So záujmom som si vypočul prednášku - úvodnú reč - referát zameraný k problematike prevencie drogových závislostí. Stotožňujem sa s názorom lektora o veľmi vážnej situácii v raste drogovej závislosti na Slovensku, osobitne medzi mládežou. Strojnásobnenie počtu mladých ľudí, ktorí za posledné štyri roky vyskúšali drogu, je varujúcim signálom už pre najbližšiu budúcnosť. Rovnako varujúci je aj znižujúci sa vek detí, ktorí mali
\"Záškoláctvo\" Tento príbeh sa odohral môjmu ockovi, keď navštevoval posledný rok základnej školy. Nechajme ho teda rozprávať.
V poslednom roku zák. školy bolo vysvedčenie dôležité pre prijímacie skúšky na strednú školu. Mojou slabinou bol ruský jazyk, nie celý, len diktáty nekončili ináč než \"guľou\". V prestávke pred osudnou hodinou ruského jazyka, som sa rozhodol, že svoje \"skóre\" z tohto predmetu nesmiem v žiadnom prípade zvýšiť. Neostávalo nič
Vážený pán riaditeľ, vážené pani učiteľky, milí spolužiaci! Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí, že je najkrajším okamihom života. Pri tejto príležitosti sa chcem vrátiť do chvíle, keď som prvýkrát nesmelo prekročila bránu tejto školy. Bola som útle, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevne a bojazlivo držalo mamkinej ruky. So zvedavosťou som vstupovala do školy. Strach
Istý múdry človek raz povedal: „Mladosť je klas, pýta svoj čas“ Ja sa pýtam – Je vari možné aby práve tu na tomto mieste ked v očiach a srdciach nás plápolajú ohníčky nedočkavosti, vzrušenia, tichej túžby, túžby stať sa dospelým. Ved kto z nás za svoj doterajší život nepovedal vetu: „Kedy už budem veľký, kedy už budem dospelá!?!“ Ano, o chvíľu sa uzavrie brána s rokmi nášho detstva a kľúč od
Kto z nás si už za svoj život nepovedal: „Kedy už budem veľký, kedy už budem dospelá !?“
Sledujete 26 párov očí, ktoré práve dnešným večerom vstupujú do radov maturantov a vzďaľujú sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu.
Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Iste sem patrí aj tá, keď sme po prvý krát nesmelo vkročili do majestátnej budovy nášho gymnázia a nejeden z nás mal
Milá pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, rodičia, spolužiaci a priatelia!
Je mi cťou vás všetkých privítať na našej mikulášskej stužkovej slávnosti. Drahí moji spolužiaci, snáď nenájdem medzi vami jedného, čo by si nespomenul na svoj prvý „gymplácky“ deň. Nesmelo sme si obzerali jeden druhého a napriek tomu sme sa museli tváriť aspoň trochu sebavedome. Nepoznali sme si navzájom mená, na novej škole sme blúdili pri hľadaní učební. Základná škola aj so všetkými spomienka
Milí novomanželia, drahý rodičia, svadobný hostia. Dovoľte mi, aby som sa Vám tu a teraz pri vašej významnej životnej udalosti, akou vstup do manželstva naozaj je, prihovorila. Doteraz si každý z Vás žil vlastným životom, teraz však prišla tá chvíľa, moment na ktorý ste tak túžobne čakali, kedy začínate nanovo. Čaká Vás nový život. Bude iný. Dali ste sa na celoživotnú spoločnú púť, ktorá je celá pred Vami. Už nebudete hľadieť čo potrebujete a chcete ako jednotlivci, ale ako dvojica. Viem, že
Tento referát som si pripravil při príležitosti dňa Zeme a aby som vás oboznámil z ozónom, ozónovou dierou a jej účinkami na zdravie človeka. Taktiež aj preto, aby ste sa vyvarovali k prispievaniu na zväčšovaní ozónovej diery.
Ozón je súčasťou plynného obalu Zeme. Je to plyn, ktorý zhruba vo výške 20-50 km nad zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka, ktoré poškodzuje kožu a vyvoláva zhubné nádory. Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austr
Nejeden znás sa určite zamýšľa nad svojou rodinou. Rodinou, ktorá je základom života. Je mnoho rodín, ktoré ani nevedia, čo je to harmonický zväzok. Žiaľ žijeme v dobe, ktorá na ňu kladie mnohé starosti. Myslím si, že rodina by mala obsahovať predovšetkým citovosť. Deti, ktoré vyrastajú a nedostáva sa im citu trpia týmto nedostatko do konca života. Rodičia častokrát nemajú na svoje deti vôbec čas. Dieťa len počuje:"daj pokoj, nezavadzaj tu, nemám čas, neotravuj nás..." V srdci die
Porovnávať strednú a základnú školu je veľmi ťažké, pretože základnú školu, ktorú som navštevoval posledných deväť rokov poznám oveľa lepšie ako gymnázium, do ktorého chodím necelý mesiac. Skôr, ako začnem rozoberať jednotlivé klady a zápory oboch škôl, musím povedať že na gymnáziu sa mi páči omnoho viac ako na základnej škole. Asi najviac sa mi od prvej chvíle zapáčilo to, že každý študent na ško
Vážené vedenie školy, milí profesorský zbor, pani majsterky a žiaci!
