Keď človek nahliadne do slovníka cudzích slov, pod heslom „reflexia“ nájde výrazy ako úvaha, uvažovanie, premýšľanie, hĺbavosť. Ak k týmto pojmom pridá prefix „seba-“ (self-, auto-), získava toto slovo subjektívny aspekt. Z uvažovania a premýšľania o niečom alebo o niekom sa tak stáva premýšľanie o sebe samom.
Samozrejme, existuje niekoľko spôsobov, ako človek dospeje k určitým záverom sebapoznávacieho procesu. V prvom rade je to v extrémnych (a často neočakávaných) situ
Závislosť je možné definovať ako neschopnosť fyzickú či psychickú zniesť nedostatok média, ktorého prijímanie pociťujeme ako nevyhnutnosť. Závislosť dokáže zmeniť život, zničiť vzťahy a zruinovať osobnosť. Ako znaky závislosti od média môžeme definovať:
buď zúženie sledovanej programovej skladby vyslovene len na nejaké stanice, druh programov alebo sledovanie televízie ako prostriedku vyplnenia času bez vyhľadávania konkrétnych druhov programov, pozeranie televízie vyslovene len kvôli samo
Predpubertálne deti nepochybne vedia, kto sú. Ak sa opýtame nejakého z nich: ,,Kto si?´´ Dostane sa nám odpoveď: ,, Som Milan Suchý a bývam v Bratislave, alebo niečo podobné. Ak by sme ale chceli, aby nám Milan povedal, aký je človek, asi by nám nerozumel. Abstraktné myslenie a chápanie týmto deťom chýba.
Avšak práve na prahu adolescencie dochádza k niečomu, čo otvára deťom celý nový svet. Nejedná sa tu o nejaký výraznejší nárast inteligencie, ale o rozvoj psychickej schopnosti, umožňujúcej d
Zaoberala sa osobou v celistvosti jej prežívania a fungovania, jej prístup k osobnosti bol holistický. toto sa prejavovalo v jej presvedčení, že jednotlivé aspekty osobnosti možno študovať len v ich vzájomných vzťahoch a vzťahoch k osobnosti ako celku. Hoci opísala "dobre fungujúcu osobu", ako terapeutka sa viac zaoberala tzv. neurotickou individualitou. Bola pôvodne ovplyvnená freudiánskymi myšlienkami, ale oddelila sa od Junga aj od Adlera.
Narodila sa v Nemecku v Hamburgu, otec bol Nór, matka Hol
Vzhľadom na to že vedecko technický pokrok stále napreduje, musí napredovať aj naše vzdelanie.
Pred tým ako začnem niečo študovať musím vedieť presne či to chcem študovať, prípadne sa o tom poradiť s niekým kto má príslušné vedomosti. Informácie dostanem aj na tej škole ktorej by som chcela študovať. Keď si dačo vyberiem snažím sa čo najdôkladnejšie študovať.
Slúžia na to prednášky, semináre, knižnice kde by som mala nájsť takmer všetko, od príručky až po obsiah
Veľkú, aj kde nie jedinú úlohu v evolúcii hrá náhoda. Syntetická evolučná teória ju spočiatku považovala za jediný determinujúci faktor, avšak neskôr, príchodom už spomínanej evolučnej teórie systémových podmienok, ktorá chápe evolúciu ako komplexný systémový proces - súhrn interakcií interných a externých selekčných mechanizmov a proces systémovej optimácie - sa naskytá takýto záver: „Evolúcia nie je ani produktom naprostej neplánovitosti, ani dopredu danej zákonitosti – ja zároveň výrazom zá
Závislosť je možné definovať ako neschopnosť fyzickú či psychickú zniesť nedostatok média, ktorého prijímanie pociťujeme ako nevyhnutnosť. Závislosť dokáže zmeniť život, zničiť vzťahy a zruinovať osobnosť. Ako znaky závislosti od média môžeme definovať:
buď zúženie sledovanej programovej skladby vyslovene len na nejaké stanice, druh programov alebo sledovanie televízie ako prostriedku vyplnenia času bez vyhľadávania konkrétnych druhov programov, pozeranie televízie vyslovene len kvôli samo
Starovek a) Idealistické Koncepcie – prínos gréckej filozofie
Platón oddelil ducha od hmoty a priznal mu nadradenosť nad hmotou
Aristoteles – sformuloval asociačné zákony, autor prvého spisu venovaného duševnému životu. Psychológiu pokladal za náuku zaoberajúcu sa skúmaním povahy rastlín, zvierat, ľudí.
b) Materialistické Koncepcie (človek súčasť hmotnej prírody)
Herakleitos z Efezu – považoval dušu za súčasť hmoty,
Komunikáciu charakterizujeme ako schopnosť odovzdať a príjmať určité informácie a signály.
Komunikačný proces – nepretržitý proces výmeny informácií, nálad, postojov a citov.
