Mars

Mars
Mars
Ares Vallis je rozlahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, ci
presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Miesto pristátia na 19,4 stupni
severnej šírky a na 33,1 stupni západnej dlžky, leží 850 km od miesta kde pristála
sonda Viking 1 (jej pristávací modul) ešte v roku 1976. Vyhliadnuté miesto pristátia leží
vo vyústení mohutného prírodného kanála, kde dávne povodnové vlny naukladali
najrozlicnejšie horniny vyplavené z rozlahlého povodia. Práve tu vedci ocakávajú, že
rover Soujourner nájde a identifikuje celý rad nerastov a pôd.
Mapka miesta pristátia Pathfindera (380 KB).
Pri výbere miesta pristátia rozhodoval aj hlas inžinierov, zodpovedajúcich za
funkciu energetických systémov Pathfindera i Soujournera, ktoré sú napájané slnecnou
energiou.Inžiniery presadzovali miesta, kde je slnecné žiarenie najsilnejšie. V júli 1997
je najprudšie Slnko 15 stupnov severne od martanského rovníka. Na krídielka
slnecných batérií svieti pocas všetkých experimentov takmer kolmo.Istú rolu pri výbere
vhodného miesta zohrala aj požiadavka vyhliadnut co najnižšie položený terén, aby
padákový systém mal dost casu na optimálne pribrzdenie sondy, až na hodnotu
predpísanej terminálnej rýchlosti.Pristávací terc, splnajúci spomínané podmienky, je
elipsa s polomermi 100 a 200 km, pretože sa rátalo i s nepresnostami navigácie a
nepredvídanými poruchami po vstupe sondy do atmosféry.
Ares Vallis konkurovali mnohé dalšie atraktívne miesta: medzi inými aj Oxia
Palus, tmavá vysocina pokrytá prastarou, pre martanské vysociny typickou kôrou,
ktorú erózia dávnych záplav príliš nepoznamenala, zato rozsiahle priestory v týchto
oblastiach pokrývajú martanskými vetrami premiestnované piesocné duny. Lákavá bola
aj Maja Valles Fan, typický vejár delty záplavového veltoku, plná ramien, ktorými si
povoden z ozrutného kanála kliesnila cestu v mohutných naplaveninách.
Do užšieho výberu sa dostali aj Maja Highlands, vysociny ležiace na juh od Maja Valles,
nížina Iridis Planitia a Tritonis Lacus na Elyzium Planitia.Všetky oblasti z užšieho výberu
podrobne preštudovali pomocou snímok oboch Vikingov i s využitím údajov
pozemských radarov.
Jedine Ares Vallis splnil všetky kritériá: ide o brovské "vrece" naplavenín, ktorého
povrch je pomerne rovný, takže snoriaci Soujourner nebude musiet zdolávat
nebezpecné prekážky.Vedci ocakávali, že práve v tomto vreci premiešaných hornín
nájdu, hoci na malom priestore, pestrú paletu pôd a nerastov, medzi ktorými nebudú
chýbat ani splavené horniny z vysocín. Horniny z vysocín vedcov zaujímajú najviac:
práve z nich dokážu precítat vela o martanskej kôre a aj o vývoji globálneho prostredia
na cervenej planéte. Pre Ares Vallis sa vyslovili aj exobiológovia: po náleze dvoch
martanských meteoritov, v ktorých sa našli kontraverzné známky martanských
baktérií, veria, že Mars je zo všetkých telies slnecnej sústavy tým najvhodnejším
miestom pre hladanie mimozemského života, existujúceho, ci vyhynutého.Zaujímajú
ich najmä horniny z vysocín, pretože práve v nich sú deponované údaje o premenách
klímy a prostredia v najrannejších obdobiach Marsu, ktoré mohli byt priaznivé aj pre
vznik života.
Hned potom, ako sa všetci zhodli na Ares Vallis, rozhodli sa nájst podobný terén
na Zemi, aby všetky experimenty co najprecíznejšie pripravili.V septembri 1995 sa
vypravili do Channeled Scabland, nedaleko miest Spokane a Moses Lake, v
stredovýchodnej casti štátu Washington. Práve tam sa nachádzajú geologické útvary a
formácie, ktoré vytvorili katastrofické povodne, ktoré sa prevalili kontinentom, ked sa
pocas dlhého odmäku na sklonku poslednej doby ladovej roztopili ladovce a obrovské
depónia snehu v amerických horách.
Scabland vytvoril príval vody z glaciálneho jazera Missoula (obsahovalo viac vody
ako jazerá Erie a Ontario dohromady). Nrastajúci tlak vody prelomil ladovcovú bariéru
a celé dva týždne zúriaca povoden spracovávala krajinu v údoliach a nížinách až po
oceán. Povoden vytvorila krajinu plnú geologických útvarov, ktoré velmi pripomínajú
Ares Vallis. Ukázalo sa , že lepší terén pre štúdium pristávacích manévrov a overenie
mobility roveru ani nemožno nájst.
Mars pathfinder je prvou misiou, ktorá preskúma horniny a pôdy nielen v
bezprostrednom okolí sondy, ale na ploche väcšej ako 100 štvorcových metrov.Nové
údaje pomôžu overit spolahlivost rozlicných analýz povrchu Marsu zo sond/orbiterov.
Popis cinnosti Pathfindera na Marse:
(Poznámka: casové údaje sú v pacifickom case, preto si treba prirátat 9 hodín)
Pathfinder pristál na povrchu Marsu 4. júla 1997. Odvtedy zacala sonda plnit
svoje úlohy, preto Vám prinášame popis každého dna ktorý sonda na Marse pracovala.
Na Marse sa však den oznacuje ako sol.Jeden tento sol má 24 hodín, 29 minút, 34,7
sekúnd. Je teda iba o málo dlhší ako jeden pozemský den.
Ružovkastý kotúc Marsu v zornom poli planetárnej kamery Pathfindera je už
väcší ako Mesiac z pohladu pozemského pozorovatela. Je 4.júl 7:30 pacifického casu.
Navigacný tým hlási, že korekcia dráhy sondy Pathfindera, ktorá sa mala vykonat za
dvanást hodín pred pristátím, nebude potrebná. Pathfinder mieri rovno do stredu
cielovej elipsy o polomeroch 100x190 km. Do horných vrstiev atmosféry vnikne pod
uhlom 13,9 stupna, co je v norme, hoci uhol vniknutia je o 3 desatiny uhla ostrejší, ako
predpokladal plán.
Pieter Kallemeyn udáva už v tejto chvíli presné parametre pristátia: 19 stupnov
severnej šírky, 326,2 východnej dlžky. Sonda je v tejto chvíli vo vzdialenosti 198 000
km od Marsu a letí rýchlostou 24 500 km za hodinu. Dve minúty pred siedmou vniká
pathfinder do najvrchnejších vrstiev martanskej atmosféry. Pristávací manéver zacína o
4,5 minúty neskôr.
