Kristov príkaz zvestovať evanjelium celému svetu zahrnuje aj výchovnú starostlivosť o tých, čo prijali evanjelium. Nových členov treba utvrdzovať vo viere a učiť ich misijne zužitkovávať schopnosti a dary od Boha. Keďže „Boh nie je Bohom neporiadku“, ale chce, aby sa všetko dialo „slušne a po poriadku“, (1 Kor 14,33.40) cirkev musí mať jednoduchú, ale účinnú organizáciu.
Podstata organizácie. Zamyslime sa nad členstvom v cirkvi a nad jej organizáciou.
Rozhnevaný starec palicou uderil skalu. O chvíľu ju udrel znova a zvolal: „Počujte, vy buriči! Či vám z tejto skaly máme vyviesť vodu?“
Zo skaly vytryskol prúd vody a Izraelci mali čo piť. Mojžiš však zhrešil. Zásluhu za dar vody pripísal totiž sebe, nie Skale. Pre tento hriech nemohol vojsť do zasľúbenej krajiny. (Pozri 4 Moj 20,7-12.)
Tou skalou bol Kristus, základ, na ktorom Boh postavil svoj ľud – jednotlivcov aj celé spoločenstvo. Túto symboliku nájdeme v celom Písme.
Hermovmu pastierovi sa pred stáročiami prisnil sen o zostarnutej panej, ktorá sa mu v snovom videní začala postupne meniť. Aj keď jej telo zostávalo staré a beloba vlasov sa nezmenila, jej tvár akoby omladla.
T. F. Torrance pripodobnil túto ženu k cirkvi. 1 Kresťania nemôžu žiť staticky. Ak v nich žije Duch Svätý, potom sa menia. (Rim 8,9)
Pavel napísal: „Kristus miluje cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil cirkev slávnu,
Aj keď človek bol stvorený na Boží obraz ako dokonalý v dokonalom prostredí, Adam a Eva napriek tomu (86) zhrešili. Ako došlo k takej radikálnej a strašnej zmene?
Pôvod hriechu. Ak Boh stvoril dokonalý svet, ako mohol vzniknúť hriech?
1. Boh a pôvod hriechu. Môže byť Boh-Stvoriteľ aj pôvodcom hriechu? Písmo svedčí, že Boh je svojou podstatou svätý (Iz 6,3) a nieto v ňom nijakej nespravodlivosti. „Dokonalé je dielo jeho, lebo všetky jeho cesty sú správne. Je Bohom verným a nie vierol
Úrady proroka, kňaza a kráľa boli jedinečné, všeobecne vyžadovali posväcovací úkon pomazaním. (1 Kráľ 19,16; 2 Moj 30,30; 2 Sam 5,3) Prichádzajúci Mesiáš, Pomazaný, mal podľa proroctiev zastávať všetky tieto tri úrady. Kristus vykonáva svoje prostrednícke dielo medzi Bohom a nami v úrade proroka, kňaza a kráľa. Kristus prorok nám oznamuje Božiu vôľu, Kristus kňaz nás predstavuje Bohu a Boha zjavuje nám, Kristus kráľ uplatňuje milostivú autoritu nad svojím ľudom.
Písmo má božskú autoritu, pretože v ňom hovorí Boh prostredníctvom Ducha Svätého. Biblia je teda písané Božie slovo. Kde je dôkaz pre toto tvrdenie? Čo to znamená pre náš život a snahu o poznanie?
Svedectvo Písma. Biblickí pisatelia svedčia, že posolstvá dostali priamo od Boha. Je to „slovo Pánovo“, ktoré oslovilo Jeremiáša, Ezechiela, Hozeáša a iných. (Jer 1,1.2.9; Ez 1,3; Hoz 1,1; Joel 1,1; Jon 1,1) Proroci, ako Pánovi (11) poslovia (Hag 1,13; 2 Par 36,16) dostali príkaz, aby hovorili v jeho
Zatiaľ čo Božiu existenciu v priebehu dejín niektorí ľudia spochybňovali, mnohí spoľahlivo svedčili, že Boh existuje a že sa zjavil. Akým spôsobom sa Boh zjavil a akú úlohu má Biblia v jeho zjavení?
