Pedagogická psychológia 2

ORGANIZOVANIE SAMOSTATNÉHO UČENIA SA ŽIAKOV

Skúsenosti ukazujú, že žiaci sa obyčajne pripravujú na vyučovanie tak, ako predmety nasledujú v rozsahu hodín, alebo náhodne /začínajú raz ťažšími inokedy ľahšími predmetmi/.
Vzniká otázka, či je takýto postup správny a vhodný.

Psychologické hľadisko
Na naučenú látku z jedného predmetu rušivo pôsobí aj nasledovné učenie sa z nasledujúceho predmetu. Tento rušivý vplyv sa zjavne prejaví najmä vtedy, keď učivo predchádzajúceho učiva sa podobá nasledujúcemu.
Napr. v rámci predmetu Slovenský jazyk – žiaci si doma osvoja učivo o Štúrovi ako literátovi. Keď sa potom v Dejepise začne učiť o ňom ako o politikovi, osvojuje si toto dejepisné učivo ťažšie, pretože vedomosti o Štúrovi ako literátovi mu v tom prekážajú. Opačne, len čo si o Štúrovi osvojí vedomosti ako o politikovi bude pre neho ťažšie rozpamätať sa o ňom informácie ako literátovi.
Podobná situácia môže nastať aj vtedy, keď učivo je síce rozdielne, ale po sebe nasledujú predmety, ktoré sú si podobné svojim významom. /jazyky – Sj, Aj, Nj; matematika a fyzika apod./

Psychofyziologické hľadisko
Je známe, že výkonnosť človeka v priebehu dňa sa mení a nie je rovnomenná.
Pracovný výkon stúpa medzi 10 až 16 hod. Nižšie výkony sa dosahujú vo večerných hodinách a najvyššie výkony v dopoludňajších.
Z uvedeného vyplýva, že kým vo všeobecnosti platí Komenského zásada – od najľahšieho k najťažšiemu – v súvislosti s usporiadaním predmetov pri domácej príprave platí opak – od ťažšieho k ľahšiemu. Čo sa týka obtiažnosti predmetov, ide tu skôr o osobné hodnotenie, aj keď vo všeobecnosti sa za najťažšie považujú jazyky a matematicko-fyzikálne predmety.


AKTIVIZOVANIE ŽIAKA V SAMOSTATNOM UČENÍ

Aktivizovanie pozornosti
Predpokladom efektívneho domáceho učenia je maximálne sústredenie pozornosti. Mnohí žiaci neradi pracujú v pokojnom prostredí a tvrdia, že sa im lepšie učí, keď svoju pozornosť môžu sústrediť na 2 podnety súčasne /učenie a počúvanie hudby/. Z psychologického hľadiska ide o rozdelenie pozornosti. Čím viac rozdeľujeme pozornosť, tým je jej sústredenie sa ne jeden jav obtiažnejšie. Preto by mali žiaci venovať pozornosť iba 1 podnetu.

Aktivizovanie pamäti
Zo všeobecných psychologických poznatkov vieme, že najvhodnejšie je, keď si žiak osvojí učivo prostredníctvom logickej pamäti /ten o učive premýšľa/.
I keď zásadne treba, aby sa žiaci učili na základe logickej pamäti, predsa si uvedomiť, že mnohé údaje sa jednoducho musí naučiť mechanicky.