Pathfinder pristál na Ares Vallis pred obedom, 4. júla, 3 hodiny po martanskej
polnoci. Sonda dopadla do tranpolíny 16 dielneho, dopad zmäkcujúceho vankúša o
10:07:25. Prvý signál o úspešnom pristáti dostal riadiaci tím od nezávislej antény,
namontovanej na jednej z troch kónických castí ochranného kovového okvetia,
chrániaceho prístroje sondy, ktoré sa krátko po pristátí otvorilo. Slabucký signál bol tiež
informáciou o tom, že Pathfinder sa pocas pristátia neprevrátil a stojí na pokrcenom
obruse splasnutého airbagu, vzduchového vankúša, ako tanier na lahko nahnutom
stole. Sonda pristála na miernom svahu so sklonom 2,5 stupna, necelých 20 km od
plánovaného miesta.
Ako v Arizone
Prvý prenos základných informácií sa zacal o 14:07, menšia z oboch palubných
antén (tzv. anténa s nízkym ziskom) vyslala na Zem údaje o funkcnosti všetkých
systémov na sonde i na rovere Sojourner, o vstupe do atmosféry, o priebehu klesania i
pristátia, o polohe a orientácii sondy vzhladom na terén, ale aj prvé údaje o hustote a
teplote martanskej atmosféry. Ukázalo sa, že teplota martanskej atmosféry v tomto
rocnom období bola v rovnakých marsografických šírkach o nieco vyššia, ako v druhej
polovici 70. rokov, ked na Marse, nedaleko od Ares Vallis pracovali obe sondy Viking.
Vecer o štvrt na desat, zacína tím, zodpovedný za snímkovanie povrchu študovat
prvú, farebnú snímku Ares Vallis, planinu, cez ktorú sa kedysi záplavy tisíckrát
mohutnejšie ako prúd dnešnej Amazonky. špeciálna kamera IMP ju naexponovala ešte
predtým, ako bola automaticky vysunutá na vztýcený fotostožiar. Vedci na snímke
videli skalnatú, púštnu krajinu, posiatu pocetnými balvanmi. Na horizonte sa vypínali
nie príliš výrazné hory. Podaktorým clenom tímu pripomínali cervenkasté pláne Ares
Vallis Arizonu.
Túto prvú fotografiu vyslala na Zem vysokozisková (high-gain) anténa.
Prenos zacal tesne pred pol piatou popoludní.Panoramatickú snímku poskladali zo 120
ciernobielych polícok, nie väcších ako poštové známky, ktoré museli, každé zvlášt,
spracovat na pocítaci a zväcšit. V zábere videli aj casti otvoreného, ochranného
okvetia. Už pri tejto prehliadke vyšlo najavo, že jedna zo 16 gulatých castí airbagu,
pristávacieho vankúša, po dosadnutí sondy celkom nesplasla. špeciálny tím bol
poverený pootocit neposlušný vankúš o 45 stupnov a vtiahnut ho pod brucho sondy
tak, aby neprekážal roveru pri zostupe na povrch Marsu. Vo chvíli, ked sa chúlostivý
manéver podarilo dokoncit, bilo v Pasadene 5.júna popoludnie. Na Marse sa zacal další
martanský den - sol.
Jachtajúci rover
O pol jedenástej vecer, krátko potom, ako sa na martanskej oblohe vynorila
modravá Zem, ohlásili inžinieri-spojári poruchu spojenia. Rover Sojouner, v tejto fáze
naprogramovaný tak, aby sa každých desat minút spojil s materskou sondou (neskôr v
teréne každú minútu), dostal poruchu "reci", nedokázal sformulovat kompletné vety.
Sonda príjimala iba prvé slabiky prenášaných slov. Problémy spôsobila porucha
synchronizácie medzi roverom a sondou. Odborníci sa rozhodli zmenit v modeme
roveru niektoré parametre.
Kým spojári riešili svoje problémy,riadiaci tým si overoval, ci sonda splní ich príkaz
a vysunie rampu, po ktorej Sojouner zíde na povrch Marsu. Rampa, pripomínajúca
dvojstrannú klzacku na kúpalisku sa hladko vyrolovala.Ako dvojstrannú ju
skonštruovali preto, aby rover s prihliadnutím na terén, mal aspon dve možnosti
štartu.V riadiacom centre napokon rozhodli, že Sojouner zíde po pravej šikmine: zdalo
sa, že pri jej ústi nie sú kamene, ktorých rozmery by mohli zablokovat jeho postup.
Prikrcený rover sa medzitým na svojich závesných , cólštok pripomínajúcich "šašy"
vzpriamil. celej kráse vysoký 30 cm, na šiestich kolesách pripomínal bizardnú buginu.
Tým planetológov, špecialistov na Mars, medzitým porovnával snímky planiny Ares
Vallis, ktoré získali Vikingi pred 20 rokmi so scenériou okolo sondy.Zistili, že 32 km
južne od miesta pristátia sa vypína pomerne velká, zatial nepomenovaná hora a sotva
4 km na východ leží impaktní kráter s priemerom dvoch kilometrov. Matthew
Golombek, spoluautor projektu Mars Pathfinder, potom rozhodol, že prvé objekty v
okolí sondy, ku ktorím rover zamieri, budú dva balvany, ležiace v bezprostrednej
blízkosti Pathfindera.Geológov upútal tak ich tvar, ako aj pestré sfarbenie povrchu,
prezrádzajúce nerovnaký pôvod a zloženie.
Východ Zeme nad martanským horizontom otvoril o 10:08 nášho casu priamy
komunikacný kanál.
Operacný tím mal pred sebou 11 hodín horúckovitej práce, zacal sa druhý, pozemský
den misie Pathfinder.O 18. hodine PC spojári zistili, že poruchu synchronizácie medzi
modemom sondy a roveru spôsobilo to, že sa ústredný, letový pocítac na sonde z
neznámych dôvodov preprogramoval.
Medzitým na Zem dorazili dalšie snímky. V rovnakom case Peter Smith z Arizonskej
univerzity a dalších šest clenov fototímu, rozložili na tlacovej konferencii zväcšeninu
farebnej panorámy Ares Vallis, ktorú spracovali v noci.
Prvý bozk
Tím roveristov v zápätí vyslal povel kamere pathfinderu, aby im zretelnejšie, pod
ostrejším uhlom ukázal terén,do ktorého sa zaboria obe šikminy rampy.Chceli mat
istotu,že Sojounera už po štarte nezastaví nijaká, ani umelá, ani prírodná prekážka,
ktorú doteraz náhodou prehliadli.Pod pravou šikminou rampy bol terén priam ideálny.
