Pedagogická psychológia 8

PRÍČINY STRESOV:

Individuálne psychické
• deštruktívne myšlienkové vzory /napr. je stále ťažšie vychovávať mládež/
• základový myšlienkový postoj – reaktívny /pocit bezmocnosti/
aktívny /dôvera, posilnenie/

• negatívne myslenie /pripomínanie si ťažkostí z minulosti/
• zmysel života /ak človek stráca zmysel – márnosť/
• deficitné stratégie /spôsoby stresu – drogy, alkohol, konzumácia jedla apod./
• negatívne hospodárenie s časom /treba zabezpečiť striedanie práce s odpočinkom/
Individuálne fyzické
• pribúdajúci vek
• nezdravý spôsob života
Inštitucionálne
• fyzikálne stresory /v škole – hluk, zima apod./
• nedostatky riadenia
• vysoký počet žiakov v triede /konflikty so zlými žiakmi/
• narušená komunikácia, kooperácia s kolegami
• slabé finančné ohodnotenie
Spoločenské príčiny
• funkcia rodiny v spoločnosti
• vplyv masovokomunikačných prostriedkov
• nízke ohodnotenie práce učiteľa


STRATÉGIE PREKONÁVANIA STRESU

• zmeniť emočné a pocitové vzorce
• sebaisto sa vyrovnať s tlakom
• urovnať si čo nás deprimuje
• zvyšovať pracovnú kvalifikáciu
• plánovanie času, práce
• zlepšenie motivácie pre prácu
• zlepšiť spoluprácu, komunikáciu v kolektíve
• pozitívny životný postoj - orientácia na budúcnosť
venovať sa zdraviu /pohyb, relax/





6/ PSYCHOHYGIENA V ŠKOLE /školská záťaž, únava a výkonnosť, organizácia školskej práce/.

Súčasná doba kladie čoraz väčšie nároky na psychiku človeka. Obrovský nárast informácií, vysoká životná úroveň, to všetko prispieva k tomu, že sa človek v podstate už od detstva ocitá v situáciách kladúcich vysoké požiadavky na jeho prispôsobivosť psychickú zdatnosť.

DUŠEVNÁ HYGIENA = systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy, duševného zdravia. Ide o takú úpravu životných podmienok človeka, ktoré by u neho vyvolali pocit spokojnosti, osobného šťastia, fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti.
Známy je vplyv duševnej hygieny na pracovný a školský výkon. Duševná hygiena má vplyv aj na medziľudské vzťahy. Človek s narušenou duševnou rovnováhou vnáša do vzťahov napätie, konflikty; je precitlivený a úzkostlivý. V neposlednom rade má duševná hygiena význam z hľadiska prevencie somatických alebo psychických ochorení. Duševne zdravý človek je voči chorobám odolnejší.

Z uvedeného je zjavné, že význam psychohygieny je ďaleko väčší než iba vo vzťahu k výkonnosti. Jej dôležitosť narastá v povolaniach, ktorých podstatou je práca s ľuďmi.
Duševne nevyrovnaný učiteľ nedodržiavajúci zásady psychohygieny má nízky pracovný výkon, je rýchlo unavený a vytvára konfliktné vzťahy so žiakmi, kolegami i rodičmi žiakov.