Meteority

V apríli 1803 bolo francúzske mesto Laigle náhle zasypané viac než 3000 malými kozmickými kameňmi. Potom, keď tento neobvyklý dážď ustal, zozbierali prekvapení obyvatelia množstvo skál, ktoré nazývame meteority.
Slovo meteorit pochádza z gréckeho meteoron, čo znamená „nebeský fenomén“. Používa sa k popisu žiariaceho pruhu, vznikajúceho v okamihu, keď sa kúsoček hmoty zo slnečného systému vnorí do atmosféry a rozžeraví sa na určitú dobu vplyvom trenia dobiela. Väčšinou k tomuto dochádza vo výške medzi 80 až 110 km nad zemským povrchom. Tento pojem je však nepresný, pretože správne má znieť meteoroid , používaný pre teleso, ktorý tento jav spôsobilo. Sú to úlomky asteroidov a prachu z komét a zostávajú vo voľnom priestore. V priebehu roka spŕchne na našu Zem asi 400 000 ton materiálu. Našťatie iba jedna desatina sa skutočne dostane až na jej povrch. Väčšina materiálu zhorí v atmosfére. Toto sú práve meteoroidy až pokiaľ nedopadnú na povrch. Ak zhoria v atmosfére a zažiaria pritom ako svetlý prúžok svetla, majú ešte iné pomenovanie: meteory, alebo hovorovo „padajúce hviezdy“. Veľmi jasné meteory nazývame bolidy. Niekedy možno vidieť niekoľko tuctov, alebo aj viac meteorov za hodinu- vtedy hovoríme o meteorickom roji.
Trvanie väčšiny meteorov nepresahuje pár sekúnd. Najväčšie kusy, ktoré však niekedy prežijú svoj voľný pád na povrch Zeme, sa nazývajú meteority.
Približne každých 10 000 rokov sa so Zemou zrazí skutočne veľký meteorit- väčší, než malý dom. Táto kozmická „bomba“ spôsobí pri prenikaní atmosférou rýchlosťou 15 km/s úžasný záblesk. Keď narazí na zem, vybuchne so strašidelnou silou.
Vzniká pritom meteoritový kráter. Nie sú to iba „diery v zemi“, ich tanierový tvar je dôsledok mohutnej explózie. Najväčšie pozemské krátery sa dajú úpne vidieť iba z kozmu. Našťastie väčšina veľkých meteoritov spôsobí iba lokálnu (miestnu) katastrofu. Niekedy sa však Zem zrazí s takým obrovským meteoroidom, že to vyvolá celkovú katastrofu-podobne ako keď pred 65 miliónmi rokov vyhynuli dinosaury. Čo sa s nimi vlastne stalo? Mnohí vedci si dnes myslia, že zahynuli po zrážke Zeme s kométou alebo asteroidom. Po zrážke tento veľký objekt explodoval takou silou, že do atmosféry sa dostalo obrovské množstvo prachu. Počas niekoľkých mesiacov preto nemohlo preniknúť na povrch Zeme slnečné svetlo a planéta bola tmavá a chladná. V drsných podmienkach vyhynulo asi 80 % rastlinstva a živočíchov.
Najväčší známy meteorit na svete - pomenovaný Hoba-našli v roku 1920 na farme v juhozápadnej Afrike v Namíbii. Tento 65-tonový balvan dopadol na Zem v predhistorickej dobe a odvtedy sa s ním z miesta dopadu nepohlo. Je asi 3 m dlhý a 2,5 m široký. Ak by bol býval o niečo väčší, asi by sa pri prieniku atmosférou Zeme rozlomil.
Väčšina meteoritov je stará ako Slnečná sústava samotná - asi 4,6 miliardy rokov. V Antarktíde v roku 1981 našli meteority, ktorých zloženie po zrovnaní so složením kameňa preukazuje, že pochádzajú s Mesiaca. Meteority je ťažké jednoznačne klasifikovať, troma najviac rozšírenými skupinami sú: kamenné, železo-kamenné a železné.
Vedci sa v súčasnosti pokúšajú nájsť čo najlepší systém na sledovanie týchto obávaných telies prechádzajúcich v blízkosti Zeme. Skúšajú tiež vyvinúť spôsob obrany, ktorým by sa dali takéto telesá ešte pred dopadom na Zem odkloniť z pôvodnej dráhy alebo aj zničiť.