Rampa sa na povel vysunula, ale inžinieri ešte museli zmerat uhol jej sklonu: namerali
20 %. To bolo hlboko v norme: rover by si nevedel poradit iba so sklonom, ktorý by
prevýšil hodnotu 30 %. Desat minút pred polnocou PC dostal príkaz na štart aj
Sojouner. Bezpostredne po povele sa pohol: dolu rampou sa sunul opatrne, rýchlostou
jeden centimeter za sekundu. Desat centimetrov pred vyústením rampy sa zastavil a
fotografoval.
Neskôr stál rover 10 centimetrov pred rampou, v martanskom piesku boli zretelne
viditelné pásy jeho priecne rohovaných kolies. O polnoci PC zapadla Zem za martanský
horizont, cím sa opät prerušilo priame spojenie.Sojouner sa však ešte predtým pustil
do práce: jeho alfa proton rentgenový spektrometer sa vysunul a jeho hlavica po prvý
krát "pobozkala" martanskú pôdu. Inžinieri okmžite porovnali rover s pápežom. V
meraní spektier pôdy pokracoval rover dalších desat hodín. Ked sa potom "uložil k
spánku" operacný tím rozhodol, že zvýši tok informácií medzi roverom a sondou na
6300 b/s, aby sa už v priebehu prvého týždna uložili v pamäti sondy všetky nazbierané
údaje, pretože životnost Sojounera v krutých výkyvoch teploty nemusí prevýšit sedem
dní.
Tanec Sojournera
Kým rover pracoval a odpocíval, jeho pozemský tútori mu pre tretí sol pripravili
nárocný, celodenný program.Zobudili ho o 15:45 PC pesnickou "Final Frontier", ktorú z
televízneho seriálu Mad About You pozná každý American.
Rovnakým songom budia každé ráno na raketoplánoch všetkých kozmonautov.Ked sa
Sojourner prebudil, zacal tancovat.Uvolnil a zodvihol pät zo svojich šiestich kolies a na
tom šiestom sa zacal otácat: najprv dolava, potom doprava.Vedci na dialku pozorovali,
akú hlbokú jamku vyhlbi koleso do sypkého materiálu. Tanec bol prvým experimentom
toho dna.Druhým experimentom bola výprava k prvému a najbližšiemu balvanu, ktorý
medzicasom geológovia, kvôli drsnému, rapavému povrchu pokrstili Barnacle Bill -
Starý námorník.
Výprava k Barnacle Billovi zacala po dvoch manévroch: rover sa najskôr pootocil o
70 stupnov a potom sa, so spektrometrom pred sebou ako nárazníkom, spiatockou
pohol smerom k balvanu.Trasu 36 cm urazil za 36 sekúnd.Vo chvíli ked rentgenový
spektrometer (APXS) pobozkal Barnacle Billa, prostredníctvom sondy zacali na Zem
prúdit údaje o jeho zložení.Tejto noci v Pasadene najnedockavejšie cakali na "monster
pan", sériu dvanást farebných snímok s vysokím rozlíšením, z ktorých geológovia chceli
zostavit panoramatickú mozaiku okolia sondy. (Monster pan - panorámu monstier
naexponoval Sojourner kým sa v rámci kontrolnej mechanickej rozcvicky otácal na
jednom kolese.) štúdium farebnej panorámy malo geológom pomôct rozlíšit najväcšie
geologické zaujímavosti v okolí.
Na obzore panorámy zaujala vedcov kopcov, ktorým dali meno Twin Peaks
(Dvojicky).Zaujímavé sa im zdali byt najmä horizontálne pásy eróziou obnažených,
podistým usadených hornín Zaujalo ich aj niekolko hranatých, vodou nezagulatených
balvanov v okolí sondy. Fakt, že všetky boli naklonené jedným smerom svedcí podla
impaktológov o tom, že pochádzajú z nedalekého, velkého krátera, ktorý vyhlbil dopad
asteroidu. Naopak balvany - okruhliaky obrúsil do gulata kamenný mlyn na dne
dávnych vodných prívalov. Roland Geeley, jeden z fotovýskumníkov povedal: "Lepšie
miesto sme si ani nemohli vybrat. Máme tu hotovú vzorkovnicu skál a balvanov
líšiacich sa farbou, štruktúrou, zložením, velkostou i tvarom. To bohatstvo sa s okolím
Vikingov nedá ani len porovnat. Spojári sa rozhodli pre nasledujúci den zvýšit prietok
informácií sondou na 8000 bajtov za sekundu.
7. júla 1997, 13:00 PC:
Vcera bolo mierne pocasie, teploty sa pohybovali okolo mínus 76 Fahrenheita (-
26,6 stupna Celzia), tlak kolísal okolo 6,8 milibaru, rovnomerný vietor fúkal z
juhozápadu.
Predpoved pre dnešok: teplota behom noci klesne z mínus 12 na mínus 40
stupnov.Takáto predpoved by pozemštanov vylakala.Na Marse, uprostred náplavového
kužela Ares Vallis však táto prvá predpoved pocasia znamenala trvajúcu pohodu.
Rapavý Bill a Yogi
Zaciatkom štvrtého pracovného dna dorazili na Zem údaje o pôde, kamenoch a
atrmosfére Marsu.Všetky prístroje na sonde i rovere pracujú ako hodinky.Ares Vallis je
pre geológov hotovou pokladnicou - povedal novinárom Mathew Golombek."Každá nová
fotografia terénu nám prináša nové prekvapenie. Fototím si preštudoval sériu fotografií,
ktoré z novej perspektívy (zo stožiara meter nad sondou) nasnímala IMP.A Sojourner,
ten sa úplne prekonával: vydodal totálnu diagnózu Barnacle Billa.Tento balvan, nie
vyšší ako 25 cm, má podivný, rapavý povrch, pokrytý akoby chrastami.Rover niekolko
z nich odlúpol a obnažené miesta pokryl zvedavými bozkami prieskumníka.(Slovo
"bozk" sa v riadiacom tíme vôbec náramne zabehlo.)
Geológovia dostali údaje z prvého prieskumu pôdy pomocou spektroskopu APXS -
oznámil Golombek, - napriek tomu, že s experimentom sme zacali na úsvite (sola),
teplota na Marse bola vyššia, akú detektor znáša a tak sa nám do spektra dostalo
trochu vlhkosti.Cerstvé údaje vydodáme zajtra.Medzitým sa Sojourner presunul k
väcšiemu balvanu, ktorí pokrstili kvôli tomu, že pripomínal medvediu hlavu hrdinu
populárneho seriálu - na Yogiho.Pod Yogim objavili vedci priehlben, ktorú identifikovali
ako vyschnutú mlácku.Rover dostal príkaz prešetrit mlácku spektrometrom.
