu. Ich Pán sa vráti pre nich a vezme ich do domu svojho Otca!

Záruka z prvého adventu. Druhý advent úzko súvisí s Kristovým prvým adventom. Keby Kristus nebol prišiel prvýkrát a nebol zvíťazil nad hriechom a satanom, (Kol 2,15) potom by nebolo nijakého dôvodu veriť, že príde urobiť koniec satanovej vlády nad svetom a obnoví ho do pôvodnej dokonalosti. Keďže však máme dôkaz, že sa „zjavil..., aby obetovaním seba zničil hriech“, máme dôvod veriť, že „druhý raz sa zjaví bez hriechu, na spásu“. (Žid 9,26.28)

Kristova nebeská služba. Z Kristovho zjavenia Jánovi jasne vyplýva, že nebeský svätostánok má v pláne spasenia ústredný význam. (Zj 1,12.13; 3,12; 4,1-5; 5,8; 7,15; 8,3; 11,1.19; 14,15.17; 15,5.6.8; 16,1.17) Proroctvá, ktoré naznačujú. že Kristus začal svoju záverečnú službu v záujme hriešnikov, dodávajú istotu, že sa čoskoro vráti, aby svoj ľud vzal domov. (Pozri 23. kapitolu tejto knihy.) Dôvera, že Kristus aktívne pôsobí v záujme zavŕšenia už dosiahnutého vykúpenia na kríži, je veľkým povzbudením pre kresťanov, ktorí očakávajú jeho návrat.

Spôsob jeho návratu
Keď Kristus hovoril o znameniach, ktoré budú naznačovať blízkosť jeho príchodu, naznačil aj záujem, aby sa jeho ľud nedal zviesť falošnými správami. Varovne pripomenul, že pred druhým adventom „vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je možné, aj vyvolených“. Povedal: „Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Mesiáš! alebo: Tamto je! neverte.“ (Mat 24,24.23) Vopred varovať znamená vopred sa vyzbrojiť. Aby veriaci mohli rozlíšiť medzi skutočným a falošným príchodom, viaceré biblické texty podrobne opisujú spôsob Kristovho návratu.

Doslovný a osobný návrat. Keď Ježiš vystúpil na oblaku, dvaja anjeli oslovili učeníkov, ktorí stále hľadeli za svojím odchádzajúcim Pánom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odísť.“ (Sk 1,11)

Inak povedané, ten istý Pán, ktorý ich práve opustil – osobný, reálna bytosť, nie nejaké duchovné bytie (Luk 24,36-43) – vráti sa na zem. A jeho (335) druhý advent bude taký doslovný a osobný ako bol jeho odchod.

Viditeľný návrat. Kristov príchod nebude nejaká vnútorná, neviditeľná skúsenosť, ale skutočné stretnutie s viditeľnou Osobou. Ježiš nenechal ani najmenší dôvod na pochybnosti o viditeľnosti jeho návratu a svojich učeníkov varoval, aby sa nedali oklamať nejakým tajuplným druhým príchodom. Preto svoj návrat prirovnal k oslnivému jasu blesku. (Mat 24,27)

Písmo jasne hovorí, že spravodliví i bezbožní budú svedkami jeho príchodu. Ján napísal: „Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko.“ (Zj 1,7) Kristus pripomenul odpoveď bezbožných: „Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.“ (Mat 24,30)

Počuteľný návrat. Biblické uistenie, že jeho príchod bude práve taký počuteľný ako viditeľný, len umocňuje predstavu o univerzálnom vedomí o Kristovom návrate: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba.“ (1 Tes 4,16) „Mohutný zvuk poľnice“ (Mat 24,31) sprevádza zhromažďovanie jeho ľudu. Tu niet nijakého tajomstva.

Slávny návrat. Kristus pri svojom návrate príde ako víťaz s mocou a „v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi“. (Mat 16,27) Ján opisuje v Zjavení slávu Kristovho návratu zvlášť dramaticky. Krista zobrazuje na bielom koni na čele sprievodu nespočetných nebeských zástupov. Nadprirodzený jas osláveného Krista je zjavný. (Zj 19,11-16)

Náhly, neočakávaný návrat. Veriaci kresťania, ktorí túžia po Kristovom návrate a očakávajú ho, budú vedieť o jeho blízkosti. (1 Tes 5,4-6) O obyvateľoch sveta všeobecne Pavel však povedal: „Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: 'Je pokoj a istota`, vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú.“ (1 Tes 5,2.3; pozri Mat 24,43)

Niektorí z týchto Pavlových slov uzatvárali, že prirovnanie Kristovho príchodu k zlodejovi naznačuje možnosť nejakého tajného, neviditeľného spôsobu. Tento názor však protirečí biblickému opisu Kristovho návratu v sláve a velebnosti pred očami každého. (Zj 1,7) Pavlovi nejde o to, že Kristov príchod je tajný, ale že pre svetsky zmýšľajúcich ľudí je práve taký neočakávaný ako zlodej.

