Tunguzský fenomén

Tunguzský fenomén
T u n g u z s k ý f e n o m é n
Co sa vlastne 30.júna v roku 1908, približne o 7 hodine ráno
na 101°53´3´´ východnej zemepisnej dlžky a 60°44ˇ severnej šírky
v Podkamennej Tunguzske stalo ?
Mohutný výbuch neznámeho pôvodu s neskôr vypocítanou energiou 10.16
až 10.17 joulov (co zodpovedá výkonu jadrovej elektrárne za obdobie
30 rokov !) otriasol sibírskou, husto zalesnenou tajgou a prakticky
zmazal zo zemského povrchu územie o rozlohe 2200 km štvorcových. Výpocty
vykonané po explózii nevniesli do tohto fenoménu viac svetla.
Výška výbuchu bola odhadnutá na 5 až 7 km nad zemou, co dokazuje aj
vznik lesného polomu spôsobeného tlakovou vlnou. Podla ocitých
svedkov to nebol jeden, ale až tri výbuchy nasledujúce za sebou.
Vo vedeckých kruhoch sa uznáva názor, že neznáme teleso letelo od
východojuhovýchodu smerom na západoseverozápad z azimutu 114°, s uhlom
dopadu 7 až 17° a smerovalo k vyhasnutej sopke, ktorá údajne patrí
medzi najväcšiu a najvýraznejšiu magnetickú anomáliu na našej planéte.
Teleso malo podla týchto vypoctov priemer 50 až 70 metrov, jeho dlžka
bola 500 až 600 metrov a pred explóziou sa pohybovalo strednou
konecnou rýchlostou 1 až 2 km za sekundu.
Mohutnost explózie bola ruskými vedcami odhadnutá ekvivalentom
40 000 000 ton TNT, co je približne 8000 atómových bômb Hirošimského
typu. Explóziu sprevádzal velký svetelný stlp pripomínajúci jadrový
výbuch, mohutné hrmenie bolo pocut na tisíce kilometrov a zmeny tlaku
zaznamenali vo Velkej Británii, Taliansku ci Indonézii. Otrasy pôdy
zaznamenali v obrovskom priestore a sila výbuchu dokonca zmenila
pôvodný tok rieky Podkamenná Tunguzska a riecky Cunji.
Tento fenomén, resp.
co vlastne nad sibírskou tajgou explodovalo je
vysvetlované viacerými hypotézami, pricom každá mala objasnit konecné
riešenie problému.
Pre ich nesmiernu rozmanitost boli rozdelené asi takto:
- hypotézy náboženské (opisy v biblii, zánik Sodomy a Gomory)
- hypotézy meteoritové
- hypotézy kometárne (podobné meteoritovým)
- hypotézy nukleárne (termojadrová reakcia pri disociácii ladového
meteoritu)
- hypotézy geofyzikálne (výbuch gulového blesku)
- hypotézy relativistické (zrážka hmoty s antihmotou)
- hypotézy apokryfné (odraz telesa do iného priestoru)
- hypotézy technicko-kozmické (výbuch kozmickej lode)
Pre zaujímavost aspon niektoré z nich:
- V roku 1969 uviedol v knihe "Problém Tunguzskej katastrofy" ruský
geofyzik A.Zolotov myšlienku: Tunguzské kozmické teleso nemohlo
byt ani bežným železným, kamenným ani ladovým meteoritom. Nad tajgou
explodovalo kozmické teleso s priemerom 50 až 70 metrov s dlžkou
550 až 560 metrov pohybujúce sa rýchlostou 1 až 2 km za sekundu. - V roku 1990
bola publikovaná hypotéza A.Nevského a A.Balkansa.
Uvádza sa v nej: Prenikanie velkých meteorických telies atmosférou
nadzvukovými rýchlostami vyvoláva rad javov, pre ktoré nemáme
vysvetlenie. Teleso pri rýchlosti 6 až 22 km za sekundu unášajúce
elektróny môže prispiet k vzniku takého náboja, pri ktorom dôjde pri
výboji medzi kozmickým telesom a Zemou k efektu podobnému blesku. Premena
energie pohybu telesa na energiu elektrického výboja sa
môže odohrat ako velmi silná explózia schopná premenit kozmické
"nieco" na oblak plynu a prachu.
- Od roku 1948 je ruský vedec A.Kazancev zástancom hypotézy o explózii
kozmickej lode. V roku 1990 bol zverejnený materiál pod názvom
"Definitívny koniec záhady", ktorý je v súcasnosti viac-menej
považovaný za definitívnu bodku za tunguzským problémom.
Z obrovského množstva hypotéz, ani jedna nevysvetluje celý komplex
anomálií spojených s katastrofou - s výnimkou tejto, fantastickej.
Potvrdzuje ju zvláštna dráha letu telesa, ktorý musel byt riadený a
jeden nález po 68 rokoch od explózie na brehu riecky Vašky
vzdialenej tisíce kilometrov od výbuchu vo vypocítanej dráhe letu
telesa - kúsok kovu striebornej farby 1,5 kg tažký, ktorý bol potom
rozrezaný na tri kusy a ich analýza sa robila v troch ústavoch :
Analýza kúskov kovu ukázala :
neobycajná zliatina s obsahom 67 % ceria, 10 % lanthanu, 8 %
neodýmu a 0.4 % železa bez oxidov ako v nerezovom stlpe v Dilíí.
Záver : takú zliatinu vzácnych zemín nedokážeme na Zemi vyrobit
ani najmodernejšími technológiami.
Analýza úlomku v pôvodnom stave :
súcast dielu v tvare prstenca, valca alebo gule o priemere približne
1,2 metra, lisovaná pod šialeným tlakom niekolkých desiatok tisíc
atmosfér.Súciastka bola pravdepodobne kusom zásobníka, vzhladom na
svoje nezvycajné magnetické vlastnosti .
Vo vrstvách rašeliny a v pôde na mieste výbuchu je obsah vzácnych
zemín 600 násobne vyšší než kdekolvek na Zemi.
- V roku 1955 došlo k explózii neznámeho telesa na obežnej dráhe (bol
pozorovaný blesk na oblohe). Vtedy bolo zaregistrovaných desat
úlomkov. Naväcší z nich mal dlžku niekolko desiatok metrov.
Úlomky
dovtedy neboli viditelné, co zrejme spôsoboval cierny náter povrchu
kozmickej lode pred explóziou, po ktorej sa úlomky otocily na
lesklú stranu a stali sa viditelnými.
To dalo základ hypotéze, že v Tunguzsku vybuchol pristávací modul.
Kozmická lod cakala na obežnej dráhe na svojho "prieskumníka"
dlhých 47 rokov a pomaly strácala výšku. Nakoniec sa zapla jej
automatika a nastal výbuch. Desat zaregistrovaných (vyditelných)
úlomkov odvtedy údajne zhorelo v atmosfére a my sme stratily reálny,
"hmatatelný" dôkaz a tým aj možno naozaj definitívnu bodku za
Tunguzským fenoménom.. .