Mars hrdzavie
Vedci usúdili, že sedlo medzi horami Twin Peaks by mohlo byt vyústením
povodnového kanála.Geológovia medzitým dostali výsledky z tzv. kalibracných testov
pôdy, ktoré sa používajú na zistenie skutocnej farby martanskej pôdy.Spolahlivé
rozlíšenie farieb pomáha geológom rozoznat rozloženie hornín.Jasná cervenkastá farba
martanskej pôdy prezrádza prítomnost oxidovaného železa v povrchových horninách
Marsu. "Povrch Marsu hrdzavie" vyhlásil Jim Bell, geológ z Cornell University.Nevieme
odkedy, ci preco hrdzavie, ale verím, že na to prídeme.Povrch okolo sondy je však
rôznorodý.Vidíme aj cervenšie terény, ktoré tvoria najskôr vulkanické horniny.
Interdisciplinarista Michael Malin vyhlásil, že povodne, ktoré sa po Ares Vallis
prehnali, by urcite naplnili bazén stredného mora.Dôkazom je neobycajne pestrá paleta
kamenov, pôd a vyschnutých kaluží.
8.
júla 1997, 15:00 PC:
Výsledky prvej chemickej analýzy martanského kamena vedcov pomerne
prekvapil.Ukázalo sa, že Barnacle Bill je úlomkom zo stuhnutých sopecných hornín.Bill
je neobycajne bohatý na kremík, co je príznacnejšie skôr pre pozemské ako pre
martanské horniny.Na Zemi vulkanické horniny obsahujú ovela viac oxidu kremicitého,
najmä v podobe kremena.Vysoký obsah kremicitanov priraduje Barnacle Billa k
andezitom,co sú po cadici najrozšírenejšie sopecné horniny na Zemi.Barnacle Bill má
dost zvláštne zloženie, ktoré skoro vylucuje podobnost s dvanástimi SNG meteoritmi,
ktoré na Zemi identifikovali ako "meteority z Marsu".(V dvoch z nich boli objavené
kontraverzné fosílie.)
Hap McSween, geovulkanológ z Tennesee University vysvetli, co sú andezity:"Ide o
horniny vytvorené zmesou velmi jemných kryštálikov a iných minerálov, ktoré sa
vytvorili procesom diferenciácie.Je to proces, ktorý pretavuje zanorené casti
planetárnej kôry hlboko vo vnútri planéty, vyvrhuje ich opät na povrch a pretvára tak
jej povrch.Na Marse je dnes iba zopár sopiek: nevidíme tu nijaké stopy po subdukcných
zónach, ci po kontinentinálnych kryhách, co by znamenalo, že vitálne štádium cervenej
planéty netrvalo dlho.Chemický odtlacok Brnacle Billa by tento názor mohol
vyvrátit."Správa o pocasí sa oproti 7.júlu príliš nezmenila: o 15:00 martanského
casu(MC) bola v Ares Vallis teplota 5 Fahrenheita (-15 stupnov Celzia) a tlak 6,74
milibaru.Lahký vietor zo severozápadu. "Pocasie na Marse je nudné", vyhlásil Jeffrey
Barnes z Oregonskej Univerzity, clen atmosfericko-meteorologického tímu.Severné leto
v subtrópoch Marsu je krásne a stále.Až po 60 dnch zažijeme dramtickú zmenu.
Opacita atmosféry, hodnota priezracnosti martanského ovzdušia, nameraná cidlami
sondy ukazuje, že jemný naružovalý prach obaluje Mars až do výšky 40 km.Prach je
rovnomerne rozptýlený a zdá sa, že jeho objem v ovzduší pocas jesene, ktorá je
najbúrlivejšia, narastá.Viditelnost na Marse bola odhadnutá na 32 km, co je ekvivalent
priemerne zasmogovaného dna v Los Angeles.Sojourner v tento den ešte urobí
chemickú analýzu pôdy okolo velkého balvanu Yogi.Hned potom Yogiho aj
vybozkáva.Pathfinder prenáša údaje rýchlostou 8500 b/s a odoslal na Zem 1575
fotografií. Piaty den misie koncí.
9. júla 1997, 15:00 PC:
Sonda i rover neúnavne pracujú a získavajú viac údajov, ako sa ocakávalo.Vcera
Pathfinder odoslal 85 MB informácií o martanskej atmosfére, pôde a balvane Barnacle
Bill.Pocas predchádzajúcej noci rover preskúmal "vyschnutú mlácku" pod medvedom
Yogi.Po prvej diagnóze spektrometrom sa opät pustil do tanca.Tentokrát to nebola
rozcvicka, ale funkcný experiment. Rover, otácajúc kolesami, narušil "kôru" vyschnutej
mláky.Pocas tanca inžinieri študovali správanie sa jednotlivých castí rovera v
martanských podmienkach, co im pomôže vylepšovat dalšie generácie jeho
nasledovníkov.Co sa týka Yogiho, zdá sa, že ho netvorí andezit, ani iný sopecný
materiál, ale skôr usadené horniny, alebo presnejšie, silným tlakom sprešované
ciastocky a zrniecka rozlicných naplavených hornín.Materiál je natlko homogénny, že
ho aj na fotografii pokladali za vulkanický.
Rover má do konca šiesteho dna na Marse ešte vela práce: zo Zeme ho nasmerovali
k dvom, nápadne svetlým balvanom, vlavo od pathfindera.Prvý pomenovali "Casper" a
druhý "Scubee - Dubee - Doo".Väcsina názvov je z populárnych, kreslených alebo
animovaných televíznych seriálov.Hrdinov týchto seriálov zbožnujú najmä
deti.Dômyselné poludštovanie objavitelskej misie na Marse má poslúžit jej úcinnejšej
polpularizácii medzi širokou verejnostou.Druhý týžden budú kamery snímat pôsobivý
výcho a západ Slnka na Marse.Astronómovia sa tešia na unikátne, nocné fotografie
mesiacov Phobos Deimos nad horizontom planéty.Teleobjektívy priblížia aj strmá
stráne dvoch vrcholov, vypýnajúcich sa 800 metrov od Pathfindera.
10.
júla 1997, 14:00 PC:
Sonda, rover i všetky prístroje pracujú siedmy den na Marse bez porúch.V noci si
Sojourner poprezeral Yogiho, druhý cielový balvan na vlastnú päst.Priblížil sa k
balvanu,ba jedným kolesom sa vyhupol na strmú stienku, ale alarmový systém ho
okamžite zastavil, pretože hrozilo prevrhnutie.Rover poslušne vycúval a cakal na
polvely zo Zeme.Ukázalo sa, že vo vlastnom režime bez riadenia zo Zeme, sa rover
pohybuje rýchlejšie ako 60 cm za minútu.Na Zemi rozhodli, že preskúma lavú stranu
kamennej medvedej hlavy.Podla snímok ju tvoril nezvykle tmavý materiál, navyše sa
zdalo, že Yogiho z tejto strany nepokrýva jemný poprašok, ktorý zapúdroval všetky
rovnejšie plochy ostatných balvanov.Rover však signalizoval problémy: povrch balvana
je z tejto strany strany príliš hrbolatý, spektrometer k nemu nemohol prilnút tak, aby
výsledok merania bol podla predpisu.Rover dostal príkaz pokúsit sa o meranie na
viacerých dalších miestach.