To isté mal aj Kristus na zreteli, keď svoj príchod prirovnal k neočakávanej záhube predpotopného sveta. „Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili a vydávali sa až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“ (Mat 24,38.39) Napriek tomu, že Nóach dlhé roky kázal o príchode potopy, väčšinu obyvateľov (336) táto udalosť prekvapila. Vtedy žili dve triedy ľudí. Jedna uverila Nóachovým slovám, vošla do korábu a bola zachránená, druhá sa rozhodla zostať vonku. „Prišla potopa a zmietla všetkých.“ (Mat 24,39)

Katastrofálna udalosť. Ako podobnosť potopy, aj Nabuchodonozorov sen o sošnom obraze znázorňuje prevratný spôsob, akým Kristus ustanoví svoje kráľovstvo slávy. (Pozri 4. kapitolu tejto knihy.) Nabuchodonozor videl veľkú sochu, ktorej „hlava bola z jemného zlata, jej prsia a ramená boli zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu, jej stehná boli zo železa, jej nohy boli čiastočne zo železa, čiastočne z hliny“. Potom „zrazu bez zásahu rúk odlomil sa kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich. Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato a boli ako pleva na holohumnici v lete. Vietor ich odvial, takže nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, premenil sa na veľký vrch a naplnil celú zem.“ (Dan 2,32-35)

Boh v tomto sne prehľadne ukázal Nabuchodonozorovi svetové dejiny. Medzi jeho dobou a zriadením Kristovho večného kráľovstva (kameň), prídu na scénu štyri veľké kráľovstvá či ríše a po nich akýsi zlepenec slabých a silných národov.

Od Kristových čias vykladači videli v symbolike kovov tieto ríše: Babylon (605-539 pr. Kr.), Médsko-Perzsko (539-331 pr. Kr.), Grécko (331-168 pr. Kr.) a Rím (168 pr. Kr. – 476 po Kr.). 1 Podľa proroctva po Ríme už nemala prísť nijaká svetová ríša. V priebehu 4. a 5. storočia po Kr. sa Rímska ríša rozpadla na malé kráľovstvá, z ktorých vznikli neskôr národy Európy. V priebehu stáročí sa mocní vládcovia – Karol Veľký, Karol V., Napoleon, cisár Wilhelm a Hitler – snažili nastoliť novú svetovú ríšu. Každý takýto pokus stroskotal podľa prorockej predpovede: „Nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou.“ (Dan 2,43)

Nakoniec je v snovom videní dramatické vyvrcholenie: nastolenie Božieho večného kráľovstva. Bez zásahu rúk odlomený kameň predstavuje Kristovo kráľovstvo slávy, (Dan 7,14; Zj 11,15) ktoré bude nastolené bez ľudského pričinenia pri druhom advente.

Kristovo kráľovstvo nebude mať vedľa seba nijakú inú ľudskú ríšu. Keď bol Kristus na zemi počas víťaznej Rímskej ríše, kráľovstvo znázornené kameňom, ktoré rozdrví všetky národy, ešte neprišlo. Príde len po období nôh zo železa a hliny, t.j. v čase rozdelených národov. Vznikne pri druhom advente, keď Kristus oddeľuje spravodlivých od bezbožných. (Mat 25,31-34)

Keď tento kameň, t.j. kráľovstvo, príde, zasiahne „sochu do železných a hlinených nôh“, „rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá“ a nenechá po nich ani stopy. (Dan 2,34.44.35) (337) Druhý advent je naozaj udalosťou otriasajúcou zem.

Druhý advent a ľudstvo
Kristov druhý príchod sa týka obidvoch skupín ľudstva – tých, čo Krista a spásu, ktorú im prináša, prijali, i tých, čo sa od neho odvrátili.

