Rozkvet nebeskej techniky (astronómia) Už za Galileiho boli známe úcinky zemskej prítažlivosti na pozemské telesá i na Mesiac. Známe boli aj úcinky prítažlivosti Slnka na Zem. J. Kepler predpokladal, že prítažlivá sila sa mení priamo úmerne so vzdialenostou. Ismael Boulliau (Bulliardus, 1605-1694) vo svojom diele Astronomia Philolaica (1645) vyslovil ako prvý tézu, že prítažlivost telies klesá so štvorcom vzdialenosti. Otázku, akým zákonom sa riadi prítažlivost telies, defi
Zaciatok astronómie Najstaršie svedectvá o pozorovaniach nebeských telies, ako aj prvé nesporné astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Ázii Sumeri, Babyloncania a Cínania, v Afrike Egyptania, v Amerike Mayovia, v Európe Briti. Obrábanie pôdy a pestovanie polnohospodárskych plodín si vyžiadali usadlý spôsob života a velmi skoro aj snahu pochopit a predvídat pravidelne sa opakujúce javy prírody a oblohy. Pravdepodobne už v 5. tisícroc
Vesmírne stanice (MIR, Skylab, ISS Alpha) Tu nájdete informácie zatial o troch významných vesmírnych staniciach, ktoré clovek postavil. A to o americkom Skylabe,ktorý už dávnejšie doslúžil, ruskom MIRe, ktorý už taktiež koncí svoju úlohu a samozrejme informácie o novej medzinárodnej stanici ISS Alpha, ktorá sa práve stavia. Skylab MIR ISS Alpha Skylab: Americké orbitálne laboratórium. Bolo vyvinuté z prispôsobeného 3. stupna rakety Saturn 5.Vypuste
Mars Mars Ares Vallis je rozlahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, ci presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Miesto pristátia na 19,4 stupni severnej šírky a na 33,1 stupni západnej dlžky, leží 850 km od miesta kde pristála sonda Viking 1 (jej pristávací modul) ešte v roku 1976. Vyhliadnuté miesto pristátia leží vo vyústení mohutného prírodného kanála, kde dávne povodnové vlny naukladali najrozlicnejšie horniny vyplavené z rozlahl
Vesmírne sondy Sonda Galileo je kombinovaná umelá družica Jupitera a atmosferická sonda. Je významnou medziplanetárnou expedíciou NASA v devätdesiatich rokoch. Štyri prelety sond Pioneer a Voyager už v minulosti poskytli viacero strucných informácií o tejto obrovskej planéte, o jej nezretelných prstencoch a spolocenstve najmenej 16 mesiacov. Galileo podstúpil sériu tolkých odkladov (však nakoniec opustil Zem s vyše 7 rocným oneskorením), že neustále rastúce náklady na u
Regulácia rýchlosti jednosmerných motorov REGULÁCIA RÝCHLOSTI JEDNOSMERNÝCH MOTOROV NÁKLADY REGULÁCIE , OBMEDZENE PRÚDU KOTVY JEDNOSMERNÉHO MOTORA. VZNIK REAKCIE KOTVY V stave naprázdno existovalo len magnetické pole vybudené jednosmerným prúdom v cievkach budiacich pólov. Zatažením stroja tecie kotvou prúd , ktorý si vytvorí okolo jej vodicov vlastné pole reakcie kotvy. Napriek tomu , že kotva sa otáca , smer prúdu vo vodicoch pod pólmi je stály , a preto aj reakcné m
Orbitálna stanica MIR RUSKÁ ORBITÁLNA STANlCA MIR Stanica Mir je jedinou orbitálnou stanicou gravitujúcou okolo našej planéty a je jediným vedeckým laboratóriom na svete. Laboratórium v bezváhovom stave slúži pre základný výskum, ale je tiež úžasnou platformou na pozorovanie Zeme a vesmíru. Hlavný blok stanice bol vynesený na obežnú dráhu 19. februára 1986 nosnou raketou Proton. Od roku 1986 sa stanica rozrástla pridanfm doplriujúcich modulov a teraz tvorf vesmirny ko