špeciálny tím medzitým vytvoril v riadiacom stredisku panaromatickú virtuálnu
skutocnost okolia sondy.Každý clen tímu si môže na vlastnej obrazovke posúvat model
terénu v trojdimenzionálnej perspektíve podla potreby, dolava, alebo doprava, v
rozsahu plých 360 stupnov. Odborníkom, vybavených špeciálnymi 3-D okuliarmi, tento
model náramne ulahcil tak plánovanie pohybu rovera ako aj analýzu údajov.Julio
Magalhaes, clen meteorologického tímu, (skúmajúceho mimo iného aj štruktúru
atmosféry) oznámil, že teplota horných vrstiev martanskej atmosféry je extrémne
nízka: vo výške 80 km nad povrchom zaznamenali prístroje - 171 stupnov Celzia. Vo
vrstve od 13 do 60 km boli teploty ovela vyššie, podobné tým, ktoré zaznamenali
sondy Viking.
11.júla 1997, 14:00 PC:
Po spresnení polohy Pathfindera (19,33 severnej šírky a 33,55 západnej dlžky),
rekonštruoval navigacný tím miesto vstupu sondy do martanskej atmosféry, jej zostup
a pristátie.Ukázalo sa, že sonda leží ani nie kilometer od naplánovaného miesta, skoro
v strede tercovej elipsy.Rýchlost sondy v závere padákmi brzdenej dráhy bola 60
metrov za sekundu (216 km/h), kontrolky zážehu brzdiacich raketových motorcekov
zaregistrovali iba o chlp vyššiu rýchlost.Pre tím, ktorý riadi Mars Global Surveyor, bolo
velmi dôležité ako sa Pathfinder správal pocas zostupu v gravitacnom poli Marsu.Tieto
údaje budú osožné zakaždým ked Mars Global Surveyor bude menit výšku a tvar
obežnej dráhy kvôli prieskumu rozlicných vrstiev martanskej atmosféry.
Pathfinder zažal brzdiace retrorakety 98 metrov nad povrchom, trochu vyššie ako
predpokladal plán (90 m), ale ešte v rámci pristávacej stratégie.Uzdu, alebo presnejšie
opraty pristávacieho vankúša (airbagu) boli uvolnené 21 metrov nad povrchom, 4
sekundy pred pristátím.Pristávací vankúš je v kozmonautike novinkou, ktorá umožnuje
polotvrdé pristátie.V mimozemských podmienkach ho ešte nikdy nevyskúšali.Airbag
dopadol na povrch rýchlostou 18 m/s a hompálal sa horizontálne, ako kyvadlo,
rýchlostou 12,5 m/s.
Airbag je akousi dopad zmäkcujúcou trampolínou: ked sonda, už s vypnutími
brzdiacimi raketami, dopadne z výšky 21 metrov na airbag, odrazila sa do výšky 15
metrov.Ešte 14-krát poskocila, kým napokon celkom znehybnela.Pocas poskokov, stále
pripútaná opratami k airbagu, premiestnila sa na povrchu od miesta prvého dopadu
vyše 1000 metrov.Poskakovanie sondy, ktorá pripomínala obrovskú blchu, trvalo 2,5
minúty. 8.
martanský den, Sol, zacal povelmi pre Sojournera.Rover dostal príkaz vrátit sa k
balvanu Yogi, na ktorý sa pokúsil den predtým vyliezt, ale alarmový systém ho
zastavil.Tam si mal Yogiho poprezerat a nájst najvhodnejšie miesto pre hlavicu alfa
protón röntgenového spektrometra.Tieto povely však sonda ani rover neprevzali.
12. júla 1997, 00:45 PC:
Ukázalo sa, že hlavný pocítac na sonde sa opät preprogramoval.Poveli zo Zeme
neboli potvrdené, zdalo sa, že obe antény sú mimo prevádzky. Trištvrte hodiny po
polnoci však rádioanténa Deep Space Network v Austrálii zachytila signál Pathfindera a
zaznamenala údaje polhodinovej relácie, ktorú zabezpecovala väcšia vysokozisková
anténa sondy.Došla aj snímka na ktorej rover stojí obdalec Yogiho a caká dalšie
príkazy.
15. júla 1997, popoludnie PC:
Pocas uplynulej noci prijali v riadiacom centre 90 MB údajov, dovtedy rekordné
množstvo informácií:Pathfinder vyslal údaje o chemickom zložení balvana Yogi,
atmosferické údaje a farebnú panorámu okolia sondy.Zaujímavé boli najmä merania
obsahu aeroslov v martanskej atmosfére. Tieto merania a najnovšie snímky Marsu
získané z HS, pomohli meteorológom charakterizovat regionálne i globálne pocasie na
cervenej planéte v priebehu troch týždnov.Glenn Reeves, šéf tímu kontrolujúceho
letový software, vydal príkaz, aby operátori prenosu informácií požadovali od sondy
série menších balíkov informácií, pretože prenos velkého balíka spôsobil už štyri krát
"resetovanie" pocítaca, co viedlo k prerušeniu spojenia a zdlhavému "oživovaniu"
komunikacných zariadení sondy.
Mineralogický tím vyhodnotil nové informácie o balvane Barnacle Bill i jeho
susedovi Yogi: spektrometer Sojournera zistil, že Yogi obsahuje ovela menej kremena,
je teda geologicky primitívnejší ako Barnacle Bill, co znamená, že nebol pretavený tak
dôkladne ako horniny, z ktorých sa skladá Barnacle Bill a dalšie andezity v okolí sondy.
Dr. James Greewood, mineralóg, oznámil, že dalšie balvany, ktoré Sojourner preverí
budú Scooby Doo, Half Dome, Wedge a Flat Top, roztrúsené v okolí sondy.
HST zaznamenal viacero pohybov vzdušných vrstiev Marsu transportujúcich
najjemnejšie ciastocky zo sypkého povrchu planéty.Prachová búrka v oblasti Vallis
Marineris, ktorá sa rozpútala krátko pred pristátím Pathfindera, po dvoch týždnoch
utíchla.Zvírený prach z viacerých menších, regionálnych búrok zamútil atmosféru aj
nad sondou, co potvrdili prístroje, merajúce priezracnost atmosféry na palube
Pathfindera.Podla pozorovaní HST vzrástol objem prachu v atmosfére nad cielovou
elipsou od 11. mája do 12.
júla až trojnásobne.Vedci zaznamenali celý rad farebných, prachom nasýtených vetrov,
fúkajúcich smerom k rovníku z vyšších zemepisných šírok.Meteorológo udivil
nepravidelný staccatovitý rytmus týchto vetrov.