Zhromaždenie vyvolených. Dôležitou stránkou ustanovenia Kristovho večného kráľovstva je zhromaždenie všetkých vykúpených (Mat 24,31; 25,32-34; Mar 13,27) pre nebeský domov, ktorý pripravil Kristus. (Ján 14,3)

Keď nejaká hlava štátu navštevuje inú krajinu, len niekoľko osôb môže byť pri jeho privítaní. Keď však Kristus príde, každý veriaci, ktorý kedy žil, bez ohľadu na vek, rod, vzdelanie, ekonomické postavenie alebo rasu, bude mať účasť pri tejto veľkej adventnej slávnosti. Dve udalosti umožňujú toto univerzálne zhromaždenie: zmŕtvychvstanie spravodlivých mŕtvych a premenenie živých svätých.

1. Vzkriesenie mŕtvych v Kristovi. Pri zvuku poľnice oznamujúcej Kristov návrat spravodliví mŕtvi budú vzkriesení ako neporušiteľní a dostanú nesmrteľnosť. (1 Kor 15,52.53) Vtedy „tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“. (1 Tes 4,16) Inak povedané, vzkriesení budú skôr, než budú živí spravodliví uchvátení v ústrety Pánovi.

Vzkriesení sa stretávajú s tými, čo žialili nad ich odchodom. Teraz jasajú: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15,55)

Nie sú to už choré, zostarnuté, zmrzačené telá, ktoré šli do hrobu a teraz vstávajú, ale nové, nesmrteľné, dokonalé telá, bez známok hriechu, ktorý spôsobil ich rozklad. Vzkriesení svätí okúšajú zavŕšenie Kristovho obnovného diela, odzrkadľujú dokonalý obraz Boží v mysli, v duši i v tele. (1 Kor 15,42-54; pozri 25. kapitolu tejto knihy)

2. Premena živých veriacich. Po vzkriesení spravodlivých mŕtvych budú premenení spravodliví, ktorí budú žiť na zemi pri druhom príchode, lebo „toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť“. (1 Kor 15,53)

Pri Kristovom návrate nijaká skupina veriacich nepredbehne inú skupinu veriacich. Pavel objasňuje, že živí a premenení veriaci „budú spolu s nimi [t.j. so vzkriesenými veriacimi] v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme vždy s Pánom“. (1 Tes 4,17; pozri Žid 11,39.40) Pri veľkom adventnom zhromaždení budú teda prítomní všetci veriaci, vzkriesení svätí zo všetkých vekov i tí, čo sa živí dočkali Kristovho návratu.

Smrť neveriacich. Pre spasených druhý advent je časom radosti a nadšenia, ale pre bezbožných to bude čas ničivej hrôzy. Odporovali Kristovej láske a jeho pozvaniam k spáse tak dlho, že sa stali obeťou zvodných (338) klamov. (pozri 2 Tes 2,9-12; Rim 1,28-32) Keď vidia toho, ktorého zavrhli, prichádzať ako Kráľa kráľov a Pána pánov, poznávajú, že odbila hodina ich záhuby. Premožení hrôzou a zúfalstvom volajú na neživé stvorenie, aby ich zaštítilo. (Zj 6,16.17)

V tom čase Boh zničí Babylon – jednotu všetkých odpadlých náboženstiev. „Ohňom bude spálený.“ (Zj 18,8) Vedúca sila tejto konfederácie – „tajomstvo neprávosti“, „ten bezzákonník“ – „ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu“, (2 Tes 2,8) zahynie. Mocnosti zodpovedné za vnucovanie znamenia šelmy (pozri 12. kapitolu tejto knihy) budú uvrhnuté „do ohnivého jazera, horiaceho sírou“. Ostatní bezbožní budú „pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, ktorý sedel na koni“ – Ježiša Krista, Pána. (Zj 19,20.21)

Znamenia Kristovho skorého návratu
Písmo zjavuje nielen spôsob a cieľ Kristovho príchodu, ale popisuje aj znamenia, ktoré hovoria o blízkosti tejto vrcholnej udalosti. Prvé znamenia oznamujúce druhý advent sa udiali po viac ako 1700 rokoch po Kristovom nanebovstúpení a iné nasledovali a umocňovali dôkaz, že jeho návrat je veľmi blízko.

Znamenia v prírodnom svete. Kristus predpovedal, že „budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach“, (Luk 21,25) s upresnením, že „slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas. Hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ (Mar 13,24-26) Ján okrem toho videl, že znameniam na nebi bude predchádzať veľké zemetrasenie. (Zj 6,12) Všetky tieto znamenia budú znamenať koniec 1260-ročného prenasledovania. (Pozri 12. kapitolu tejto knihy.)

