Najdôležitejší zmysel spojujúci človeka s okolitým svetom je zrak, ktorému napomáha v pozorovaní svetlo. Už v dávnej minulosti sa ľudia snažili prísť na podstatu svetla a javov s ním spojených. Týmito poznatkami sa zaoberá optika, ktorá patrí k najstarším oborom fyziky. Technika zrkadiel bola známa už v stredoveku. V 19. st. anglický fyzik James Clerk Maxwell dospel k záveru, že svetlo je elektromagnetické vlnenie. Vo vákuu má vlnové dĺžky od 390 nm do 790 nm. K najnovším objavom patrí laser, ktorý sa vyu
V apríli 1803 bolo francúzske mesto Laigle náhle zasypané viac než 3000 malými kozmickými kameňmi. Potom, keď tento neobvyklý dážď ustal, zozbierali prekvapení obyvatelia množstvo skál, ktoré nazývame meteority. Slovo meteorit pochádza z gréckeho meteoron, čo znamená „nebeský fenomén“. Používa sa k popisu žiariaceho pruhu, vznikajúceho v okamihu, keď sa kúsoček hmoty zo slnečného systému vnorí do atmosféry a rozžeraví sa na určitú dobu vplyvom trenia dobiela. Väčšinou k tomuto dochádza vo v
Predstavme si, že na priamke máme rozmiestnené hodiny H1-H2. Tieto hodiny sú všetky synchronizované to znamená, že tvoria množinu súčasných udalostí (všetky ukazujú rovnaký čas). Ďalšie hodiny H, ktoré sa môžu pohybovať po priamke vedľa hodín H1-H2. Hodiny H sú synchronizované s hodinami H1-H2. Hodiny H sa pohybujú vzhľadom na vzťažnú sústavu S(H1-H2), keď sa hodiny H zastavia pri hodinách H2 , tak ich čas bude menší ako čas v sústave S. Keď hodiny H prídu k miestu, kde sú hodiny H2 tak hodiny H
Mnoho nových objavov, či už fyzikálnych , alebo chemických bolo zneužitých na výrobu a prípravu zbraní, bômb alebo výbušnín. Poznanie jadrovej energie nebolo výnimkou.
Vedci si uvedomovali, že prírodný urán by sa v bombe nedal využiť, lebo obsahuje len 0,7 % izotopu 235 - iba v jeho prípade nastáva proces štiepenia, teda je možn&eacu
Rozvoj spoločnosti, spojený s procesmi urbanizácie a industrializácie má za následok v globálnom meradle nielen žiaduce, ale aj nežiaduce účinky, ktor&eacut
Narodil se 14. března 1879 v Ulmu, průmyslovém městě Německa. Následujícího roku se rodina přestěhovala do Mnichova, kde si jeho otec a strýc otevřeli malou strojírnu a elektrárnu. Albert se začal zajímat o fyziku, když mu byly asi čtyři a ležel nemocný v posteli. Otec mu dal na hraní magnetický kompas. Malého chlapce fascinovala skutečnost, že bez ohledu na to, kam kompas otočí, střelka stále míří na sever. V šesti letech ho maminka uvedla do světa hudby a E
Pri mnohych dejoch sa premieňa polohova energia na pohybovu a naopak. Priklady: voľny pad telies Vrh zvisly nahor Využietie: horska draha Hojdačky Baranidlo Buchar Vodne elektrarne Mlyn
Vlnenie je šírenie kmitavého pohybu prostredím, ktoré je pružné. Pružným prostredím nazývame také prostredie, v ktorom sa kmtavý pohyb jednej èastice prenesie prostredníctvom väzbových síl na inú èasticu. Na vznik vlnenia je potrebný prvý inpulz. Zdrtojom tohoto impulzu môže by napr. èlovek, alebo nejaké zariadenie. Ak sa prvý rozruch šíri radom èastíc, ktoré sa postupne rozkmitávajú hovoríme o postupnom vlnení. Postupné vlnenie môže byprieène, a
Vnútorná energia: každá látka, či už je pevná, kvapalná alebo plynná, sa skladá z malých častíc. Tieto častice sa neprestajne pohybujú: - v pevných látkach kmitajú sem a tam - v kvapalinách sa okolo seba predierajú, ako ľudia v autobuse - v plynoch voľne poletujú sem a tam ako deti, ktoré pobehujú po telocvični
V tomto pohybe častíc je ukrytá pohybová energia. Navonok ju však nevidíme, pretože nemôžeme vidieť jednotlivé častice. Častice, ktoré sú blízko pri sebe v pev
Postoj chvíľu na slnku: budeš cítiť, že je ti teplo. Daj sa do rýchleho behu: bude ti horúco. Teplo slnečných lúčov pochádza z tepla, ktoré vzniká vnútri Slnka. Naše telo takisto stále vyvíja teplo, a práve ono nás udržuje pri živote. Slnečné teplo je pre nás dôležité mnohorakým spôsobom – vyvoláva zmeny počasia, spôsobuje, že fúka vietor, prší, sneží. Vnútri Zeme panuje tiež obrovské teplo. To zase zapríčiňuje výbuchy sopiek a zemetrasenia. Teplo, ktoré sa uvoľňuje spaľovaním paliva, využ
Termodynamická metóda- popisuje fyzikálne javy,bez prihliadnutia na vnútornú štruktúru telesa.
