Pokud raketa překročí "únikovou rychlost" 11 kilometů za vteřinu, vymaní se ze zemské gravitace a odletí do volného vesmíru. Úniková rychlost závisí na gravitační hmotonosti. K úniku ze Slunce je třeba rychlosti 620 km/s, neutronová hvězda by vyžadovala 200 000 km/s.
V roce 1783 si anglický astronom John Michell uvědomil že pokud by hvězda byla dostatečně těžká, byla by odpovídající úniková rychlost vyžší než 300 000 km/s, tedy než rychlost světla. Světlo by nemohlo uniknout a h
O jednej hodine rannej 26. apríla 1986 zavŕšili prevádzkovatelia štvrtého a najnovšieho jadrového reaktora elektrárne Černobyľ len prvý deň špeciálneho testu. Chceli preskúmať či by zvyšková energia rotujúcej turbíny mohla poskytnúť dostatok sily v prípade núdzového uzavretia a straty vonkajšej energie. V záujme tohto testu prevádzkovatelia odpojili bezpečnostné systémy a porušili prevádzkové postupy, aby mohli uskutočniť tento test. Každá zmena spôsobila odchýlenie od plánovanej prevádzky elektrárne
Veľký prírodovedec a náboženský filizof Vďaka poučkám o reze kužeľom, vyynálezu počítacieho stroja, objavenia zákona o spojitých nádobách a prvému meraniu tlaku vzduchu sa Blaise Pascal (1623-1662) stal jedným z najvýznamnejších prírodovedcov na svete. Preslávil sa aj ako uznávaný filozof. Francúzsko ho dodnes uctieva ako svojho najväčšieho génia náboženskej filozofie. Mnohé črty jeho vierouky sa znova objavujú u Kierkegaarda.Blaise Pascal , ktorý sa narodil 19. júna 1623 v Clermont-Ferrand, prejavoval už
Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro. V jeho jadre prebieha nukleosyntéza deutéria, ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to, aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). Vyžaruje vlastné rádiové a infračervené, niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo). Je to teleso, ktoré vznikne buď vychladnutím bieleho trpaslíka, alebo priamo z prot
Hmlovina (angl. nebula, z lat. nebula - „hmla“) je viditeľný medzihviezdny oblak plynu a prachu. Pôvodne sa názov hmlovina používal ako všeobecné pomenovanie rozľahlého astronomického objektu, zahŕňajúce galaxie mimo Mliečnej dráhy (niektoré príklady starého používania tohto pomenovania ostali dodnes; napríklad galaxii Androméda sa niekedy hovorí hmlovina Androméda).
Z takzvaných hviezdotvorných hmlovín môžu gravitačným kolapsom vznikať hviezdy. Po svojom zániku sa časť hmoty hviezdy stáva
Plazma je skupenství, v němž se nachází jakákoliv hmota zahřátá na dostatečně vysokou teplotu (to znamená, že tepelný pohyb částic hmoty v sobě nese značnou kinetickou energii; teplota a tepelná energie částic značí v termodynamice totéž). Často se tak vedle tří známých skupenství, kterými hmota při zahřívání postupně prochází (pevné, kapalné, plynné), hovoří i o skupenství čtvrtém, plazmatickém.
Dostatečně vysoká je taková teplota, při níž se částice plynu pohybují již t
Napätie - je rozdieľ elektrických potenciálov dvoch rôznych bodov. Jednotkou je volt (V). Výška vedenia Pri výške 3-5 m je nutné vhodným krytom zaistiť ochranu pred náhodilým dotykom a pri výške do 3 m ochranu pred úmyselným dotykom. Treba zabrániť dotykovému napätiu u osôb na stavbe (hlave lešenia, kovové konštrukcie). DRUHY NAPäTÍ Na pohon stavebných strojov a zariadení, osvetľovanie vnútorných a vonkajších priestorov staveniska, prípadne aj na vykurovanie potrebujeme el. energiu
Výraz geotermálny Je gréckeho pôvodu (geo znamená Zem aa termálny znamená tepelný). Geotermálna energia je ukrytá vo vnútri zeme a cez trhliny preniká na zemský povrch. Vzniká ako výsledok rádioaktivity a silných tlakov hlbo- ko vo vnútri Zeme. Niekedy má ničivé účinky na našu planétu (činné sopky, zemetrasenia), ale dá sa využívať aj v prospech ľudstva. Pri využívaní geotermálneho tepla Zeme si musíme uvedomiť, že s hĺbkou stúpa teplota približne každých 30 m o 1 stupeň Celzia. V hĺbke 3 km
Geotermálna energia nie je v pravom slova zmysle obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny v horninách. Vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby tejto energie, však býva medzi tieto zdroje zaraďovaná. Teplota jadra sa odhaduje na viac ako 4000 st.