1. Svedectvo zeme. Ako naplnenie tohto proroctva možno označiť „najväčšie známe zemetrasenie“ 2, ktoré sa udialo 1. novembra 1755 a je známe ako „lisabonské zemetrasenie“. Jeho účinky pozorovali v Európe, v Afrike a v Amerike, na rozlohe asi 10 miliónov kilometrov štvorcových. Epicentrum bolo v Lisabone (Portugalsko), kde sa v niekoľkých minútach rozpadli verejné a rezidenčné budovy a spôsobili smrť desaťtisícov ľudí. 3

Zatiaľ čo fyzikálne účinky zemetrasenia boli rozsiahle, jeho vplyv na myslenie doby bol takisto významný. Mnohí vtedy žijúci spoznávali v ňom prorocké znamenie konca 4 a začali sa vážne zaujímať o Boží súd a posledné dni. Lisabonské zemetrasenie podnietilo štúdium proroctva.

2. Svedectvo slnka a mesiaca. O 25 rokov neskôr sa udialo ďalšie znamenie podľa proroctva – zatmenie slnka a mesiaca. Keď Kristus na čas naplnenia tohto znamenia upozornil, poznamenal, že príde po veľkom súžení, v období 1260-ročného prenasledovania, (339) o ktorom sa hovorí na inom mieste Písma. (Mat 24,29; pozri 12. kapitolu tejto knihy) Kristus však povedal, že toto súženie, ktoré bude predchádzať týmto znameniam, bude skrátené. (Mat 24,21.22) Vplyvom reformácie a hnutí, ktoré z neho vyšli, bolo náboženské prenasledovanie skutočne skrátené, takže asi v polovici 18. storočia takmer celkom prestalo.

19. mája 1780 sa splnilo toto proroctvo o mimoriadnej tme, ktorá doľahla na severovýchodnú časť Severnej Ameriky. 5

V súvislosti s touto udalosťou Timothy Dwight, rektor Yaleskej univerzity, povedal: „19. mája 1780 bol pozoruhodný deň. V mnohých domoch ľudia zažali sviece, vtáci stíchli a utiahli sa, sliepky sa usadili na bidle... Všeobecne sa mienilo, že sa priblížil súdny deň.“ 6

Samuel Williams z Harvardu oznamoval, že tma „sa blížila s mrakmi od juhozápadu medzi 10. a 11. hodinou predpoludním a trvala až do polnoci, pričom sa obmieňal stupeň a trvanie v rôznych lokalitách. Na niektorých miestach ľudia nevideli čítať obvyklú tlač na voľnom priestore“. 7 Podľa názoru Samuela Tennyho „tma nasledujúceho večera... by nemohla byť úplnejšia, ani keby sa svetelné telesá vesmíru ponorili do nepreniknuteľných tieňov, alebo prestali existovať“. 8

O 21. hodine onoho večera bol mesiac v splne, ale temnota trvala až do polnoci. Keď sa ukázal mesiac, podobal sa krvi.

Na udalosti onoho dňa možno vzťahovať predpoveď apoštola Jána zo Zjavenia. Písal, že po zemetrasení slnko „sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv“. (Zj 6,12)

3. Svedectvo hviezd. Ježiš Kristus i apoštol Ján hovorili o padaní hviezd, ako o znamení blízkosti Kristovho príchodu. (Zj 6,13; pozri Mat 24,29) Veľká meteorická spŕška z 13. novembra 1833 – najrozsiahlejší úkaz padania hviezd, aký kedy bol zaznamenaný – bol naplnením tohto proroctva. Odhadovalo sa, že pozorovateľ mohol vidieť priemerne 60 tisíc meteorov za hodinu. 9 Tento úkaz bolo vidieť od Kanady po Mexiko a od polovice Atlantiku až po Pacifik 10. Mnohí kresťania v tom spoznávali naplnenie biblického proroctva. 11

Istý očitý svedok povedal, že „sotva bolo nejaké miesto na oblohe, ktoré by nebolo každú chvíľu zaplnené týmito padajúcimi hviezdami, občas padali skupinovito – a pripomínali figovník, ktorý striasa svoje nezrelé figy, keď ho otriasa mocný vietor“. 12

Kristus dal tieto znamenia ako varovný signál kresťanom o blízkosti jeho príchodu, aby ich potešil v očakávaní a boli naň pripravení. Povedal: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Dodal: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.“ (Luk 21,28-31) (340)

Toto jedinečné svedectvo zeme, slnka, mesiaca a hviezd, ktoré sa objavilo v presnom slede a v čase, ktorý Kristus predpovedal, obrátilo pozornosť mnohých k proroctvám o druhom advente.

