Pedagogická psychológia 3

SPôSOB A TECHNIKY SAMOSTATNÉHO SA UČENIA

Je známe, že podľa toho aké techniky a spôsoby žiaci volia pri učení sa, môžu dosahovať väčšie alebo menšie výkony.
Učenie nahlas a potichu
Hlasné učenie treba odporúčať žiakom pri učení sa cudzích jazykov, ale aj u žiakov sluchovým typom pamäti. I v čase únavy /najmä pri večernom učení/, keď okolité ticho pôsobí tlmene na činnosť mozgu a žiak má sklon zaspávať, osvedčuje sa prejsť na učenie sa nahlas. Nevýhoda je v tom, že žiak sa skoro hlasovo vyčerpá a problém nastáva aj keď sa žiak musí učiť v spoločnej miestnosti s inými ľuďmi.
Naopak, pri tichom čítaní nielenže sa dá rýchlejšie textom prebehnúť, ale aj reprodukcia po tichu naučeného textu je oveľa rýchlejšia ako reprodukcia nahlas.

Individuálne a skupinové učenie
Nevýhodou skupinového učenie je to, že žiaci sa často rozptýľujú nereálnymi nápadmi, dohadmi apod.
Naproti tomu však štúdium v rôznych spoločenských zariadeniach /knižnice, študovne/ nielenže poskytujú žiakovi lepšie podmienky než má doma, ale je tu aj ďalší kladný psychologický moment, pretože pohľad na spoluštudujúcich pôsobí príťažlivo na morálku tých, ktorých motivácia do učenia je slabšia. Podobne psychologicky pozitívne pôsobí aj skupinové opakovanie alebo preskúšanie s žiakov z už naštudovaného učiva.

Farebné podčiarkovanie
Odporúča sa žiakom len v niektorých špecifických prípadoch. Napr. farebné ceruzky treba použiť vtedy, keď sa žiak učí z knihy, ktorú pred ním niekto už podčiarkoval. Farebné podčiarkovanie sa odporúča žiakom vyhraneného vizuálneho typu.

OPAKOVANIE V SAMOSTATNOM UČENÍ

Domáce učenie žiakov sa realizuje vo veľkej miere na základe zákona frekvencie /opakovania/. Je známe, že učenie opakovaním je tým účinnejšie, čím viac je medzi jednotlivými opakovaniami časových medzier. Aj keď časové medzery nemajú byť ani dlhé, ani krátke. Opakovanie má byť systematické a pravidelné.0

4/ PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY SKÚŠANIA A HODNOTENIA ŽIAKOV

Skúšanie a známkovanie je základnou zložkou učiteľovho pedagogického majstrovstva. Žiak a učiteľ sa pri skúšaní a známkovaní nachádzajú v náročnej emocionálnej situácii. Z výskumov vyplýva, že hlavným motívom u mnohých žiakov mladšieho a stredného školského veku je známka a známkovanie učiteľa žiaci prežívajú veľmi citlivo.
V staršom školskom veku už ustupuje trochu do pozadia. Žiaci jej nepripisujú už taký význam.
Skúšanie ale najmä hodnotenie odpovedi žiakov vyžaduje od učiteľa plné sústredenie a samo o sebe je náročnou psychickou záťažou na učiteľa. Preto nie div, že práve v tejto etape vyučovacej hodiny dochádza najčastejšie ku konfliktom, frustráciám, napätiam, najmä ak sa učiteľ nespráva pedagogicky taktne.

Skúšanie a hodnotenie je organickou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Skúšanie a hodnotenie môže žiakov aktivizovať a motivovať do ďalšieho učenia, vzbudzovať u nich túžbu po ďalšom vzdelaní, dôveru vo vlastné sily, uspokojovať ich potreby dosahovať úspech a regulovať ich ďalšie učenie.
Alebo naopak ubíjať ich chuť do učenia a ďalšieho sebavzdelávania, oberať ich o sebavedomie, demoralizovať ich, učiť žiakov podvádzať a klamať, vzbudzovať u nich strach, záporne pôsobiť na nervovú sústavu a utváranie ich osobnosti.