Prach a oblaky
špecialisti na martanské oblaky zistili,že cím je v ovzduší viac vetrami
transportovaného a rozptýleného prachu, tým menšia je oblacnost.Zvlášt markantne sa
to prejavilo na južnej hemisfére, najmä v oblasti južného pólu: ked sa ružovkasté
prachové lavíny priblížili od rovníka k polárnej oblasti, oblaky sa zacali výrazne
zmenšovat.Tento úkaz vysvetlujú vedci tak, že zvírený prach z rovníkovej oblasti je
nahriaty, zvyšuje teplotu okolitej atmosféry po kontaminácii s jemnými kryštálikmi ladu
v oblakoch spôsobuje ich topenie, co sa môže prejavovat i lahkým
mrholením.Meteorológovia sa však nazdávajú, že tento dáždik sa ešte pred dopadnutím
na povrch planéty vyparí a opät premení na ladové kryštáliky, ktoré sú však príliš
rozptýlené na to, aby dokázali, prinajmenšom z pohladu pozorovatela z povrchu
vytvorit viditelnú oblacnost.Nie je však vylúcené, že na Marse, najmä v oblastí pólov
obcas sneží: to vtedy, ked zatial nevelmi preskúmané mechanizmy vytvoria väcšie
kryštáliky, ktoré najmä ked prúdenie vetrov ochabne, zacnú padat na povrch, pretože
gravitácia premôže silu vzdušného prúdenia.
Meteorológovia zistili i to, že vrstva týchto oblakov leží relatívne nízko, pretože
vrcholce viacerých sopiek z nich vytrcajú: výšku oblakov odhadli na výšku 15-16 km.
16. júla 1997, 9:00 PC:
Sojourner opustil balvan Yogi a zacal sa presúvat k balvanu Scooby Doo.V priebehu
dna urazil 3,6 metra, vecer ho od nového ciela delili 2-3 metre.Kamera IPC získala
niekolko snímkov martanského východu Slnka, pomocou špeciálnych filtrov zmapovala
priezracnost okolitej atmosféry a po prvýkrát nasnímala aj veterné rukávy nad
sondou.Objem na Zem vyslaných údajov dosiahol 65 MB.
17.júla 1997, 11:00 PC:
Sonda vyslala 58 MB údajov.špeciálny fototím zostavil cast farebnej superpanorámy
okolo sondy.Sojourner medzitým dorazil k balvanu Scooby Doo.
18.júla 1997, 10:00 PC:
Docasná porucha spojenia bola operatívne odstránená.Sonda vyslala na Zem prvé
snímky martanského mesiacika Phobos, zádumcivé fotografie ranných hmiel,
vznášajúcich sa nad krajinou, ale i prvé údaje o balvane Scooby Doo.Sojourner dostal
povel, aby prednými kolesami, vyzbrojenými pozdlžnymi drapkami odstránil prašný
nános na povrchu balvana, aby nemýlil senzory spektrometra. Hlava spektrometra sa
však pocas manévru dostala do nesprávneho uhla, takže k "bozku" nedošlo.
20.júla 1997, 13:00 PC:
Opät sa objavili problémy s komunikáciou.Poruchu spojenia vysokoziskovej antény s
Deep Space Network sa nepodarilo v priebehu dna odstránit.
21.júla 1997, 10:00 PC:
Sonda vyslala na Zem údaje o bielom balvane Scooby Doo i chýbajúce segmenty
farebnej superpanorámy.Zem sa nad martanským horizontom objavila o 20:07 vecer,
Slnko vyšlo o 23:15 PC.
22.júla 1997, popoludnie PC:
Matthew Golombek oznámil, že doterajšie výsledky misie sú nanajvýš
uspokojujúce.Sojourner úspešne deteguje zloženie vybraných balvanov a navyše
skúma i vlastnosti martanskej pôdy.Pôdu z kónických závrtov (Sojourner ich dokáže
vyhlbit piruetami niektorého z kolies) i pôdu na povrchu tvoria neobycajne jemné
zrnká, pripomínajúce púder.David Dubow, šéf internetového servisu pre verejnost
oznámil, že v priebehu prvých 18 dní sa nan napojilo už vyše 400 miliónov záujemcov,
pricom rekordný bol 8.júl, kedy prostredníctvom internetu dostalo najcerstvejšie
informácie o stave misie 46 miliónov klientov, dvakrát viac ako pocas obycajného
olympijského dna v Atlante roku 1996. Vedci, geológovia, sa pocas tretej júlovej
dekády zamerali na štúdium vlastností martanskej pôdy.Zvlášt ich zaujala interakcie
pôdy a kolies rovera.Henry Moore, geológ z U.S.
Geological Survey vyhlásil, že martanskú pôdu tvoria mimoriadne jemné zrnká vodných
usadenín a bahna, pripomínajúce vrstvy naplavenín v Nebraske.Zrnká martanskej pôdy
nemajú v priemere viac ako 50 mikrónov, takže sú jemnejšie ako najjemnejší púder.
Jemný prach sa usadzuje aj na prístrojoch sondy, ale zatial ich cinnost
neohrozuje.Rozptyl martanského púdru v atmosfére i štúdium jeho pohybu vo vrstvách
ovzdušia naznacujú, že prinajmenšom v júli sa prach zväcša nešíri smerom k pólom,
ale stúpa až do najvyšších vrstiev atmosféry.Je takmer isté, že znacná cast
naružovelého púdru sa dostáva i do medziplanetárneho priestoru. Peter Smith, hlavný
šéf kamerového tímu sondy upozornil na to, že na starších snímkack Ares Vallis je
viditelné i plytké, podla všetkého posledné koryto, ktoré vyhlbili vody opadajúcej
povodne.Na panoramatických snímkach okolia sondy s vysokým rozlíšením objavili
vedci i štyri cerstvé narušenia povrchu.Pozdlžne škrabance na povrchu svedcia o tom,
že sonda po pristátí iba niekolkokrát poskocila a potom sa skôr kotúlala, až kým
definitívne neznehybnela.Sojourner v tento den križoval "Kapustový záhon" (cabbage
patch) cistinkou medzi balvanom Scooby Doo a svetlým balvanom Lamb.Mimoriadne
tmavá pôda v tomto "záhone" vedcov tak zaujala, že prikázali roveru, aby tam
previedol niekolko "tanecných pokusov".
23.júla 1997, 13:30 PC:
Zatial, co sa Sojourner zameriaval najmä na geologické experimenty, samotná
sonda slúži najmä meteorológom.Využíva na to veterné rukávce, veterné senzory, ale
aj dalšie prístroje, aby neustále zaznamenávala tlak, teplotu, hustotu a priehladnost
martanskej atmosféry.
