V rokoch 1899-1968 žil národný umelec Miloš Alexander Bazovský,autor známej olejomaľby Oranžový kôň.Nemenej známe je však aj dalšie jeho dielo Malatiná,o ktorom píšem v nasledujúcich riadkoch.Olejomaľbu dotvoril roku 1949.
Je chladný,jesenný večer.Slnko sa ešte naposledy v ten deň chcelo rozlúčiť so svetom,hoci s oveľa menej hrejivejšími lúčmi ako včera.Pokúšalo sa pohltiť husté, tmavé mračná,ktoré sa hnali stále viac a viac,aby pokryli celú oblohu.
Pod zamračeným nebom stálo niekoľko murovaných domov.Všetci obyvatelia malej dedinky sú vo svojich domácnostiach.Vonku niet nikoho.Akoby sa malo stať niečo zlé.
Niekto možno sedí pri kozube a hľadí do neznáma,další číta pri takmer dohorenej sviečke,iní sa zas rozprávajú,čo sa im prihodilo.
Zrazu bolo zvonku počuť šuchotanie krídel a nepríjemné krákanie.Ľˇudí sa zmocnil strach a panika:ak sú to,čo počujú,naozaj vrany,potvrdí sa kliatba,ktorú na nich uvalil zlý čarodejník,ktorý v minulosti žil v dedine ako každý iný,až kým ho jedna žena neodhalila.
Ale ako ho zbaviť moci? Na túto ťažkú otázku je jednoduchá odpoveď. Prsteň...
Tesne pred tým,ako mu ho vzali,vyslovil tú hrôzostrašnú kliatbu:
„O sto rokov pri západe slnka
na nebi zjavia sa tri vrany.
Obloha v ich tieni zaraz zmĺkla
a otvoria sa pekelné brány!“
Vystrašeným ľudom sa v hlave mihali myšlienky-Je tá stará legenda o čarodejníkovi skutočná? A nie je tomu práve dnes sto rokov?
Vrany sa stále približovali,leteli raz vyššie,raz úplne nízko,no žiadna brána do pekla sa neukazovala.
Nikto nevie vysvetliť,prečo sa čarodejníkove slová nesplnili.Vznikli mnohé názory,no žiaden z nich nebol dostatočne presvedčivý.
Miloš Alexander Bazovský sa pokúsil detailne vystihnúť dej tmavými odtieňmi od silno hnedej až po žlto-zelenú.
Isto však nepozná tento príbeh,je to preňho len obraz súmraku v dedine.