Znamenia v náboženskom svete. Písmo predpovedá, že niekoľko výrazných znamení v náboženskom svete bude príznakom doby krátko pred Kristovým druhým príchodom.

1. Veľké náboženské prebudenie. Kniha Zjavenie odhaľuje vznik veľkého, svetošíreho náboženského hnutia pred druhým adventom. Anjel, ktorý v Jánovom videní oznamoval Kristov návrat, symbolizoval toto hnutie: „Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zj 14,6.7)

Posolstvo samo naznačuje, kedy sa má hlásať. Večné evanjelium sa zvestovalo po celé veky. No toto posolstvo, zdôrazňujúce súdny aspekt evanjelia, sa môže zvestovať len v čase konca, lebo varovne pripomína, že „prišla hodina jeho súdu“.

Z Danielovho proroctva vieme, že v čase konca bude jeho proroctvo odpečatené. (Dan 12,4) V tom čase ľudia majú porozumieť tajomstvám tejto knihy. Odpečatenie sa malo diať na konci 1260-ročného obdobia náboženskej nadvlády, ktorá sa skončila zajatím pápeža roku 1798. Súvis pápežovho vyhnanstva a znamení v prírodnom svete viedlo mnohých kresťanov k štúdiu proroctiev o udalostiach vedúcich k druhému adventu, čo malo za následok nové hlbšie pochopenie týchto proroctiev.

Zameranie sa na druhý príchod vyvolalo svetošíre oživenie adventnej nádeje. Ako reformácia vznikala nezávisle v rôznych zemiach v celom kresťanskom svete, podobne to bolo aj s adventným hnutím. Svetošíra povaha tohto hnutia je jedným z najjasnejších znamení blížiaceho sa Kristovho návratu. Ako Ján Krstiteľ pripravoval cestu pre Kristov prvý príchod, tak adventné hnutie pripravuje cestu jeho druhému príchodu – zvestuje posolstvo zo Zjavenia 14,6-12, Božiu poslednú výzvu na prípravu na slávny návrat Spasiteľa. (Pozri 12. a 23. kapitolu tejto knihy.) 13

2. Zvestovanie evanjelia. Boh „určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh“. (Sk 17,31) Vo varovnom posolstve Kristus nepovedal, že onen deň nastane vtedy, keď sa celý svet obráti, ale že „evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec“. (Mat 24,14) Preto Peter povzbudzuje veriacich, keď im pripomína: „Očakávate túžobne príchod Božieho dňa.“ (2 Pet 3,12)

Štatistiky o prekladaní a šírení Biblie v tomto storočí ukazujú (341) rozmach evanjelijného svedectva. V roku 1900 bolo Písmo dostupné v 537 jazykoch. V roku 1996 bolo úplne preložené do 2120 jazykov, čo predstavuje približne 98 % svetovej populácie. Podobne vzrástla distribúcia Písma z 5,4 milióna Biblií v roku 1900 na 38,5 milióna Biblií ročne a 67 miliónov častí Písma v roku 1997. 14

Okrem toho má dnes kresťanstvo k dispozícii nebývalé rozmanité zdroje na misijnú službu: pomocné agentúry, výchovné a vzdelávacie inštitúcie, národných i zahraničných pracovníkov, rozhlasové a televízne vysielanie a značné finančné prostriedky. Dnes môžu výkonné a účinné vysielače zvestovať evanjelium prakticky do každej krajiny na svete. Pod vedením Ducha Svätého môžu tieto nebývalé prostriedky dosiahnuť reálny cieľ zevanjelizovania sveta v našej dobe.

Adventisti siedmeho dňa s členstvom, ktoré hovorí viac ako 700 jazykmi a 1000 dialektmi, zvestujú posolstvo v 207 krajinách. Skoro 90 % týchto obyvateľov žije mimo Severnej Ameriky. Keďže veria, že lekárska výchovná služba má veľmi dôležitú úlohu v napĺňaní evanjelijného poslania, spravujú viac než 600 nemocníc, dojčenských ústavov, kliník a bezplatných lekárskych poradní, 19 lekárskych člnov, 27 tovární na potraviny, 86 vyšších stredných škôl a univerzít, 930 stredných škôl, 4522 základných škôl, 125 biblických korešpodenčných škôl a 33 jazykových ústavov. Ich 56 nakladateľstiev šíri posolstvo v 229 jazykoch a ich vysielače vysielajú pre približne 75 % svetovej populácie. Duch Svätý bohato žehnal ich misijné úsilie. (Štatistika z r. 1995 – poznámka prekladateľa.)