Píše sa rok 2002/2003 a tak ako každý rok aj tento, nastala chvíľa kedy našu školu opúšťame mi maturanti. Býva už zvykom, že posledný deň pred akademickým týždňom jeden maturant zastupuje všetkých ostatných. Tento rok to budem ja. Pripadla mi milá povinnosť, a to poďakovať všetkým tým ktorí nám dopomohli k tomu, aby sme o týždeň išli maturovať. Všetkým tým ktorí nás naučili byť cieľav
Bol raz jeden slnečný deň.Ráno ma zobudil brat. Keď som vstal z postele boli už moji rodičia zobudení. Povedali,že pôjdeme do lesa.Vyštartovali sme autom ,ale cestou sme sa zastavili v obchode. Kúpili sme potrebné veci na výlet.Auto riadil môj strýko,aj ho zaparkoval.Vystúpili sme si a les bol krásne cítiť.Tak sme išli. A zrazu. Brat zbadal za kríkom rozprávkovú bytosť.Konkrétne to bola Popoluška.Pozdravil som ju a išli sme ďalej. A zase nasledovali rozprávkové bytosti.Všetci sme sa smiali. Ba aj okoloidú
Tento príbeh začal pred necelými dvoma školskými rokmi a trvá až po dnes.
Všetko sa to točí okolo rozvrhu hodín na našej škole. Na základnej škole som bol zvyknutý na pomerne stály, zabehaný systém, v ktorom sme mali kvalitný rozvrh, ktorý sa menil raz za rok a niekedy zriedka, keď boli nejaké tie akcie. Vedel som ako sa pripraviť na vyučovanie, ktoré dni sú ľahšie, ktoré ťažšie a na ktoré sa treba viac pripravovať. Bol to veľmi kvalitný zabehaný rozvrh. No po príchode na strednú školu sa v
V medzivojnových rokoch 1918 až 1945 začína nové formovanie našej literatúry. Je to obdobie, kedy vedľa seba začínajú existovať viaceré umelecké smery a označujeme ho pojmom diferenciácia literatúry. Autori sa pod vplyvom priaznivého kultúrneho a spoločenského rozmachu orientujú do rôznych oblastí. Veľa čerpajú zo svetovej literatúry a z moderných umeleckých smerov, najmä z expresionizmu, dôsledkom čoho začínajú experimentovať a zobrazovať nielen dedinského človeka v dedinskom prostredí, ale aj mestskéh
Známky a vedomosti. Môžeme skutočne medzi ne dať znamienko rovná sa? Myslím si, že na túto otázku by sme si mali odpovedať len v kútiku duše. Pretože známky sú jedno a vedomosti druhé. Niekedy je to ako oheň a voda a nemajú takmer nič spoločné. Predstavme si, že naše vedomosti by boli voda. Ide len o to, či jej máme dosť na uhasenie požiaru. Čím menej ohňa ostane, tým nám pribudne na konto lepšia známka. No sú aj výnimky. Napríklad keď máme málo vody, ale trafíme presne a požiar uhasíme. Týka
Bolo pekné letné popoludnie a ja som ležala v posteli. Zrazu zazvonil telefón a v ňom sa ozvala moja mama, aby som prišla za tebou, že je s tebou zle. No ja som to nebrala vážne a neprišla som. Večer som však mala čudný pocit. Vtom, ma z premýšľania prebralo zvonenie telefónu. V telefóne som počula iba plač a už som vedela o čo ide. Mama mi v ňom s plačom a bolesťou v srdci oznamovala, že dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali. Ani si sa so mnou nestihol rozlúčiť, ty si len tak be
Vysoké Tatry sú akiste najmenšie veľhory sveta, presnejšie povedané, veľhory na najmenšej ploche, pretože zaberajú iba 260 km. Je to jediné pohorie na Slovensku veľhorského charakteru. Tvarovo sú neobyčajne romantické a v návštevníkovi vyvolávajú mohutný dojem, pretože strmé a rozoklané vrcholy sa striedajú s hlbokými údoliami a početnými jazerami a jazierkami – čiže plesami. Na severovýchode nadväzujú na Vysoké Tatry vápencové Belianske Tatry s množstvom krasových jazier. Obe pohoria tvoria TATRANSKÝ
Sedím pred bedňou, počúvam Pulp Fiction soundtrack a zisťujem, že som na tom až tak biedne, že ani neviem čo som pred pol hodinou v TV vlastne pozeral (no aj tak to bola nejaká somarina). A tak som sa rozhodol napísať túto poviedku. Ak by ste niekedy nabudúce ešte niečo také chceli, oznámte mi to. Poviedka je napísana tak, že vystihuje prirodzenú situácii, preto môže znieť trochu vulgárne.
V rokoch 1899-1968 žil národný umelec Miloš Alexander Bazovský,autor známej olejomaľby Oranžový kôň.Nemenej známe je však aj dalšie jeho dielo Malatiná,o ktorom píšem v nasledujúcich riadkoch.Olejomaľbu dotvoril roku 1949. Je chladný,jesenný večer.Slnko sa ešte naposledy v ten deň chcelo rozlúčiť so svetom,hoci s oveľa menej hrejivejšími lúčmi ako včera.Pokúšalo sa pohltiť husté, tmavé mračná,ktoré sa hnali stále viac a viac,aby pokryli celú oblohu. Pod zamračeným nebom stálo niekoľko
V to ráno, keď sme mali naplánovaný školský výlet do svetoznámych piešťanských kúpeľov, som sa prebudil do pekného slnečného dňa. Narýchlo som si pobalil veci a s priateľmi som šiel na Vazovovú ulicu, kde nás čakal oranžovo-biely autobus. Už z diaľky sme videli ako nám z neho mávajú ďalší spolužiaci. Neprišli sme síce medzi poslednými, ale naša pani profesorka už netrpezlivo pozerala na svoje hodinky, pretože čas odchodu sa blížil. Cesta ubehla mimoriadne rýchlo a kým sme si stačili povedať posledn