Tento príbeh začal pred necelými dvoma školskými rokmi a trvá až po dnes.
Všetko sa to točí okolo rozvrhu hodín na našej škole. Na základnej škole som bol zvyknutý na pomerne stály, zabehaný systém, v ktorom sme mali kvalitný rozvrh, ktorý sa menil raz za rok a niekedy zriedka, keď boli nejaké tie akcie. Vedel som ako sa pripraviť na vyučovanie, ktoré dni sú ľahšie, ktoré ťažšie a na ktoré sa treba viac pripravovať. Bol to veľmi kvalitný zabehaný rozvrh. No po príchode na strednú školu sa všetko zmenilo. Akoby nestačilo, že učiva pribúdalo ako vody v jarku po výdatnom daždi, ešte k tomu pribudol aj zlý systém rozvrhov. Prvé týždne to nebolo až také zlé, rozvrh sa nemenil a už som si naňho aj začal zvykať, no potom búúúm. Rozvrh sa zmenil raz, potom druhý raz, tretí a tak to pokračovalo a bolo to na nevydržanie. V zborovni už padali stávky, že koľkokrát sa za deň zmení ešte rozvrh. Áno, verte, neverte, boli dni, keď sa rozvrh menil v priebehu dňa ako počasie vonku. Raz hmlisto, inokedy svietilo slnko. Stávku vyhral pán profesor Majovský, ktorý typoval, že sa rozvrh zmení tri - krát. No a toto pokračuje až do dnešného dňa. Každý deň donesú dievčatá do triedy nový rozvrh a napíšu ho na tabuľu. Ja vždy píšem iba jeden deň, lebo viem, že zajtra už bude rozvrh zase iný, tak aby som to nemusel celé zbytočne opisovať ako český žandár. Niekedy už ani na rozvrh nepozerám, nahádžem do tašky všetky zošity a idem do školy a niekedy sa mi stáva, že si donesiem úplne iné knihy ako mi treba na predmety v ten deň. No veru s rozvrhom je to ťažké a asi sa už nikdy nedočkám rozvrhu, ktorý by vydržal aspoň týždeň, aspoň tento rok určite nie, možno na budúci, nechám sa prekvapiť.
No ale keďže ani počasie nieje stále, tak ani rozvrh na našej škole nemôže byť stály. Rozvrh môže byť premenlivý ako počasie, ale žiaci musia byť na hodiny vždy pripravení.