Slnecná sústava

Slnecná sústava
Zem je súcastou planét a dalších telies, ktoré obiehajú okolo hviezdy známej ako
Slnko. Táto naša Slnecná sústava je však iba z jednou z mnohých takých sústav vo
vesmíre. Zdá sa, že Slnko obieha okolo Zem, ale vo skutocnosti Zem obieha okolo
Slnka a je jedným z deviatich velkých telies, ktoré nazývame planéty. S teóriou
Slnecnej sústavy prišiel prvý polský astronóm Mikuláš Kopernik v roku 1543. Jeho
teória prevrátila dlho uznávaný názor , že Zem
Je stredom vesmíru. Vznik Slnecnej sústavy
Medzi hviezdami našej galaxie je vela mracien, alebo hmlovín skladajúcich sa z plynov
a prachu. Z jedného takého mraku približne
Pred 4,6 miliardami rokov vznikla aj naša slnecná sústava. Zacala tvorit vtedy, ked sa
hviezdny prach zacal pod vplyvom gravitácie zmrštovat do zhluku. Ako sa mrak
zmrštoval, zacal rotovat. Casom sa z neho stal otácajúci sa disk, u ktorého bola väcšina
hmoty sústredená v strede disku, kde sa zacala tvarovat do tvaru gule. Hmota v strede
disku pokracovala pod vplyvom gravitácie vo svojom zmrštovaní a stávala sa menšou a
hustejšou. Ked teplota vo vnútri zhluku dosiahla niekolko desiatok miliónov stupnov
Celsia, zacala sa termonukleárna reakcia. Hmota v strede disku zacala žiarit ako nová
hviezda- Slnko.
Medzitým sa z prachu a plynu okolo zhluku zacali tvorit planéty.
V vnútorných teplejších oblastiach disku dochádzalo ku zrážkam zrniek prachu a tvorili
väcšie a väcšie kúsky. Tento proces je známy ako narastanie. Velké kusy sa navzájom
)dalej zrážali a boli k sebe pritahované vplyvom gravitácie a nakoniec sa z nich stali
vnútorné planéty. Boli primalé a ich prítažlivost bola príliš malá, aby mohli udržat lahký
vodík a hélium nachádzajúci sa v disku. Dalej od Slnka bola teplota omnoho menšia a
planéty, ktoré tam vznikli boli schopné tieto plyny udržat. Tým si vysvetlujeme vysokú
atmosféru jupiterovských planét. Vedci sa domnievajú, že vznik našej sústavy bol
bežným javom. Domnievajú sa tiež, že podobné sústavy vznikajú vo vesmíre neustále.
Zloženie slnecnej sústavy
Slnecná sústava je zložená z :
1. Slnka
2. planét a ich mesiacmi
3. malými telesami ako sú kométy, planétky a meteroidy
Slnko
Slnko je k Zemi najbližšia hviezda. Je stredom Slnecnej sústavy. Má tisíckrát väcšiu
hmotnost ako všetky planéty spolu, preto všetky telesá Slnecnej sústavy musia obiehat
okolo neho. Priemer Slnka je stokrát väcší ako priemer Zeme. Slnko sa skladá
zo žeravých plynov, ciže plazmy, v ktorej je 75% vodíka, 25% hélia a len 2%
ostatných prvkov.
Uprostred Slnka prebiehajú jadrové reakcie: jadrá vodíka sa spájajú a vytvárajú
sa jadrá hélia, pricom sa uvolnuje velké množstvo energie. Tá potom z vnútra
vystupuje
na povrch Slnka a odtial ako žiarenie uniká do kozmického priestoru. Zem zachytáva
len pol miliardtiny z celkového žiarenia Slnka. Toto žiarenie, ktoré vychádza z jadra
hviezdy, zahrieva okolitý plyn a vytvára tlak smerom von, ktorý pôsobí proti gravitácii,
ktorá by inác spôsobila kolaps hviezdy. Povrch Slnka nazývame fotosféra. Tvorí ju
200-300 kilometrová vrstva vystupujúcich a zostupujúcich prúdov žeravých plynov, co
Zeme vidíme ako zrniecka–granuláciu. Slnko s pomaly otáca okolo svojej osi, rýchlejšie
na rovníku, pomalšie na póloch. Po obidvoch stranách slnecného rovníka sa vyskytujú
tmavé slnecné škvrny, ktoré môžu mat priemer až niekolko desiatok tisíc kilometrov.
Sú tmavé, pretože ich teplota je o 2000 K nižšia ako teplota okolitého povrchu. Na
povrchu Slnka sú silné magnetické polia. Pozdlž ich silociar prúdi žeravá plazma a
vytvára ohnivé jazyky-proturbencie.
V miestach, kde sa stretávajú magnetické polia opacných znamienok, uvolnuje sa
velmi vela energie, cím vznikajú erupcie. Nad fotosférou ješ riedka slnecná atmosféra.
Jej spodná vrstva je chromosféra, nad nou je koróna, odkial prúdia do priestoru nabité
castice. Obe sú volným okom viditelné len pri úplnom zatmení Slnka.
Výskyt slnecných škvrn, proturbencií a erupcií kolíše v perióde okolo 11 rokov.
V rovnakom case sa mení aj pozemské prostredie, teplota, hustota najvyšších vrstvách
zemskej atmosféry, intenzita magmatického pola Zeme a scasti sa objavuje i v živej
prírode.
