Využitie geotermálnej energie na Slovensku
V súčasnosti je na Slovensku vymedzených 26 hydrogeotermálnych oblastí, resp. štruktúr, ktoré zaberajú 27% plošnej rozlohy územia Slovenska. Ide halvne o terciérne panvy, resp. vnútrohorské depresie, ktoré sú rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát.
Zdrojom geotermálnej energie sú geotermálne vody, ktoré sú viazané hlavne na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej neogénne piesky, pieskovce a zlepence, resp. na neogénne andezity a ich pyroklastiká. Tieto horniny ako kolektory geotermálnych vôd mimo výverových oblastí sa nachádzajú v hĺbke 200 – 5000 m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 20 – 240 stuňov Celzia.
Územie Slovenska je v porovnaní s inými krajinami relatívne bohaté na geotermálne zdroje a na základe geologického prieskumu bolo už v roku 1993 vyčlenených 25 perspektívnych oblastí.
V minulosti sa na Slovensku využívali termálne pramene hlavne v poľnohospodárstve.
Použitá technológia bola veľmi jednoduchá, tepelné čerpadlá a kaskádové využitie zdroja sa uplatňovali iba výnimočne a energia vody bola využitá dosť nehospodárne. Mnohé z týchto zdrojov boli v posledných rokoch odstavené, nakoľko obsah minerálnych látok geotermálnej (odpadnej) vody, ktorý sa pohyboval na úrovni 4 g/liter, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd. Nová hraničná hodnota – 0,8 g/liter znamená, že využívanie geotermálnej energie je možné vtedy, keď sa vyrieši problém s odpadnými vodami a to či už reinjektážou alebo jej čistením.
Na základe doterajších skúseností je možné povedať, že vo viacerých slovenských obciach by bolo možné pokryť značnú časť spotreby tepelnej energie v bytovo-komunálnej sfére práve z takýchto zdrojov. Napriek tomu, že geotermálnych zdrojov je u nás dostatok, problém ktorý ovplyvňuje ich širšie využitie spočíva dnes predovšetkým vo vysokých finančných nákladoch. Tie súvisia hlavne s geologickým prieskumom a uskutočnením vrtov do hĺbky často 1500 – 3000 metrov.
Z hľadiska svojho potenciálu sa ako najperspektívnejšia lokalita u nás ukazuje Košická kotlina, ktorá je charakteristická prítomnosťou geotermálnych podzemných vôd s teplotou 120 – 160 stupňov Celzia, a to v hĺbke menšej ako 3000 metrov.
Projekt na výrobu elektriny z geotermálnej energie
bol navrhnutý v Košiciach už v roku 1990. Predpokladal vybudovanie geotermálnej elektrárne s výkonom 5 MW, pričom odpadové teplo z elektrárne by sa využívalo na vykurovanie okolitých objektov. Riešiteľom mal byť Stavoprojekt Košice, realizátorom NAFTA Gbely a užívateľom miestna samospráva sídliska Dargovských hrdinov v Košiciach.
Doba výstavby sa predpokladala 14 mesiacov. Tento projekt, umiestnený v oblasti s najvyšším potenciálom geotermálnej energie v SR doposiaľ realizovaný nebol. Na základe prieskumných vrtov vykonaných v obci Ďurkov (12 km od Košíc) sa uvažovalo aj s vybudovaním geotermálneho zariadenia, ktoré by poskytovalo teplú vodu pre vykurovanie Košíc.
Horninové prostredia a reliéf sú neobnoviteľnými prírodnými zdrojmi – ich kvalita a kvantita je daná prírodnou štruktúrou krajiny a predstavujú prvotné (ťažko zameniteľné) faktory využívania územia.
Limitujúcim faktorom využívania surovinových zdrojov v SR je neexistencia ucelenej surovinovej politiky, ktorá by stanovovala podmienky využívania jednotlivých zdrojov. Súčasný stav surovinovej základne je charakteristický takmer úplným vyčerpaním zásob rudných surovín, veľmi rozdielnym stavom zásob a mierou využívania nerudných surovín a obmedzením kontroly štátu nad ťažbou stavebných surovín.
Miera využitia obnoviteľných geotermálnych zdrojov
je v SR veľmi nízka. Doteraz najväčšími prekážkami ich lepšieho využívania sú nevyhovujúce cenové, daňové a legislatívne podmienky, ktoré zapríčiňujú neúmerné vysoké výrobné náklady.
Vyvolané vplyvy ťažby nerastných surovín na krajinu a životné prostriedie sú veľké – predstavujú jeden z najvážnejších komplexov environmentálnych problémov Slovenska (potreba sanácie veľkého množstva banských diel, environmentálne záťaže vyvolané ťažbou a spracovaním surovín) a ich eliminácia bude časovo a finančné veľmi náročná.
Na základe uvedeného konštatujeme, že vývoj stavu geologického prostredia a využívania surovinových zdrojov na území Slovenska nie je dlhodobo udržateľný. Trvalo udržateľné využívanie surovinových zdrojov Slovenska by malo byť založené na postupnej náhrade neobnoviteľných zdrojov surovín (ktorých je na území SR nedostatok a v prevažnej miere sú dovážané) za obnoviteľné.
V prípade nerastných surovín to znamená obmedzenie a postupné zastavenie ťažby pevných energetických surovín (hnedé uhlie a lignit), zvýšenie podielu využívania biologických energetických surovín a diverzifikáciu dovozu ropy a zemného plynu, zastavenie ťažby rudných surovín, prehodnotenie ťažby a diferencovaný prístup k využívaniu nerudných a stavebných surovín. Tento proces by mal byť sprevádzaný podstatným zvýšením využívania potenciálu geotermálnej energie.