Kinetická teória látok-predpokladá,že štruktúra telies je nespojitá-diskontinuálna.Difúzia-je fyz. jav pri ktorej
častice jednej látky prenikajú medzi častice druhej látky.Priťažlivé a odpudivé sily môžeme navzájom skladať pri istej vzdialenosti je ich výslednica nulová .Vzdialenosť označujeme r0. Pri vzdialenosti r0 sú častice v rovnovážnom stave. Ak je vzdialenosť medzi časticami v
Princíp fungovania: Skleníkovo-komínový efekt: Slnečné lúče, ktoré dopadajú na podlahu ju zohrievajú. Od podlahy sa zohrieva vzduch, ktorý stúpa hore k presklenému stropu. Ten nasmeruje ohriaty vzduch k ústiu komínu, kde sa nachádza aj turbína. Vzduch prúdi komínom vysokou rýchlosťou, čo zabezbečuje dostatočnú silu na pohon turbíny. Všeobecne platí, že čím je plocha strechy väčšia,komín vyšší a rozdiel teplôt medzi ohriatym vzduchom a vzduchom vo výške konca komína väčší, tým
Z fyzikalneho hľadiska sa praca kona vtedy keď sa teleso premiestňuje pôsobenim sily. Praca vyjdruje drahovy učinok sily. Teleso ktore pôsobi stalou silou F a posunie ine teleso po priamej drahe s v smere pôsobiacej sily vykona pracu W. Praca je definovana asko sučin sily a drahy v smere sily. Praca = sila . draha W =F . s Jednotkou prace je J (Joul- Džaul) Praca sa nekona : 1. F = 0(je nulova vysledny sila) 2.s =0 (nulova draha-sila nema drahovy učinok)
Merkúr je planéta Slnku najbližšia a v slnečnej sústave druhá najmenšia. Má vysokú hustotu. V ohromnom železnom jadre je asi 80% jeho hmotnosti. Povrch je zjazvený tisíckami kráterov a prudkými útesmi, ktoré vznikli, keď sa mladé jadro planéty ochladzovalo a kôra na povrchu sa zmršťovala. Merkúr nemá takmer žiadnu atmosféru, pretože jeho gravitácia je príliš slabá, aby ju pri sebe udržala. Povrchová teplota sa na Merkúre pohybuje v rozmedzí od -180oC do +430oC. Merkúr má najdlhší deň- medzi dvoma východ
Jadrová fyzika sa zaoberá jadrami atómov. Zakladae¾om tohoto vedného odboru bol Becquerel a o jej rozvoj sa zaslúžili Rutherford objavením jadra atómu, Chaddwick objavením protónu rodina Curieová, ktorí študovali žiarenie jadra istých prvkov a ïa¾ší. Existuje viacero spôsobov štúdia jadier elementárnych èastíc, medzi ne patrí napr. Gerigerov-Mullerov poèítaè, hmlová, alebo bublinová komora. Všetky tieto zariadenie fungujú na princípe jonizácie.
JADROVÁ ENERGIA (atómová energia) je energia „uložená“ v JADRE ATÓMU, ktorá sa môže uvoľniť počas vhodnej JADROVEJ REAKCIE. Uvoľnuje sa vo forme pohybovej energie častíc, ktoré počas reakcií unikajú z jadra. Po rozštiepení jadra sa jeho časti odpudzujú veľkými elektrostatickými silami, čím získajú veľkú pohybovú enegiu, ktorú postupne odovzávajú atómom prostredia, ktorým prenikajú. Prostredie sa ionizuje a silne zohrieva. Takáta premena sa využíva v JADROVYCH REAKTOROCH a v JADROVýCH BOMBÁCH.
Atómová vojna už nie je taká nebezpečná po období studenej vojny ako napríklad atómová elektráreň, v ktorej vznikne požiar. Určité riziko prináša aj mierové využitie atómovej energie. Aj keď atómové elektrárne a jadrové zariadenia patria z bezpečnostného hľadiska k najprísnejšie sledovaným, nie je možné ani u nich ako u každého technického diela vylúčiť možnosť zlyhania, technickú poruchu či ľudský omyl. Na jednej strane je treba vidieť, že atómové elektrárne predstavujú dnes alternatívny zdro
pružina so závažím = mechanický oscilátor – premena potenciálnej a kinetickej energie. V elektrickom obvode môže nastať podobný jav s premenou elektromegnetických energii
- obvod s cievkou a kondenzátorom ; cievka má indukčnosť L a kondenzátor má kapacitu C, preto je to obvod LC – oscilačný obvod s parametrami L C. Kmitanie môžeme pozorovať cez tienidlo osciloskopu. V obvode LC vzniká elektromagnetické kmitanie, ktorého časový priebeh pozorujeme na tienidle. V kondenzátore sa sústreďuje energia E