Urán

Urán
Siedma planéta Slnka, Urán, je práve na hranici viditelnosti volným okom. So zmenou
vzdialenosti planéty od Zeme, od 2586 miliónov do 3153 miliónov kilometrov sa mení i
jej jasnost, od + 5,4m do +6,0m. Urán obehne Slnko raz za 84,01 roka po eliptickej
dráhe s excentricitou 0,0473 so strednou rýchlostou 6,8 km/s. Urán je daleko od Zeme,
a preto sa po oblohe pohybuje pomaly. Za rok prejde medzi hviezdami v priemere iba
4° až 5°. Preto ho v tom istom súhvezdí vidíme i niekolko rokov za sebou. Urán patrí k
planétam s rýchlou rotáciou. Okolo svojej osi sa otocí raz za 23 hodín. Rýchla rotácia je
prícinou sploštenia planéty na póloch. Rovníkový priemer Urána, 52 900 km, je o 3730
km väcší ako jeho pólový priemer. I ked je Urán nieco vyše 4 razy väcší ako Zem, na
oblohe sa nám javí ako hviezda. Prvý objav novej planéty bol velmi závažným objavom
novoveku. Planetárna sústava, po stárocia nemenná, zacala sa zväcšovat. Hoci
významný nemecký astronóm tých cias, Bode, sa usiloval pomenovat novú planétu v
duchu mytologickej tradície známych planét, Herschel ju pomenoval Georgium Sidus na
pocest svojho patróna, anglického krála Georga 3. Meno Urán sa zacalo všeobecne
používat až o 60 rokov po jeho objave. Zloženie Urána sa podobá zloženiu Jupitera a
Saturna. Patrí medzi velké planéty. Jeho hmotnost je 14,56 ráz väcšia ako hmotnost
Zeme. Atmosféra planéty, zložená prevažne z vodíka so stopami metánu a cpavku,
dosahuje hrúbku asi 1000 km. Jej teplota sa pohybuje okolo –210 °C. Vo vrstvách do
1000 MPa na povrchu. Povrch planéty je pravdepodobne pokrytý hrubou vrstvou ladu z
vody a z amoniaku. Hustota kamenného jadra s hmotnostou 1 až 2 hmotností Zeme
dosahuje asi 4,4 g/cm3. Stredná hustota Urána, 1,71 g/cm3, je o nieco väcšia ako
stredné hustoty Jupitera a Saturna. Urán obsahuje teda menej vodíka ako jeho dvaja
väcší susedia. Teplotu v strede planéty odhadujeme na 11 000 K, tlak na 6.106 MPa.
Dokonca v malom dalekohlade neuvidíme ani jeden z jeho 5 mesiacov. Všetky sú
slabšie ako 14m. Na rozdiel od Saturna, neuvidíme ani prstence Urána ktorých
existenciu definitívne potvrdili pozorovania v roku 1977. Uránové prstence sa podarilo
odhalit nepriamo, fotoelektrickým pozorovaním zákrytu hviezdy 9m Uránom, 10. marca
1977, a to hned viacerými skupinami astronómov. Jasnost hviezdy zoslabla skôr, ako
ju stihol zakryt kotúc planéty. Pri východe zo zákrytu naopak, hviezda nenadobudla
hned svoju normálnu jasnost.
Pozorovania o rok neskôr existenciu prstencov potvrdili a súcasne rozšírili ich pocet z
pôvodne urcených 5 na 9. Sústava Uránových prstencov sa nachádza v pásme
vzdialenom od stredu planéty 42 092 km až 50 848 km. Všetky prstence ležia v jednej
rovine totožnej s rovinou rovníka planéty. Najvýraznejší vonkajší prstenec, Epsilon
(prstence dostali mená podla gréckej abecedy, pocnúc od vnútorného: Kappa, Ioata,
Theta, Alpha, Beta, Eta, Gamma, Delta, Epsilon), je takmer nepriehladný a široký asi
100 km. Šírky ostatných prstencov dosahujú 10 až 15 km. Prstence sú od seba
oddelené medzerami. Najužšia medzera má šírku 175 km, najširšia 2340 km. Zloženie
prstencov sa podobá zloženiu Saturnových prstencov. Ale ich hmotnost je menšia ako
hmotnost prstencov Saturna. Objavenie prstencov Jupitera a Urána má významný
kozmologický dosah pri tvorbe modelov vzniku a vývoja planetárnych sústav. Kedže
prstence ležia v rovine rovníka Urána, ktorá je takmer kolmá na ekliptiku, ich priemety
na našej oblohe dosahujú ešte výraznejšie zmeny ako pri Saturnových prstencoch.
Pocas každého 84-rocného obehu Urána okolo Slnka ich vidíme dva razy v celej šírke,
dva razy sa zase stiahnu do jedinej ciary. Za prstencami Urána obieha pät mesiacov,
ktoré možno pozorovat až v stredne velkých a velkých dalekohladoch. Ich dráhy sú
takmer kruhové a ležia presne v rovine rovníka planéty. Iba najmenší z nich, Miranda,
s priemerom 650 km, má dráhu nepatrne odklonenú od roviny rovníka. Priemety dráh
mesiacov na našu oblohu sú podobné ako priemety prstencov. Závisia od polohy Urána
na jeho obežnej dráhe. Raz ich pozorujeme ako kružnice, inokedy ako rôzne elipsy a z
casu na cas ako priamky. Poruchy vonkajšieho prstenca Epsilon naznacujú možnost
existencie dalšieho mesiaca medzi prstencami a Mirandou, ktorá je v súcasnosti
najbližšie k planéte, na 135 400 km. Všetky mesiace Urána majú dráhy prakticky
retrográdne, lebo obiehajú okolo planéty s retrográdnym pohybom voci Slnku. Vo
všeobecnosti ich však nezatriedujeme medzi telesá s retrográdnym pohybom, pretože
okolo Urána obiehajú normálnym smerom. Najväcším a súcasne i najjasnejším
mesiacom Urána je Titania s priemerom 1690 km. Planétu obieha vo vzdialenosti 456
000 km. Najvzdialenejším mesiacom Urána je 0beron, vzdialený 610 200 km. Je iba o
niekolko km menší ako Titania. Mená Uránových mesiacov sú výnimocné. Pri ich
pomenúvaní sa nezachovala tradícia antickej mytológie. Mesiace predstavujú postavy z
hier klasika divadelnej tvorby, W. Shakespeara: Sen noci svätojánskej zastupuje
královská dvojica Titania a Oberon.
Miranda je zasa hrdinkou a Ariel s Umbrielom duchovia z hry Búrka.