geotermálna energia 2

Geotermálna energia nie je v pravom slova zmysle obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny v horninách. Vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby tejto energie, však býva medzi tieto zdroje zaraďovaná. Teplota jadra sa odhaduje na viac ako 4000 st.


Celzia a v desaťkilometrovej vrstve zemského obalu, ktorá je dostupná súčasnej vŕtacej technike, sa nachádza dostatok energie na pokrytie našej spotreby na obdobie niekoľko tisíc rokov. Teplo postupuje zo žeravého zemského jadra smerom k povrchu. Teplotný nárast sa pohybuje od 20 do 40 stupňov Celzia na vertikálny kilometer s miestnymi maximami (geotermálne pramene). V hĺbke zhruba 2500 metrov sa často nachádza voda teplá až 200 st. Celzia.

Využitie geotermálnych zdrojov siaha ďaleko do minulosti. Existujú archeologické záznamy o tom, že americkí indiáni už pred viac ako 10 tisíc rokmi osídľovali územia v blízkosti geotermálnych zdrojov. Prvé záznamy o priemyselnom využití tejto energie siahajú do roku 1810, kedy sa začalo s ťažbou minerálov nachádzajúcich sa v geotermálnych vodách v Larderello v Taliansku.

Najlepším príkladom na geotermálnu energiu je ostrov Island. Geotermálne továrne poskytujú veľkú zásobu tepla pre priemysel ako i pre domácnosť. Geotermálne továrne premieňajú paru zo zeme do veľa teplých gejzírov, ktoré sú zdrojom pre výrobu elektrickej energie a aj často zaužívané na vykurovanie domov a zavedené po potrubí na továrenské účely.


Technológia využívajúca geotermálnu energiu podlieha stálemu vývoju, hlavne v oblasti vývoja systémov ťažiacich teplú vodu z hĺbky viac ako 4000 metrov. Nevýhodou, ktorá bráni širšiemu využívaniu geotermálnej energie je, že voda obsahuje veľké množstvo solí, a preto sa nemôže priamo viesť vodovodnými potrubiami a využívať ako zdroj pitnej vody. Nemožno ju použiť ani v systéme diaľkového vykurovania. Soľ by rozožrala vodovodné rúry aj vykurovacie telesá. Využívanie geotermálnej energie na ohrev vody sa preto nezaobíde bez použitia výmenníkov. Nové technológie využívajú nehrdzavejúce výmenníky a nízkoteplotné vykurovacie systémy. Moderné aplikácie zahŕňajú okrem iného aj využitie geotermálnej energie pre chemickú výrobu a produkciu čistej vody.


Geotermálna energia je

energia získavaná na ohrievanie a výrobu elektrickej energie z prirodzenej pary, horúcej vody alebo z horúcich suchých kameňov. Voda je pumpovaná cez potrubia do hĺbky, kde sa zohrieva. Na povrch sa dostáva cez spätné vedenie a je menená na paru alebo je pumpovaná cez výmenník tepla. Suchá para môže byť pustená cez turbíny na výrobu energie. Tento druh energie je dôležitým zdrojom energie v miestach, kde je vulkanická činnosť. Geotermálna energia sa v prevažnej miere využíva na vykurovanie objektov ako sú bazény, skleníky, ale aj obytné domy napojené na systém centralizovaného zásobovania teplom.

Veľmi často sa geotermálna energia využíva aj na výrobu elektrickej energie. Prvé pokusy s výrobou elektriny začali v Taliansku už v roku 1904 a prvá 250 kW-ová elektráreň bola daná do prevádzky v roku 1913 v Larderello. Po nej nasledovali ďalšie v Wairakai na Novom Zélande (1958), v Pathe Mexiku (1959) a The Geysers v USA (1960). Od roku 1980 výrazne narastá inštalovaný elektrický výkon v geotermálnych elektrárňach a v roku 2000 dosiahol 7974 MW, z toho v USA je inštalovaných 2228 MW.
Geotermálna energia z horúcich suchých skál

Technológia získavania energie z horúcich suchých skál je založená na princípe čerpania vody cez skalu, ktorá bola mechanicky popraskaná v hĺbke niekoľkých kilometrov. Takto získaná horúca voda nie je v skutočnosti obnoviteľným energetickým zdrojom, nakoľko teplo takéhoto rezervoáru je možné získať len raz. Opätovný vzrast teploty skaly, napríklad granitu, trvá niekoľko tisíc rokov.

Využitie teploty skál pod zemským povrchom sa v súčasnosti v mnohých západoeurópskych krajinách (Veľká Británia ) javí veľmi perspektívne, nakoľko poskytuje relatívne čistú alternatívu ku klasickým zdrojom palív. Skúsenosti získané z francúzsko – nemeckého projektu realizovaného v Soulz (Francúzsko) môžu viesť v najbližšom desaťročí, k vybudovaniu prvého pilotného zariadenia, využívajúceho tento obrovský energetický zdroj.