Komunikácia sa deje pomocou komunikačných vektorov:
6 komunikačných vektorov: komunikátor – tj. osoba, ktorá odosiela (odovzdáva) určité informácie.komuniké – tj. vlastný obsah informácie, ktorý komunikátor chce poslať, odovzdaťmédium – resp. komunikačný nástroj, ktorý si komun
V každej spoločnosti existujú normy Ktoré sú záväzné pre každého človeka. Viažu človeka k určitému spôsobu správania, pričom sa dodržiavajú spoločensky uznávané pravidlá. Nedodržanie pravidiel spoločnosť trestá.Tieto normy môžu byť slovné, písomné, ako zákony, nariadenia, vyhlášky, uznesenia, tiež ako zvyky, obyčaje, mravy, móda ... Za deviantné správanie sa považuje také správanie, ktoré presahuje hranicu tolerancie skupiny. Na človeka v jeho vývine nepôsobia len pozitívne vplyvy
George A. Miller Jeho záujem o psychológiu sa začal navštevovaním neformálnych psychologických seminárov profesora Donalda Ramsdella. Miller na profesora tak zapôsobil, že po dokončení magisterského programu v odbore „reč a komunikácia“ prijal miesto učiteľa psychológie pre nižšie ročníky, ktoré mu ponúkol práve Ramsdell. Jeho kariéra sa tu nezastavila a po štúdiu na Harvarde, experimentálnych štúdiách v oblasti reči a komunikácia sa z neho stal profesor na Harvarde.
Dieťa odbieha,rýchlo sa unaví,vypestovať motiváciu,sú slabšie-potrebujú relaxáciu,motor.vývin zaostalý-drobná mot.,primerané tempo práce Ciele a úlohy PV Hlavným cieľom je naučiť primerane,telesne a duševne pracovať-kladný vzťah k práci. Postupne je zručnosť lepšia,presnejšia,koordinovaná.Pracujú v skupine-obe končatiny. PV v špec.škole sa prelína všet.činnosťami-drobný materiál,pestov.práce.
Metóda prac.vyučovania Učia sa prac.vedomostiam a zručnostiam
3/ PODMIENKY A METÓDY EFEKTÍVNEHO SAMOSTATNÉHO UČENIA. PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY DOMÁCEJ PRÍPRAVY ŽIAKOV NA VYUČOVANIE.
Všeobecne je známe, že istú látku si jeden žiak zapamätá skôr a efektívnejšie, dlhodobejšie ako žiak iný. Za najzákladnejšie podmienky učenia, ktoré súvisia s učením sa jednotlivca možno považovať faktory: • rastu = s učením istého materiálu nemožno začať, pokiaľ na to nedozreli mechanizmy učenia • predchádzajúcej skúsenosti = každé osvojovanie s
Skúsenosti ukazujú, že žiaci sa obyčajne pripravujú na vyučovanie tak, ako predmety nasledujú v rozsahu hodín, alebo náhodne /začínajú raz ťažšími inokedy ľahšími predmetmi/. Vzniká otázka, či je takýto postup správny a vhodný.
Psychologické hľadisko Na naučenú látku z jedného predmetu rušivo pôsobí aj nasledovné učenie sa z nasledujúceho predmetu. Tento rušivý vplyv sa zjavne prejaví najmä vtedy, keď učivo predch
Je známe, že podľa toho aké techniky a spôsoby žiaci volia pri učení sa, môžu dosahovať väčšie alebo menšie výkony. Učenie nahlas a potichu Hlasné učenie treba odporúčať žiakom pri učení sa cudzích jazykov, ale aj u žiakov sluchovým typom pamäti. I v čase únavy /najmä pri večernom učení/, keď okolité ticho pôsobí tlmene na činnosť mozgu a žiak má sklon zaspávať, osvedčuje sa prejsť na učenie sa nahlas. Nevýhoda je v tom, že
Z výskumov a školskej praxe je známe, že rôzni učitelia hodnotia rovnaké výkony žiakov / najmä pri ústnych a niektorých písomných odpovediach/ rôzne; no aj ten istý učiteľ neraz mení kritéria svojho hodnotenia. Spravidla to žiaci prežívajú ako nespravodlivosť. Z pedagogického, ale najmä z psychologického hľadiska sa skúšanie a hodnotenie organizuje a realizuje správne ak plní funkcie: • KONTROLNÁ = učiteľ zisťuje stav osvojenia tých vedomostí, zručností a návykov, ktoré im uložil osvoj
V školách sa používajú ústne, písomné a praktické skúšky. Aplikácia toho ktorého druhu skúšky závisí predovšetkým od toho, čo sa skúša alebo od toho, či učiteľ skúša individuálne alebo kolektívne, či preveruje užší alebo širší tematický celok. Skúšky sa používajú na bežnú, tematickú a výslednú kontrolu žiakových vedomostí, zručností a návykov. Bežná kontrola sa uplatňuje skoro na každej vyučovacej hodine. Skúša sa
Praktické skúšky Aplikujú sa pri zisťovaní a hodnotení pohybových, manipulačných a tvorivých zručností a návykov žiakov. Uplatňujú sa najmä pri laboratórnych prácach a praktických cvičeniach, pri pracovnej, telesnej, hudobnej a výtvarnej výchove a pri rôznych grafických prejavoch. Sleduje sa pri nich najmä na kvalita práce žiakov, stupeň ovládania pohybových, pracovných úkonov, zručností v používaní nástrojov a prístrojov, ovládanie pracovných postupov, dodržiavanie hygienických a bezpečnostn
7/ PSYCHOHYGIENA V PRÁCI UČITEĽA /efekt vyhorenia, zvládanie stresu/
EFEKT VYHORENIA = BURNOUT EFEKT Predstavuje vyčerpanie fyzických a psychických síl; ide o stratu záujmu o prácu, čo spôsobuje dlhodobý stres a frustráciu.
Psychické vyhorenie je dôsledkom dlhodobo pôsobiaceho stresu a nevhodného vysporiadania sa so psychickou a telesnou záťažou. Prejavuje sa cez tieto fázy: • 1.fáza – NADŠENIA = učiteľ má vysoké ideály, angažuje sa pre školu • 2.fáza - STAGN