Známky a vedomosti. Môžeme skutočne medzi ne dať znamienko rovná sa? Myslím si, že na túto otázku by sme si mali odpovedať len v kútiku duše. Pretože známky sú jedno a vedomosti druhé. Niekedy je to ako oheň a voda a nemajú takmer nič spoločné.
Predstavme si, že naše vedomosti by boli voda. Ide len o to, či jej máme dosť na uhasenie požiaru. Čím menej ohňa ostane, tým nám pribudne na konto lepšia známka. No sú aj výnimky. Napríklad keď máme málo vody, ale trafíme presne a požiar uhasíme. Týka sa to väčšinou tých študentov, ktorí to flákajú, ale vedia okolo jednej veci toľko rozprávať, ako keby objavili teplú vodu. V tomto prípade jazyk nahradil funkciu mozgu. Mozog si pokojne odpočíva niekde pod palmami, pričom jazyk ešte len začína fungovať na plné obrátky. Sú to jednoducho študenti, ktorí vedia využiť svoje prednosti. V takýchto prípadoch je profesor bezmocný. Vtedy môžu zastaviť študenta iba slová: „Jednotka. Sadnite si!“ Profesor vstáva zo stoličky s pocitom, že opäť niečo naučil svojich študentov, no a odpovedajúci študent si sadá na svoje miesto s pocitom, že opäť sa mu podarilo niečo neskutočné. Uhasiť požiar malým pohárikom vody, ktorý bol ešte aj poloprázdny. No zrazu ide odpovedať jeho sused, zvaný „bifľoško“. Prichádza pred tabuľu s úsmevom na tvári, pretože sa včera biflil až do zblbnutia. No keď mu profesor položil otázku úsmev v momente zmizol. „Ach, okno.“ pomyslel si študent a začal improvizovať. Snaží sa zo seba niečo dostať, ale smola, nedarí sa mu to. Skladá nesúvislé vety, ale ani to nepomáha. Profesorovi sa zamračilo čelo a hovorí: „Dnes ste ma nepotešili a ani ja vás nepoteším. Máte to za päť.“ Študent sa so sklonenou hlavou blíži na svoje miesto a v duchu rozmýšľa: „Ako to, že ja som dostal päťku, veď som včera nad knihami presedel celý deň a tento to ani len nevidel a má jednotku.“ „Život je krutý.“ dodal. Jemu sa nepodarilo zahasiť oheň a dom zhorel, hoci na dvore mal plnú cisternu vody, ale oheň hasil lyžičkou. Tu jednoducho nemal šancu. Ale to boli len výnimky. A v žiadnom prípade to nebola výzva k tomu, aby ste sa prestali učiť. Lebo potom by ste možno skutočne dopadli ako požiarnici. A to si myslím, že by ste nechceli.
Z toho čo som napísal možno vyvodiť niekoľko záverov. Mohlo to všetko byť iba úlohou náhody a šťastia. Veď sa aj hovorí: „Keď sa šťastie unaví, sadne aj na vola. Len teraz ma trápi jedná otázka: „Ktorý z nich je vôl?“ Niektorí túto otázku môžu považovať aj za rečnícku otázku, ale to už nechám radšej na vás. Ďalší zo záverov by mohol byť taký, že v prvom prípade profesor nebol ohúrený, tým rečníckym prejavom, ale tým hlbokým výstrihom a nohami dlhými až, predstavte si, až po zem. A keby sme sa ešte chvíľu zamýšľali nad tými závermi, určite by sme prišli ešte na mnohé.
Lenže v živote neide o známky. V živote sa musíte začleniť do spoločnosti a to na základe toho, čo viete. A život vám neponúka druhú možnosť, možnosť opraviť si známku. Preto keď chceme v živote niečo dokázať, musíme sa o to aj usilovať. Predpokladám, že každý chce v živote niečo dosiahnuť. Lenže mnohí sa pýtate: „Ako na to?“ Určite je veľa spôsobov ako na to. Jedným z nich je aj ťahák. A práve tak, by som mohol aj nazvať nový adrenalínový šport. Veď len to slovko dokáže pekne zdvihnúť adrenalín nie len študentom, ale aj profesorom. A to ani nehovorím o jeho používaní. Ale naopak toto slovko je aj veľmi vzrušujúce a medzi študentmi aj veľmi frekventované. Určite každá trieda má aj jedného zásobovača ťahákov, ak nie viac. A tí ľudia sú vážne umelci. Pretože stvoriť taký ťahák je skutočne umenie. Ťahák už vyskúšalo mnoho študentov a niektorým doslova patrí k životu. Ďalší zo spôsobov má názov „Vedieť sa narodiť“. To si myslím, že ani nemusím rozvádzať. Ide tu len o to, či rodičia majú doma dosť obálok. No a ďalší spôsob je najpoctivejší a najmúdrejší. Tu môžem použiť aj výrok, ktorý povedal Lenin: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa.“ Toto je návod na to, ako byť v živote naozaj úspešný, ako sa v živote presadiť a známky by to všetko