25.júla 1997, 13:30 PC:
Vedecký tím vyhodnotil údaje alfa protón röntgenového spektrometra z balvana
Scooby Doo, tretieho balvana, ktorý bol geologicky preverený.Scooby Doo zaujal
vedcov najmä preto, lebo bol oproti susedom mimoriadne svetlý.Ukázalo sa, že hoci
jeho zloženie sa príliš nelíši od ostatných, doteraz analyzovaných balvanov, ci vzoriek
pôdy, obsahuje podstatne väcšie množstvá vápnika a kremíka.V tento den sa vydal
Sojourner na svoju prvú, samostatnú cestu, bez inštrukcií zo Zeme.Doteraz sa
pohyboval podla detailných inštrukcií.Jeden z dvoch povelov, ktorý dostal, urcite
rozosmeje psíckárov.Povel znel takto: "Find the Rock !"(Nájdi kamen). Sojourner zapol
všetky systémy lasera, aby si preveril terén, ale potom iba s pomocou vyhmatal
najbližšie stojaci balvan a vydal sa k nemu.Po prekonaní vzdialenosti 3 metrov sa
zastavil 25 cm pred balvanom Souffle, ktorý mal preskúmat.Kamera na sonde snímala
medzitým kolesami rovera preoranú pôdu okolo balvanu Lamb a fotografovala tri dalšie
balvany: Half Dome, Shark a Pumpkin.
26.júla 1997, 15:00 PC:
Po preskúmaní balvana Souffle, dostal rover príkaz obíst okolo sondy, ktorá
pripomenme si, bola premenovaná na stanicu Carla Sagana.Po dovršení kolecka sa
vydá Sojourner na prieskum balvanov Baker Bench, Desert Princess a Marvin.
27.
júla 1997, 16:30 PC:
Rover v toto ráno prebudila piesen Blues Brothers z westernu Raw Hide, ktorou v
tento den prebudili aj astronautov na raketopláne, krúžiacom okolo Zeme. Pre
Sojourner zacal dlhý den. Rover sa pokúsil vyliezt prednými kolesami po nevelmi
príkrych svahoch balvana Souffle, ale nedokázal dostat hlavicu spektrometra do
správnej polohy.Údaje sa teda nepodarilo získat.Neúspech ho neodradil od traverzu,
pocas ktorého mal minút sondu/lander a cez Rock Garden a povedla balvana Casper
presunút sa k balvanom Desert Princess (Púštna princezná) a Baker`s Bench.
Sojourner prekonal v tento den vyše 6 metrov, co bolo doteraz jeho najdlhší výlet na
povrchu Marsu. Kamera na sonde opät snímala výcho Slnka, mesiac Phobos a dalšiu
cast superpanorámy s vysokým rozlíšením, ktorá umožní vedcom študovat detaily
povrchu i prípadné zmeny spôsobené cinnostou vetra.
28. júla 1997, 15:00 PC:
Kamera na sonde zamerala svoje objektívy na oblohu, aby fotografovala prach v
horných vrstvách atmosféry a pátrala po oblakoch.Tercom bol opät mesiacik Phobos a
na sklonku dna aj západ Slnka.Sojournera tento den prebudil pop song Radar
love.Rover sa vydal na doteraz najdlhšiu výpravu: od balvanu Souffle až po balvan Mini
Matterhorn urazil plných 7 metrov.
29.júla 1997, 16.30 PC:
Prístroje na sonde opät skúmali atmosféru, najmä premiestnovanie ružovkastých
záclon prachu a oblácikov vodnej pary. V zábere jednej z kamier boli dlho aj tri veterné
rukávce, umiestnené v rozlicnej výške n meter vysokom stožiary. Rukávce
meteorológom pomáhajú zistovat smer a silu vytrov dujúcich nad povrchom.
Teplota pocas 25. solu kolísala v norme od -12°C krátko po poludní až po -79°C
pred svitaním. Tím vyhodnocujúci údaje meteorologických prístrojov (Athmospheric
Instrument) Meteorology Package (ASI/MET) dostal v tento den o tlaku martanskej
atmosféry viac údajov ako za všetky dni predtým.
30.júla 1997, 16.30 PC:
Na ceste k balvanu Mermaid sa zadrhovalo lavé predné koleso Sojournera. Koleso sa
zadrhlo pocas tretieho zo štyroch manévrov, korigujúcich trasu k zvolenému cielu.
Podla Davida Gruela, riaditela letu, spôsobila zadrhnutie skalka, ktorá sa zasekla v
jednom z drapákov na lavom kolese. Rover automaticky zaradil spiatocku a skalka sa
uvolnila.
Sonda a rover majú stále dost energie, batérie dokážu aj pocas mrazivých nocí
uchovat dostatok energie nazbieranej slnecnými panelmi. Na Zemi prijali spektakulárnu
fotografiu balvanu Mini Matterhorn. Celý sol fúkal lahký západný vietor.
31. júla 1997, 16.30 PC:
V tento den sa vedci zamerali na štúdium interakcií medzi povrchom Marsu a jeho
atmosférou.
Sonda vyslala nové snímky západu i východu Slnka, v tmavoružovej atmosfére plávali
belavé obláciky. Ružové, až hrdzavé zafarbenie atmosféry spôsobujú rozptýlené
ciastocky hrdze (vedeckejšie: oxidovaného železa), ktoré sú v atmosfére neustále
prítomné. Na snímkach, kde je Slnko nízko nad horizontom, zviditelnuje sa farebne
rozlíšená, digitálne-cibulovitá štruktúra martanskej atmosféry, ktorej farby kolíšu od
ružovkastej, až po tmavú, lososovitú farbu.
Nad ránom sa v atmosfére objavujú obláciky zamrznutých kryštálov vody, ale
vzostup teploty po východe Slnka ich rýchlo roztápa. Martanské leto je zatial kludné,
ale už zaciatkom septembra sa ocakávajú prvé silnejšie búrky, ktoré opät vynesú do
atmosféry milióny ton púdrovitého prachu.
Púštny diabli
Dr. Robert Haberle z Ames Research Center (NASA) sleduje zmeny tlaku v
martanskej atmosfére: tlak sa mení niekolkokrát denne, pricom zmeny možno oznacit
za dramatické. Zmeny tlaku sú dôkazom tlakových, prílivom podobných pulzom v
martanskej atmosfére, ktoré spôsobuje premiestnovanie prachu, kryštálikov vodného
ladu, pár, ale aj molekúl dalších prchavých látok v ovzduší. Pre Mars je rytmus
atmosferických prílivov a odlivov typický, na Zemi sa však vyskytuje vzácne.
Výkyvy tlaku na Marse sa prejavujú v rozmedzí 0,3 milibaru, co je 4,5%
priemernej hodnoty tlaku na cervenej planéte. Na Zemi sa takéto velké výkyvy
objavujú iba pri najsilnejších hurikánoch. Tieto oscilácie tlaku pomôžu vedcom lepšie
pochopit mechanizmy, ktoré i v takejto riedkej atmosfére dokážu nasat do ovzdušia
také množstvo prachu a hrdze a spôsobujú pomerne casté a rozsiahle búrky.
Najsilnejšie búrky dokážu podla všetkého dopravit martanský púder až do najvyšších
poschodí atmosféry, ba až do medziplanetárneho priestoru.