Všeobecné zjavenie. Poznanie Božieho charakteru, ktoré nám sprostredkúvajú dejiny, ľudské správanie, svedomie a príroda, sa obvykle nazýva „všeobecným zjavením“, pretože je dostupné všetkým a dovoláva sa ľudského rozumu.
Filozofia náboženstva sa usiluje predstaviť náboženské princípy, preto neupriamuje pozornosť na konkrétne náboženstvo
Konfrontácia náboženského zážitku a oslabenie náboženského fenoménu.
Jednou z najhlbších a najvznešenejších ľudských vecí je náboženstvo ,ktoré vplýva na celého človeka . Isté hry rôzneho typu mali vždy svoje pevne miesto v usporiadaní života . O hrách môžeme povedať že súviseli s náboženským prejavom .
Amón bol bohom mesta Wésetu (Téb), Stvoriteľ a pán sveta, Kráľ bohov. Bol jedným z najvyšších Egyptských bohov a v dobách Novej ríše, keď bol Wéset hlavným mestom Egypta, bol vôbec najvyšším egyptským bohom.
Postavenie najvyššieho boha v egyptskom panteóne dosiahol Amón pomerne neskoro. Celých prvých 1000 rokov egyptských dejín bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva čo počuť, a jeho pôvod ostal dodnes zahalený hmlou. Niektorí egyptológovia ho považujú za pradávneho miestneho ochrann
Hermes Trismegistos (po grécky Ἑρμ̭ 4;ς ὁ Τρισ μέγι στος ) je grécke označenie egyptského boha mesiaca a múdrosti Thotha (Thowt/Thoth/Djehuti), ktoré vzniklo z identifikácie s gréckym bohom Hermom.
Jeho priezvisko pochádza z gréckeho trìs mégistos a znamená „tri krát veľký“, ako preklad sa objavuje aj "Hermes Tri razy mocný"; ale u
Apolón (po grécky Ἀπόλ ;λων - Apollón, po latinsky Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojčaťom bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. V neskorších dobách bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.
Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavo
Satan (po hebrejsky שָׂ 496;ָן Satan, po aramejsky שִׂ 496;ְנָ&am p;#1488; Śiṭnâ: obe slová znamenajú „protivník; obviňovateľ“) je anjel, démon alebo nižší boh v mnohých náboženstvách. Satan hrá rôzne úlohy v koráne, Starom i Novom Zákone a apokryfoch.
V hebrejskej Biblii (t.j. kresťanskom Starom zákone) je Satan anjel, ktorého Boh využíva na skúšanie ľudí z rôznych
Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť, o ktorej sa vo všeobecnosti verí, že je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný. Koncepcia jediného Boha je charakteristická pre monoteizmus (preto sa píše s veľkým písmenom), aj keď niektoré formy monoteizmu sa nedajú vždy presne odlíšiť od niektorých foriem polyteizmu.
Existuje niekoľko rôznych definícií. Boh v niektorých náboženstvách nemusí byť bytosťou, ako uvádza predchádzajúca definícia, a môže byť vykladaný
Budha (okolo 623 pred Kr.-543 pr. Kr. alebo asi 563 pred Kr.-483 pr. Kr.), vlastným menom Siddhárta Gautama bol zakladateľom jedného z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev - budhizmu.
Narodil sa v Kapilavaste, hlavnom meste krajiny ležiacej na úpätí Himalájí, ako syn kráľa Šuddhádhana Gautama z rodu Šákjov. Dostal meno Siddhárta, čo znamená „Ten, ktorý dosiahol cieľ“. Neskôr sa mu dostalo mnoho ďalších čestných mien. Po dosiahnutí osvietenia sa sám začal nazývať Budha, v preklad