Celzia a v desaťkilometrovej vrstve zemského obalu, ktorá je dostupná súčasnej vŕtacej technike, sa nachádza dostatok energie na pokrytie našej spotreby na obdobie nieko
V súčasnosti je na Slovensku vymedzených 26 hydrogeotermálnych oblastí, resp. štruktúr, ktoré zaberajú 27% plošnej rozlohy územia Slovenska. Ide halvne o terciérne panvy, resp. vnútrohorské depresie, ktoré sú rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát.
Zdrojom geotermálnej energie sú geotermálne vody, ktoré sú viazané hlavne na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej neogénne piesky,
Je jedným z najjednoduchejších zdrojov energie.V starých a nových projektoch domov ho využíivali na vykurovanie a osvetlenie.Dnes ho hojne použíivajú na progresívnejšie riešenia.Každý štvorcový meter solárneho konektora v severnej Európe príjme za rok 1000 kWh slnečnej energie,a asi polovicu z nej môžme využiť na ohrev vody.Podobný kolektor v Californii príjme asi dvojnásobok tejto energie. Solárne (fotoelektricke) články využívajúce slnečné žiarenie na výroby elektrick
je energia uvoľnená počas štiepenia atómových jadier. Energia hocakého systému, či fyzikálneho, chemického alebo nukleárneho je preukázateľná svojou schopnosťou, konať prácu, uvoľňovať teplo alebo žiarenie. Celková energia systému sa vždy zachováva, ale môže byť prenesená do iného systému alebo môže zmeniť formu.
Približne do konca osemdesiatych rokov bolo hlavným palivom drevo. Počnúc Priemyselnou Revolúciou, ľudia čoraz viac využívali fosílne palivá – uhlie a petrolej. Keď
Prvé rozsiahle nukleárne reaktory boli postavené v roku 1944 v Hanforde vo Washingtone, na produkciu nukleárnych zbraní. Palivom bola prírodná uránová ruda a moderátorom, grafit. Plutónium bolo v týchto továrňach vyrobené neutrónovou absorpciou v uráne-238, energia, ktorá tým vznikala nebola využitá. Ľahké a Ťažké vodné reaktory.
Rôznorodé typy reaktorov, charakterizovaných typom paliva, moderátorom a chladiacou látkou boli postavené po celom svete na
Každá nukl. reťazová reakcia sa začína tým, že neutróny štiepia po náraze ďalšie atómové jadrá. Z rozštiepeného jadra sa opäť uvolnia neutróny. Pretože každý voľný neutrón nenarazí do jadra, reťazová reakcia nemusí pokračovať. Na priebeh reťazovej reakcie musí byť objem rádioaktívne štiepateľného materiálu taký, aby neutrón mohol pôsobiť na ďalšie atómové jadrá.
Minimálne množstvo potrebné na udržanie reťazovej reakcie sa nazýva kritický
Co je to atom? První doložená zmínka o tom, že by se hmota mohla skládat z izolovaných částeček, pochází z 5. století př.n.l. od Leukpita Milétského. Tuto myšlenku rozvinul jeho žák Démokritos, který pro tyto částečky použil jako první termín atom (řecký výraz atomos znamená nedělitelný). Počátkem 19. stol. začal tento pojem znovu užívat Angličan John Dalton (1766-1844), který postavil jednoduchou představu starých Řeků na vědecký základ.
Vývoj spalovacieho motora Po pociatocnom nadšení z výhod parného stroja sa coraz viac dostávaly do popredia aj jeho zjavné nevýhody: malá úcinnost premeny energie paliva a straty v dôsledku spalovania paliva a prenosu energie mimo pracovný priestor motora. Za prvý spalovací motor, teda motor spalujúci palivo priamo v pracovnom valci, môžeme považovat motor na strelný prach navrhnutý holandským fyzikom Christianom Huygensom a zostrojený jeho asistentom Denisom Papinom. Tento zanecha
Wilhelm Leibniz Wilhelm Leibniz -racionalista;filosofia-2 casti:Ucenie o monadach-ontologicke nazory:vysvetlil v diele MONADOLOGIA.Bol objektivny idealista.Vesmir sa sklada z nakonecneho mnozstva monad t.j. jednoduchych substancii ,ktore maju duchovnu podstatu.Z nich vznikaju zlozite substancie v nezivej a zivej prirode.Monady [duchovne castice]nemaju tver,rozpriestranenost,nie su delitelne,nevznikaju ani nezanikaju,ale nepretrzite sa menia.Su usporiadane hierarchicky.3 tipy modad:temne-maju ib a
Často sa stretávame s otázkami: “čo je v kozmickom priestore okolo nás blízko a čo ďaleko? Aká je stavba vesmíru a aké úlohu v ňom hraje Zem?“
Už v období absolútnej neznalosti bolo možné triediť nebeské objekty na tri druhy: Slnko, Mesiac a hviezdy. Sústavným pozorovaním hviezdnej oblohy ale viedlo k objavu ďalšieho druhu, piatich jasných hviezd, ktoré sa pohybovali veľmi zvláštne vzhľadom k ostatným hviezdam. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Sa