Rýchlost martanských vetrov s výškou narastá. Naopak teploty s výškou
dramaticky klesajú: napríklad teplota povrchu na poludnie kolíše medzi 16 - 21°C, a
teplota atmosféry tesne nad povrchom v rovnakom case kolíše okolo -12°C. Enormné
budú i rozdiely teploty prízemných vrstiev atmosféry medzi najnižšie položenými
terénmi a vrcholmi najvyšších sopiek, ktoré sa v martanských podmienkach naozaj
zabárajú do stratosféry.
Na snímkach martanského povrchu v okolí sondy objavili vedci lesknúci sa objekt
vo vzdialenosti 1200 metrov od stanice Carla Sagana. Ukázalo sa, že ide najskôr o cast
krytu, ktorého sa sonda zbavila tene pred pristátím.
1. augusta 1997, 18.00 PC:
Atmosferický tlak sa na Marse môže prudko zmenit už v priebehu niekolkých
minút.
Vedci sa nzdávajú, že ich môžu spôsobovat "púštni diabli", potulné lieviky víriaceho
prachu, ktoré aj v pozemských podmienkach vznikajú pri miešaní vetrov fúkajúcich z
rozlicných strán. V tento den mohlo íst o interakcie stáleho južného vetra a nárazových
vetrov zo severozápadu.
Sojourner preskúmal nevelkú dunu pri balvane Mermaid.
2. augusta 1997, 17.00 PC:
Spojenie so sondou sa z neznámych prícin prerušilo.
3. augusta 1997, 19.00 PC:
Spojenie sa opät obnovilo, ale prícina prerušenia nebola zistená. Na Marse,
presnejšie v oblasti Ares Vallis, sa oteplilo: najvyššia teplota stúpla na -10°C, najnižšia
nocná na -70°C. Riadiaci tím sa rozhodol, že sondu i rover na niekolko dní hybernujú,
aby dobyli zdroje energie vo všetkých prístrojoch.
18. augusta 1997, 16.00 PC:
Pocítac na palube sondy sa opät z neznámych prícin resetoval. Po obnovení spojenia
sa ukázalo, že Sojourner na púti k balvanu Shark prerušil pohyb potom, ako sa pokúsil
vyliezt na balvan Wedge. Wedge (Klin) je jeden z nevelkých balvanov, roztrúsených v
pristore, ktorý má rover na ceste k Rock Garden (Záhrada skál) prekrižovat. Alarmový
systém rovera potom, co sa Sojourner pocas výstupu nebezpecne naklonil, nariadil
ústup. Rock Garden slubuje objav nových hornín, pretože je pokrytá množstvom
rôznorodých skál.
Na ceste k Rock Garden sa rover pristavil i pri balvane Shark (Žralok), ktorý
vedcov minoriadne zaujal. Ide o velký, podlhovastý balvan, hranatý a hladký, takže ho
obaluje iba nepatrný poprašok. Geológovia sa nazdávajú, že práve zo Sharka získajú
najpresnejšiu spektroskopickú analýzu hornín, ktoré ho tvoria.
27. augusta 1997:
Po ôsmych týždnoch sa skompletizovali dve tretiny superpanorámy, zostavenej z
vyše 300 farebných snímok s vysokým rozlíšením; vedci podla nej vyhotovia
mimoriadne kvalitnú topografickú mapu okolia sondy s detailnými tvarmi balvanov a
dalšich geologických útvarov. Geológovia z mapy odcítajú i najjemnejšie chemické,
mineralogické variácie medzi jednotlivými útvarmi a porovnajú aj ich textúry.
Pocas pobytu sondy na Artes Vallis sa nezaznamenali výrazné výkyvy teploty.
Najvyššia teplota: -10°C. Najnižšia: -75°C. Najvyšší tlak sa nameral v 52. sol (po
pristátí): 6,8 milibaru. Pathfinder po pristátí zaznamenal 12 prašných vírov putujúcich
putujúcich po naplaveninách Ares Vallis.
Pastelový svet
Západ Slnka na Marse. Meteorológovia zistili, že nad hladinou 80 km od povrchu sa
teplota atmosféry prudko znižuje. Spôsobuje to podla všetkého vrstva oblakov, ktoré
sú zložené z kryštálikov vodného ladu. Vytvárajú sa vo výškach od 10 do 15 km nad
povrchom.
Kryštáliky ladu, ktoré ich tvoria sú neobycajne jemné, odhaduje sa, že sú desatkrát
menšie ako ciastocky martanského púdru, stotisíckrát menším priemerom ako má
ludský vlas.
Vedci porovnali viaceré snímky západov a východov Slnka na Marse. Zistili, že ich
sfarbenie sa mení: modrasté sfarbenie nespôspbujú kryštáliky vodného ladu, ale
atmosferický prach, ktorý absorbuje modré svetlo v dôsledku coho na snímkach
prevláda cervenkastá farba: zároven sa však cast modrého svetla rozptyluje do oblasti
okolo Slnka, ktoré sú tmavomodré.
Sojourner, po týždennej púti, konecne prišiel na Rocky Garden, kde zacína skúmat
viaceré zaujímavé objekty. Cestou sa pristavil pri balvane Shark, kde previedol
chemickú analýzu a pokúsil sa zdolat balva Half Dome, ale alarmový systém ho kvôli
strmému nástupu zastavil. Po zhodnotení doteraz získaných chemických analýz z
rozlicných balvanov, dospeli geológovia k poznatku, že na Ares Vallis, ci presnejšie
okolo sondy, nachádzajú sa najmenej dva typy hornín: prvé, s vysokým obsahom
kremíka, druhé s vysokým obsahom síry.
Výsledky analýz pôdy na povrchu i v sondách vyhlbených kolesami rovera
ukazujú, že ide o zmes kamienkov, jemnozrnného piesku a hrudiek naplavených z
odlahlých oblastí.
Sojourner, po dovršení 80 metrov dlhej expedície okolo sondy, sa vráti na rampu,
kde špeciálne prístroje zanalyzujú prach, ktorý ulpel pocas prechádzky na špeciálnom
magnete. Vedci tak získajú informácie o magnetických vlastnostiach martanskej pôdy.
Chemická analýza pôdy Marsu:
Oxid A-2,
pôda
A-4,
pôda
A-5,
pôda
A-3,
Barnacle Bill
A-7,
Yogi
(v %) (v %) (v %) (v %) (v %)
Na2O 4,3 5,1 3,6 4,2 2,5
MgO 8,7 9,0 8,6 3,1 6,3
Al2O3 8,0 10,4 10,1 12,4 11,4
SiO2 46,1 43,3 43,8 55,0 50,9
SO3 4,3 6,2 5,4 2,2 4,2
K2O 0,6 0,7 0,7 1,4 1,1
CaO 6,3 4,8 5,3 4,6 5,8
TiO2 1,1 1,1 0,7 0,7 0,8
MnO 0,5 0,5 0,6 0,9 0,5
FeO 19,5 14,5 17,5 12,7 13,8