3. Náboženský súmrak. Svetošíre zvestovanie evanjelia nutne neznamená nejaký masívny rozmach pravého kresťanstva. Naopak, Písmo predpovedá úpadok pravej duchovnosti na sklonku času. Pavel povedal, že „v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha, budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať.“ (2 Tim 3,1-5)

Podobne je to aj dnes, sebaláska, materiálne veci a svet nahradili v mnohých srdciach Kristovho Ducha. Ľudia už nežijú podľa Božích zásad ani podľa jeho zákona. Vládne bezzákonnosť. „A preto, že sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mat 24,12)

4. Oživenie pápežstva. Podľa biblického proroctva sa sklonku 1260 rokov odpadlícky náboženský systém dostane „smrteľnú ranu“, ale nezomrie. (Pozri 12. kapitolu tejto knihy.) Podľa Písma táto smrteľná rana bude uzdravená. Systém zažije veľkú obnovu vplyvu a úcty – celá zem sa tomu diví. (Zj 13,3) (342)

Nárast náboženského vplyvu tohto systému je veľkou mierou dôsledkom presadzovania tradícií, ľudských noriem a vedy namiesto autority Písma. V dôsledku toho sa ľudia stali zraniteľnejšími pre zvody „toho bezzákonníka“, ktorý pôsobí „so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi“. (2 Tes 2,8.9) Satan a jeho nástroje vytvoria určitú konfederáciu zla, symbolizovanú nesvätou trojicou draka, šelmy a falošného proroka, ktorá zvedie svet. (Zj 16,13.14; pozri 13,13.14) Len tí, ktorých vedie Písmo a ktorí „zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša“, (Zj 14,12) môžu úspešne odolávať zvodu tohto spojenectva.

5. Úpadok náboženskej slobody. Oživenie pápežstva dramaticky ovplyvní kresťanstvo. Náboženská sloboda získaná za veľkú cenu, zaručená odlukou cirkvi od štátu, bude nahlodávaná a nakoniec zrušená. S podporou mocných občianskych vlád sa bude táto odpadlícka mocnosť snažiť presadiť svoj spôsob bohoslužby všetkým ľuďom. Každý sa bude musieť rozhodnúť medzi vernosťou Bohu a jeho prikázaniam a vernosťou šelme a jej obrazu. (Zj 14,6-12)

Tlak prispôsobiť sa bude zahrnovať aj ekonomické vymáhanie: „Nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak – meno šelmy alebo číslo jej mena.“ (Zj 13,17) Nakoniec tí, čo to odmietnu, budú čeliť trestu smrti. (Zj 13,15) V tomto záverečnom čase súženia sa Boh zastane svojho ľudu a vyslobodí každého, koho meno je zapísané v knihe života. (Dan 12,1; pozri Zj 3,5; 20,15)

Rozmach bezbožnosti. Duchovný úpadok v kresťanstve a oživenie tohto „rušiteľa zákona“ viedlo k širšiemu zľahčovaniu Božieho zákona v cirkvi a v živote veriacich. Mnohí veria, že Kristus zrušil zákon a že kresťania ho už nemusia zachovávať. Táto bezohľadnosť voči Božiemu zákonu viedla k zvýšeniu zločinnosti a nemorálnosti.

1. Rozmach zločinnosti vo svete. Neúcta k Božiemu zákonu, obvyklá vo väčšine kresťanstva, prispela k dnešnému spoločenskému opovrhovaniu zákonom a poriadkom. Zločinnosť v celom svete sa prudko zvyšuje a vmyká kontrole. Správa korešpondentov z rôznych svetových metropolí konštatuje: „Podobne ako v Spojených štátoch zločinnosť rastie takmer v každej krajine na svete.“ „Od Londýna cez Moskvu po Johanesburg zločinnosť sa stala takmer hlavnou hrozbou, ktorá mení spôsob života mnohých ľudí.“ 15

2. Sexuálna revolúcia. Prehliadanie Božieho zákona strhlo aj zábrany slušnosti a čistoty a výsledkom je vzostup nemravnosti. Dnes sa sex stal modlou a predáva sa prostredníctvom filmov, televízie, videozáznamov, piesní, časopisov a reklám.

