Vysoké Tatry sú akiste najmenšie veľhory sveta, presnejšie povedané, veľhory na najmenšej ploche, pretože zaberajú iba 260 km. Je to jediné pohorie na Slovensku veľhorského charakteru. Tvarovo sú neobyčajne romantické a v návštevníkovi vyvolávajú mohutný dojem, pretože strmé a rozoklané vrcholy sa striedajú s hlbokými údoliami a početnými jazerami a jazierkami – čiže plesami. Na severovýchode nadväzujú na Vysoké Tatry vápencové Belianske Tatry s množstvom krasových jazier. Obe pohoria tvoria TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK (TANAP) – veľké, zákonom chránené pohorie.
Turistika sa tu začala rozvíjať až od roku 1871, keď dali do prevádzky košicko-bohumínsku železnicu. Totiž, v polovici 19. storočia bola najbližšia železničná stanica na východ od Tatier v Košiciach a na západ v Martine. V rokoch 1885 – 1893 vznikla neskôr pod Tatrami turistická cesta, ktorá čiastočne využila starú pašerácku „cestu zlodejov“ – bola to Klotyldina cesta medzi Štrbským Plesom a Tatranskou Kotlinou, mimochodom, dlhá 35 km. Na tejto trase vznikla neskôr wwwantiskolask aj cesta Slobody, ktorá spájala Lysú Poľanu s Podbanským, ba vlastne až s Liptovským Mikulášom.
Ako asi vznikol názov Tatry? Kedysi ich nazývali „Snežné pohorie“. Tak sú zaznačené aj na starých mapách; názov sa však dlho neudržal. Podľa povesti súvisí s Tatrármi, ktorý v 13. storočí prenikli až na Zemplín, ne Gemer, k Zvolenu, i ďalej, ba dokonca sa dostali aj do tatranskej oblasti. Napokon, Tatry mali pomenovanie už dávno predtým. Názov pohoria je bez akýchkoľvek pochybností slovanského pôvodu – vznikol zo staroslovanského „trtri“, čo znamená skaly. Začítať sa do tatranského názvoslovia je čosi ako otvoriť knihu poézie, alebo historickú štúdiu, alebo učebnicu psychológie. Alebo napokon to všetko spolu. Čítať v mape Vysokých Tatier je vskutku zaujímavé a poučné čítanie.
Niektoré názvy vznikli podľa najbližších obcí, do chotárov ktorých patrili jednotlivé doliny alebo štíty: Kežmarský štít, Gerlachovský štít, Velická dolina.
Plesá sa pomenúvali najčastejšie podľa farby alebo tvaru: Biele, Sivé, Čierne, Modré, Zelené, Okrúhle.
Inokedy názvy vznikali podľa rastlín: Kvetnica, Litvorové pleso, Kôprová dolina.
Isteže, aj podľa zvierat: Veľká Svišťovka, Jastrabia veža, Kačacia dolina, Žabie pleso, Kobylie pleso.
Ale aj podľa osôb: Wahlenbergovo pleso, Rumanov štít, Szontaghovo pleso.
Mnohé názvy súvisia aj s dávnymi povesťami: Satan, Dračie pazúriky, Dračie pleso.
Niektoré názvy vznikli jednoducho z nedorozumenia, z chybných prekladov. Napríklad Supia veža nemá so supmi nič spoločné – ide o chybný preklad z poľštiny, v ktorej Sepia Turnia znamená zachmúrenú, zamračenú vežu.
Sú tu aj názvy s posunutým významom, napríklad Zbojnícke pleso (takisto ako väčšina ostatných zbojníckych názvov vo Vysokých Tatrách). Totiž v Tatrách zbojník znamenalo predovšetkým pytliak, čiže pytliak kamzíkov. Aj Baranie rohy a Jahňací štít dostali názov v súvislosti s pytliakmi a poľovníkmi – baranom sa myslel kamzík, kým názov Jahňací štít je odvodený od kamzíčích kozliatok. Rysy, ako si mnohí dozaista myslia, nemajú nič spoločné s rysom ostrovidom. Severozápadnú stenu Rysov pretína výrazný žľab, zďaleka viditeľná trhlina – po poľsky „ris“.
Mlynická dolina dostala názov podľa potoka Mlynica, a ten zasa podľa mlynov, ktoré bývali na jeho dolnom toku.
A Lomnický štít? Dnešný Skalnatý potok sa kedysi nazýval Lomnica, čo je tu častý názov prudkých horských potokov a bystrín. Podľa potoka pomenovali aj obec Veľká Lomnica – a tak dostal názov aj štít.
Veľhorský charakter Vysokých Tatier nijako nebráni pešej turistike. Naopak, horské scenérie odmenia chodcov trvalými zážitkami. Pravda, je potrebné, aby sa riadili podľa rád inštruktorov z odborárskych zotavovní, aby dodržiavali pokyny Horskej služby, aby chodili iba po značených trasách a pokiaľ možno v skupinách a aby rešpektovali opatrenia na ochranu tatranskej prírody.
Najznámejším strediskom v západnej časti Vysokých Tatier sú klimatické kúpele Štrbské Pleso. Ležia v nadmorskej výške 1355 metrov pri rovnomernom plese a s ostatnými letoviskami vo Vysokých Tatrách sú spojené elektrickou železnicou. Lyžiarsky vlek vedie od plesa pod Predné Solisko do výšky 1830 metrov. Najľahšia pešia túra vedie zo Štrbského Plesa po červeno značenej „magistrále“ – asi 80 minút k Popradskému plesu (1494 m); na juh odtiaľ leží Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier. Od Popradského plesa sa často vystupuje na sever na pohraničné Rysy – takmer 3 hodiny.
Zo Starého Smokovca môžeme podniknúť niekoľko peších túr dolinami aj po hrebeňoch Vysokých Tatier. Zdatní turisti môžu napríklad vystúpiť na Slávkovský štít (2452 m). Aj z Hrebienka môžeme ako dobrí turisti absolvovať niekoľko náročnejších túr. Pohodlný je výstup k chate na Hrebienku (1263) a ďalej po červeno značenej „magistrále“ do najvyššie položenej tatranskej osady Skalnaté Pleso (1761 m). Cez Hrebienok možno ísť až k vodopádom Studeného potoka. Mierne namáhavý je výstup zo Starého Smokovca k Velickému plesu (1663 m), ďalej po červenej „magistrále“ k Batizovskému plesu (1879 m).
V sklenej vitríne Národného múzea v Prahe je skamenená kostra morskej ryby. Pri zbežnom pohľade nie je na tejto skameneline nič mimoriadne. Lenže: ktosi ju našiel v skale hrebeňa Belianskych Tatier vo výške takmer dvetisíc metrov...