je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri výstavbe jazykového prejavu. Poznáme:
opisuje stručné údaje, fakty a odpovedá sa na otázky: kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?
opisuje vecné vonkajšie vzťahy, znaky, vlastnosti
patrí medzi publicistické – analytické žánre. Pochádza z gréckeho slova „kritikos“ – posudzovateľ. V kritike posudzujeme a hodnotíme nedostatky, záporné javy, upozorňujeme na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu. Kritika v novinách je prejavom demokratickosti. Môže sa vyskytovať ako samostatný slohový útvar, ale môže vyjadrovať aj hodnotiaci postoj v mnoh&yacu
Podstatou porád a schôdzok je diskusia, pretože je východiskom na určenie ďalších
Úloh v podobe uznesení. Cieľom diskusie je výmena názorov na daný problém.
(Ukazuje to aj pôvod slova z lat. discussio – rozoberanie, pretriasanie). Diskusia je usmerňovaný rozhovor, ktorý má určité pravidlá.
Predpokladom dobrého opisu je pozorovacia schopnosť. Opisný slohový postup používame vtedy, keď chceme vyjadriť vlastnosti, znaky vecí a javov.
jednoduchý, odborný, umelecký, opis pracovného postupu, dynamický opis- objekt v pohybe, statický opis- objekt v pokoji, opis s dejovým rámcom napr. v próze.
V opise používame hlavne prídavné
útvar výkladového slohového postupu- autor v nej zaujíma postoj k závažným spoločenským alebo filozofickým otázkam. Východiskom sú známe poznatky, skúsenosti, autor ich vysvetľuje, hodnotí a vyjadruje k nim svoj vlastný postoj. Podnetom úvahy môže byť aktuálna spoločen, udalosť, politická situácia, citát,...
Úvaha sa vyskytuje
individuálna- jednotlivca
aktívna- používa
pasívna- rozumiem, ale nepoužívam
je zachytenie deja v časovej následnosti- slohový postup. Keď je to uzavretý príbeh, ide o slohový útvar. Umelecké rozprávanie využíva zápletku, stupňovanie deja, vyvrcholenie, rozuzlenie- klasická kompozícia rozprávania. Rozprávanie sa skladá z autorskej reči a reči postáv, ktorá sa oživuje, dramatizuje. Autor môže dramatizovať, stupňovať napätie týmito prostriedkami: kr&aacu
Samohláskové zvuky ,samohlásky, a to tak monoftongy, ako aj diftongy, sú zvuky s tónovou skladbou. Počas ich artikulácie hlasivky kmitajú a tvoria aj základnú hlasovú a tónovú zložku reči. V nadhrtanových priestoroch nevznikajú priehrady ani prekážky. Sú to teda znelé hlásky s nešumivou skladb
a)spisovné
b)nespisovné
a)neutrálne
b)expresívne
a)štylisticky bezpríznakové
b)štyl. príznakové
a)domáce
b)cudzie
Krátke: a,ä,e,i,o,u
Dlhé: á,é,í,ó,ú
ia,ie,iu,ô
Tvrdé: d,t,n,l,k,g,ch,h
Mäkké: dˇ,ť,ň,ľ,ž,š,č,dž,c,dz,j
Obojaké: b,m,p,r,s,v,z,f
Znelé: b,d,dˇ,dz,dž,g,h,z,ž,v
Neznelé: p,t,ť,c,č,k,ch,s,š,f
Nepárové zne
by, aby, býk, býčí, byvol, byľ, bylina, bystrí, bystrina, Bystrica, Bytča, byť, živobytie, bytosť, bytostný, bývalí, bývať, obývať, obyvateľ, prebývať, bydlo, vydobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať, dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt, neodbytný, prvobytný, kobyla, obyčaj, obyča
1. Citát
2. Citovanie
3. Citácia
4. Zoznam bibliografických odkazov
Spisovnosť – spisovné
hovorové - zubár ,šéf
subštandardné- krb,databanka
slengové – diskdžokej,bonzovať
nárečové – švábka , valal
príznakové
kladné hypokoristika - babička
záporné – dievčisko
VÝCHODISKO VÝPOVEDE (známa časť)
JADRO VÝPOVEDE (niečo nové)
Oznamovacie vety:
(pokojná výpoveď) - objektívne poradie (1.vých
6. - 9. storočie - Slovania po príchode na toto územie preberali názvy po Keltoch a Germánoch
Konštantín a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili nový sloviensky jazyk na základe jazyka, ktorým hovorili obyvatelia okolia Solúna, do ktorého počas používania pribúdali slová západoslovanského