Hlavné údaje o Slnku:
-vzdialenost od Zeme : 149,6 mil. Km
-polomer : 0,696 mil. Km
-hmotnost : 1,989. 1030 Kg
-teplota
-uprostred : 1,600.107 K
-na povrchu : 5,780.103 K
-vyžarovaný výkon : 3,826. 1026 W
-svietivost : 2,431. 1027 cd(candela)
Zánik Slnka
Slnko vzniklo s ostatnými planétami pred 4,6 miliardami rokov a dalších 5 miliárd
rokov sa nezmení. Slnko má približne priemer 1 400 000 kilometrov a teplotu na
povrchu približne 6 000 °C. Vydáva žlté svetlo. Vo vesmíre je typickým zástupcom
mnohých hviezd, ktoré majú podobnú hmotu.
Hviezda tohto typu po nejakých 10 miliárd rokov po svojom vzniku spotrebuje svoje
vodíkové palivo a jej jadre zostane hlavne hélium. Pretože nemá žiadne palivo k
horeniu, neexistuje ani dostatocné množstvo žiarenia, ktoré by zabránilo kolapsu
hviezdy pod vplyvom gravitácie. Tento kolaps uvolní dostatok energie k zahriatiu
okolitej hmoty. Vodík, ktorý obsahuje vonkajší obal hviezdy prechádza
termonukleárnou reakciou a uvolní dalšiu energiu, takže hviezda svieti dalej a
jasnejšie, ale cervenkastým svetlom. Súcasne sa rozpína a stáva sa mnohokrát väcšou.
Teraz sa hviezda nazýva cervený obor.
Pri tomto rozpínaní Slnko pohltí takmer všetky planéty. Pri tomto rozpínaní sa
drastický zmenia prírodné podmienky na Zemi. Stane sa neobývatelnou. Jadro
cerveného obra po spotrebovaní vodíka sa nadalej zmrštuje a jeho teplota stúpa nad
100 miliónov °C. Teraz nastáva další typ reakcie jadrovej syntézy, pri nej sa hélium
zlucuje na uhlík. Pritom sa uvolní energia, ktorá spôsobí, že hviezda bude svietit dalších
100 miliónov rokov. Ked hélium dôjde, jadrové reakcie prestanú a celá hviezda sa
zacne zmrštovat pod vplyvom gravitácie, až sa zmršti na teleso len o málo väcšie ako
Zem. Energia uvolnená kolapsom spôsobí, že hviezda po nejaký cas jasne svieti. Teraz
sa
nazýva biely trpaslík. Hmota vo vnútri bieleho trpaslíka ja velmi stlacená, a preto má
velkú hustotu. Cajová lyžicka by na nej vážila niekolko tisíc ton. Planéty
Planéty sú vesmírne telesa, ktoré sa pohybujú okolo Slnka v rôznych vzdialenostach a
rôznymi rýchlostami. Pohybujú sa po eliptických dráhach alebo obežných dráhach v
rovnakom smere. Nemajú vlastné svetlo, iba ho odrážajú. V poradí od Slnka to sú:
Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Rozdelujeme ich do
dvoch skupín:
1. planéty pozemského typu- terestrické
– sú to skalnaté telesá podobné Zemi, podobajú sa hmotnostou, velkostou a
chemickým zložením(oxidmi železa, kremíka a horcíka), patria sem
planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars
2. velké planéty- jupiterovské planéty
– sú omnoho väcšie ako Zem, ale ich hustota ja velmi malá
( priemerná hustota Saturna je dokonca menšia ako hustota vody) a od Zeme sa líšia
aj chemickým zložením: obsahujú predovšetkým vodík a hélium, patria sem planéty
Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
Jupiter je zdaleka najväcšou planétou. Jeho priemer je 142 0800 kilometrov, co je
jedenástkrát viac ako priemer Zeme. Najmenšou planétou je deviata planéta Pluto, jej
priemer je2 284 kilometrov.
Jupiterovské planéty sa od terestrických planét líšia i v iných ohladoch.
Sú stredami svojich vlastných sústav, pretože okolo každej z nich obieha niekolko
mesiacov. Naproti tomu terestrické planéty majú spolu len tri mesiace. Jupiterovské
planéty sú taktiež obklopené prstencami. Saturn ich má najkrajšie.
Planéty od Merkúru po Saturn sú viditelné volným okom, ostatné iba dalekohladom.
Vesmírne sondy doteraz prebádali všetky planéty až po Neptún. Ktorý v roku 1989
skúmala sonda Voyager 2. Jedinou planétou, ktorú sonda ešte nepreskúmala je Pluto,
pretože k nej ešte neprišla. Tabulka s informáciami o planétach
Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto
Vzdialenost od Slnka v mil. Km 57,9 108,2 149,6 227,9 778,4 1423,9
2865,8 4489,6 5892,7
Doba obehu okolo Slnka v rokoch 0,247 0,615 1 1,881 11,862
29,458 84,015 164,788 248,43
Polomer v tis. Km 2,439 6,052 6,378 3,397 71,412 60,268 25,662 24,764 1,142
Hmotnost / Zem=1/ 0,382 0,949 1 0,533 11,209 9,449 4,023 3,883 0,179
Doba otocenia okolo osi 58,65d 243,01d 23,93h 24,62h 9,92h 10,67h 17,24h
16,11h 6,39h
Teplota na povrchu v °C 250 475 15 -53 -150 -175 -217 -216 -230
Pocet mesiacov