Sexuálna revolúcia má za následok prudký nárast rozvodov, odchýlok, ako sú „otvorené manželstvá“ alebo výmena partnerov, sexuálne zneužívanie detí, rozšírenie mužskej i ženskej homosexuality, nákazlivých pohlavných (343) chorôb a najnovšie rozmach ochorenia AIDS.

Vojny a pohromy. Ježiš povedal, že pred jeho návratom „povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor. Budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“ (Luk 21,10.11; pozri Mar 13,7.8; Mat 24,7) Čím bližšie je koniec, tým bude silnieť boj medzi satanskými a božskými silami, tieto pohromy budú mohutnejšie a častejšie a v našej dobe nájdu nebývalé naplnenie.

1. Vojny. Aj keď vojny trápili ľudstvo v celých dejinách, nikdy predtým neboli také globálne, škodlivé a pustošivé. Prvá a druhá svetová vojna majú na svedomí viac mŕtvych a väčšie utrpenie než všetky predošlé vojny spolu. 16

Mnohí predvídajú ďalší celosvetový konflikt. Druhou svetovou vojnou sa vojna nevykorenila. Od jej skončenia bolo dosiaľ vyše „140 vojnových zrážok, v ktorých sa bojovalo konvenčnými zbraňami a zomrelo vyše 10 miliónov ľudí“. 17 Hrozba neobmedzenej termonukleárnej vojny visí nad svetom ako príslovečný Damoklov meč.

2. Prírodné katastrofy. Zdá sa, že pohrôm v posledných rokoch výrazne pribudlo. Nedávne prírodné katastrofy na zemi i vo vzduchu idú jedna za druhou, že to u niektorých budí údiv či príroda nezošalela, a či svet neprežíva hlboké zmeny v klíme a v štruktúre, ktoré sa v budúcnosti ešte prehĺbia. 18

3. Hlad. Ľudstvo zaznamenalo v minulosti obdobia hladu, ale nikdy nie v takom rozsahu ako v tomto storočí. Nikdy predtým neboli na svete toľké milióny ľudí trpiacich hladom alebo podvýživou. 19 Výhľady do budúcna sú sotva povzbudivejšie. Nebývalý rozmach hladu jasne signalizuje blízkosť Kristovho príchodu.

Buďte hotoví v každý čas
Písmo nás opätovne uisťuje, že Ježiš sa vráti. Príde však o rok, o päť rokov? Vráti sa o jedno alebo dve desaťročia? Nikto to s istotou nevie povedať. Sám Ježiš oznámil: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ (Mat 24,36)

Kristus na konci svojej pozemskej služby povedal podobenstvo o desiatich pannách, aby znázornil skúsenosť cirkvi posledných dní. Dve triedy panien predstavujú dvojakých veriacich, čo vyznávajú, že čakajú svojho Pána. Pannami sa volajú preto, že vyznávajú čistú vieru. Ich lampy predstavujú Božie slovo, olej symbolizuje Ducha Svätého.

Podľa zovňajšku tieto dve skupiny sú si podobné, obe idú v ústrety ženíchovi, obe majú olej vo svojich lampách a v ich správaní tiež nie je zjavný rozdiel. Všetky panny počuli posolstvo o Kristovom blízkom príchode a očakávajú ho. Potom však nastáva (344) zrejmé meškanie – ich viera prejde skúškou.

Náhle, o polnoci – v najtemnejšej hodine pozemských dejín – počujú krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ (Mat 25,6) Teraz je rozdiel medzi dvoma skupinami zrejmý: niektoré nie sú na stretnutie so ženíchom pripravené. Tieto „bláznivé“ panny nepatria medzi pokrytcov, majú v úcte pravdu, Božie slovo. Chýba im však olej – nie sú zapečatené Duchom Svätým. (Pozri Zj 7,1-3.) V príprave boli povrchné a nepadli na Skalu – Ježiša Krista. Majú určitú formu zbožnosti, ale chýba im Božia moc.