Urán Siedma planéta Slnka, Urán, je práve na hranici viditelnosti volným okom. So zmenou vzdialenosti planéty od Zeme, od 2586 miliónov do 3153 miliónov kilometrov sa mení i jej jasnost, od + 5,4m do +6,0m. Urán obehne Slnko raz za 84,01 roka po eliptickej dráhe s excentricitou 0,0473 so strednou rýchlostou 6,8 km/s. Urán je daleko od Zeme, a preto sa po oblohe pohybuje pomaly. Za rok prejde medzi hviezdami v priemere iba 4° až 5°. Preto ho v tom istom súhvezdí vidíme i niekolko rokov
Saturn Druhú najväcšiu planétu v slnecnej sústave, Saturn, vidíme volným okom ako jasnú hviezdu. Už 8 cm dalekohlad nám však zo Saturna urobí jeden z najkrajších objektov na oblohe. Žltkavý povrch planéty so striedavo jasnejšími a tmavšími pásmi pripomína povrch Jupitera. Je však menej aktívny a uvidíme na nom menej detailov ako na Jupiterovi. Zato ho však obopína jedinecný systém prstencov, ktorý utvára na prvý pohlad zo Saturna neobycajnú planétu. Jasnost Saturna na
Cierne diery Zo zákonitostí vývoja hviezd plynie, že cierne diery musia vznikat na konci života velmi hmotných nebeských telies. Látka tvoriacu bežnú hviezdu, podobnú nášmu Slnku, je pod vplyvom dvoch protichodných síl. Jednou z nich je gravitácia, ktorá sa snaží hviezdu zmrštit k centru, a druhou tlak, respektíve tlak horúceho plynu, ktorý sa snaží naopak roztiahnut. Pri rovnosti obidvoch síl je hviezda v rovnováhe. Horúca hviezda avšak neustále vyžaruje zo svojho
Tunguzský fenomén T u n g u z s k ý f e n o m é n Co sa vlastne 30.júna v roku 1908, približne o 7 hodine ráno na 101°53´3´´ východnej zemepisnej dlžky a 60°44ˇ severnej šírky v Podkamennej Tunguzske stalo ? Mohutný výbuch neznámeho pôvodu s neskôr vypocítanou energiou 10.16 až 10.17 joulov (co zodpovedá výkonu jadrovej elektrárne za obdobie 30 rokov !) otriasol sibírskou, husto zalesnenou tajgou a prakticky zmazal zo zemského povrchu územie o rozlohe 2200 km
Teória obvodov TEO – skúma vlastnosti obvodov a metódy ich riešenia, úlohy: 1. analýza obvodov – sú dané fyzik. a topolog. štruktúra obvodu a skúmané odozvy alebo niekt. vlastnosti, úplná analýza – urcujeme odozvy pre všetky vetvy, ciastocná analýza – len pre niekt. vetvy, analýza citlivosti a tolerancií – vyšetrujeme zmeny funkcií obvodu vyvolané zmenou teploty, starnutím materiálu alebo výr. technológiou súcastí, snažíme sa, aby táto citlivost bola minimálna,
Rezonancia v elektrických obvodoch Rezonancia – základom kmit. obvodu je spojenie pasívnych dvojpólov, pri urč. frekvencii sa kmit. obvod chová ako prostý odpor, napätie je vo fáze s prúdom, zdroj do obvodu dodáva len činný výkon, kt. kryje straty v obvode, tento prac. režim nazývame rezonancia, obvod, kde dochádza k rezonancii= rezonač. obvod, rezonancia je fyzik. jav, ku kt. môže dôjsť v systémoch, v kt. je možná vratná výmena energie magn. a el. poľa, pri rezonancii dochádza k extrém. zväčšeniu ampli