Keď prichádza ženich, len pripravené idú s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Nerozvážne panny sa z nákupu vracajú a volajú: „Pane, Pane, otvor nám!“ Ženích však odpovedá: „Nepoznám vás.“ (Mat 25,11-12)

Aký žiaľ, keď Kristus pri svojom návrate na zem bude musieť povedať tieto slová niekomu, koho miluje. On však varoval: „Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene?! Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?! Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“ (Mat 7,22.23)

Boh pred potopou poslal Nóacha, aby varovne upozornil predpotopný svet na prichádzajúcu pohromu. Boh podobne posiela trojité varovné posolstvo, ktoré má pripraviť svet na Kristov návrat. (pozri Zj 14,6-16)

Tí, čo prijmú Božie posolstvo milosti, budú sa tešiť z výhľadu na druhý advent. Im platí uistenie: „Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ (Zj 19,9) Skutočne, „Kristus... druhý raz sa zjaví, bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Žid 9,28)

Návratom Vykupiteľa slávne vrcholia dejiny Božieho ľudu. Je to okamih ich vyslobodenia, keď radostne a v hlbokom obdive volajú: „Ajhľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali... plesajme a radujme sa v jeho pomoci.“ (Iz 25,9)

Poznámky:
1. L. E. Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 1. zv., s. 456,894; 2. zv., s. 528,784; 3. zv., s. 252,744; 4. zv., s. 396,846. Pozri aj 23. kapitolu tejto knihy.

2. G. I. Eiby, Earthquakes, 1980, s. 164.

3. Pozri napr.: Sir Charles Lyell, Principles of Geology, 1837, 1. zv., s. 416-419; heslo „Lisbon“, Encyclopedia Americana, 1831, s. 10; W. H. , Earthquakes, 1907, s. 134; Thomas Hunter, An Historical Account of Earthquakes Extracted from the Most Authentic Historians, 1756, s. 54-90; pozri E. G. White, Great Controversy, s. 304,305. Bezprostredné správy o katastrofe sa zmieňovali o 100 000 mŕtvych. Novšie encyklopédie uvádzajú 60 000.

4. Pozri John Biddolf, A Poem on the Earthquake at Lisbon, 1755, s. 9, pozri Source Book, s. 358; Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 2. zv., s. 674-677. 6. februára 1756 anglikánska cirkev zasvätila deň pôstu a pokory na pamiatku tohto zemetrasenia (tamže). Pozri tiež T. D. Kendrick, The Lisbon Earthquake, 1955, s. 72-164.

5. Pozri E. G. White, The Great Controversy, s. 306-308. (345)

6. Timothy Dwight, pozri v diele Connecticut Historical Collections, 2. vyd., 1836, s. 403; cit. v Source Book, s. 316.

7. Samuel Williams, An Account of a Very Uncommon Darkness in the State of New England, 19. máj 1780, pozri Memoirs of the American Academy of Arts and Sciences: to the End of the Year 1783, 1. zv., s. 234.235. Pozri Source Book, s. 315.

8. Letter of Samuel Tenny, dec.1785, pozri Collections of the Massachusetts Historical Society for the Year 1792, 2. zv., s. 97.

9. Peter M. Millman, The Falling of the Stars, The Telescope, 7 (máj-jún 1940, s. 60). Pozri aj Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 4. zv., s. 295.

10. Denison Olmsted, Letters on Astronomy, 1840 vyd., s. 348. 349; pozri Source Book, s. 410.411.

11. L. E. Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 4. zv., s. 297-300; pozri E. G. White, The Great Controversy, s. 333.334.

12. Javy, ktoré bolo možné pozorovať v Bowling Green, Missouri, boli zaznamenané v Salt River Journal, 20. nov. 1780, ako cituje American Journal of Science and Arts, 1834, s. 382.

13. Pozri L. E. Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 4. zv. ; Damsteegt, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission.

14. David B. Barrett, ed. World Christian Encyclopedia, A Comparative Study of Churches and Religions in the Modern World A. D. 1900-2000, 1982, s. 13. Aktualizované údaje pochádzajú z World Annual Report of United Bible Societes, 1997.

15. „Abroad, Too, Fear Grips the Cities“, U. S. News and World Report, 23. febr.1981, s. 65.

16. David Singer and Melvin Small, The Wages of War: 1816-1965. A Statistical Handbook, 1972, s. 66.67.

17. Margaret Thatcher podľa E. G. Lefevera and E. Stephena Hunga. The Apocalypse Premise, 1982, s. 394.

18. Pozri Paul Recer, „Is Mother Nature Going Berserk?“ U. S. News and World Report, 22. febr. 1982, s. 66.

19. Zvláštny dodatok k publikácii OSN: Development Forum, pod názvom „Facts on Food“ (nov. 1974), kde čítame, že „polovica obyvateľov sveta, teda 2 miliardy ľudí trpí podvýživou“, cit. v Ronald J. Sider, Rich Christians in an Age of Hunger, 1977, s. 228, č. 4, pozri s. 16. (346)(347)