Teória relativity Zaciatkom 20. storocia vládla vo svete fyziky myšlienka, že svet je velký mechanický stroj, ktorý sa riadi Newtonovými zákonmi. Fyzici mali pocit, že už poznajú väcšinu základných zákonov a že na vysvetlenie všetkých javov stací len tieto (známe) zákony aplikovat. Väcšina fyzikov si myslela, že už stací objastnit len pár nejasností a všetky fyzikálne deje budeme poznat... V tom sa na scéne objavil 26 rocný zväcša strapatý génius Albert Einstein so
Potenciálna energia POTENCIALNA ENERGIA VAJCE, KTORÉ PUSTÍME z urcitej výšky nad tvrdým povrchom, bude padat a pravdepodobne sa rozbije. Prv než sme vajce vypustili, malo "potenciál" (schopnost) padat. Ludia vedia, že vajce pustené z urcitej výšky bude padat. Väcšina ludí si uvedomuje aj to, že cím bude výška a hmotnost vajca väcšia, tým väcšia bude pravdepodobnost, že sa rozbije. Odkial však pochádza potenciál vajca padat? Niekto musel predtým vajce zdvihn
Kruhový dej s ideálnym plynom Najstarším tepelným motorom schopným konat prácu je parný stroj. Bol prícinou významných hospodárskych a spolocenských zmien. Úsilie o zvýšenie úcinnosti parného stroja a neskôr aj dalších tepelných motorov viedlo k štúdiu dejov, pri ktorých plyn alebo para konajú prácu. Z týchto dejov má pre technickú a vedeckú prax velký význam kruhový (cyklický)dej. Plyn uzavretý v nádobe s pohyblivým piestom pôsobí na piest tlakovou silou F a pri
Slnecná sústava Zem je súcastou planét a dalších telies, ktoré obiehajú okolo hviezdy známej ako Slnko. Táto naša Slnecná sústava je však iba z jednou z mnohých takých sústav vo vesmíre. Zdá sa, že Slnko obieha okolo Zem, ale vo skutocnosti Zem obieha okolo Slnka a je jedným z deviatich velkých telies, ktoré nazývame planéty. S teóriou Slnecnej sústavy prišiel prvý polský astronóm Mikuláš Kopernik v roku 1543. Jeho teória prevrátila dlho uznávaný názor , že Zem
Alfred Bernhard Nobel životopis Asi žiadny Švéd nie je v tejto škandinávskej zemi taký známy ako Alfred Nobel, dokonca ani stredovekí svätí, ci národní športovci. Súcasne si ale musíme priznat, že jeho sláva je skôr nepriama. Zatialco sú Nobelové ceny velmi známe po celom svete, o osobe, ktorá stojí za ich vznikom, ludia príliš mnoho nevedia. Alfred Bernhard Nobel Narodil sa 21. 10. 1833 v Štokholme, v rodine inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Št
Spektrá elektromagnetického vlnenia Teóriu elektromagnetického poľa vypracoval anglický fyzik Jame Clark Maxwell (1831-1879). Maxwell chápal elektromagnetickú indukciu, ktorú objavil Faraday tak, že každá zmena magnetického poľa vyvoláva vznik premenného elektrického poľa, ktorého vektor elektrickej intenzity E je kolmý na vektor magnetickej indukcie B magnetického poľa. Maxwell tiež dokázal, že siločiary indukovaného poľa sú uzavreté krivky, teda indukované elektrické pole nie je viazané na elektrické n
Pohyb elektrónov v magnetickom poli Na historický vývoj fyzikálných vied možno poukazovať ako na dialektický rozpor medzi dvoma vzájomne si odporujúcim pojatím samotnému základu fyzikálnej reality. Na jednej strane existovala dlhá tradícia atomizmu. Atomizmus sa snaží pochopiť hmotu a ich interakcie na základe existencie fundamentálných častíc. V teorii polí sa nachádzali praktické diferenciálne rovníce, ktoré popisovali chovanie rôzných spojení v priestore a v čase, ale neobsahovali nič, čo by