1. Citát
2. Citovanie
3. Citácia
4. Zoznam bibliografických odkazov
Citát je doslovný text prebratý z nejakého zdroja. Citáty cudzích myšlienok, prebratie výsledkov, kópií a podobne musia byť vždy zreteľne a presne zaznamenané a musí byť pri tom použitý ich prameň. Neuvádzanie zdrojov sa povazuje za plagiátorstvo. Rovnako neprístupné je aj počítačové pirátstvo, čiže používanie cudzích myšlienok alebo iných zdrojov informácií, ktoré majú formu počítačových súborov.
Odporúča sa, aby sa citáty dlhšie ako štyri riadky písali odlišným typom písma, prípadne aby všetky riadky citátu boli odsadené od ľavého okraja. V každom prípade sa musí uviesť ich prameň a text dať do úvodzoviek.
Ak v citáte vynechávame nejaké slová, musíme to urobiť vždy tak, aby sa nijako nezmenil význam citovaného textu. Na mieste vynechania napíšeme tri bodky. Ak sa v citovanom texte nachádza evidentná chyba, napíšeme za príslušným slovom v hranatej zátvorke slovo „sic“. Do hranatých zátvoriek píšeme aj krátke vsuvky, ktoré môžu pomôcť zrozumiteľnosti textu alebo jeho gramatickému spojeniu s ostatným textom.
(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)
Citát - je použitie textu, ktorý už niekto zverejnil vo svojej práci. Musí sa v dostatočnej miere vyznačiť, aby nedošlo ku kopírovaniu textu, čiže ku krádeži cudzích myšlienok.
(Čopíková A., Záverečná práca, Bratislava, 2003)
Odkaz musí presne identifikovať prameň, aby ho bolo možné bez ťažkostí opäť vyhľadať.
Poradie údajov v odkaze je záväzné.
1. Etiku citovania – ktorá odráža, či a ako autor práce dodržiava etické normy vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom, ktoré sú obsiahnuté v iných dokumentoch, v použitej literatúre.
2. Techniku citovania - ktorá spočíva v tom, či a ako správne podľa normy autor spája miesta v texte so záznamami o dokumentoch, ktoré sú v zozname použitej literatúry.
Posudzovatelia by si mali všimnúť pri posudzovaní citovania ako autor pracuje s prameňmi, či je dôsledný a korektný vo vzťahu k prameňom, či považuje cudzie myšlienky a výsledky za svoje, či pozná a uvádza reprezentatívne informačné zdroje vzhľadom na danú tému, či používa správne a jednotne štandardnú techniku citovania.
Bola u nás ovplyvnená československou normou STN 01 0197 Bibliografická citace z roku 1970. Odvtedy nebola aktualizovaná a nie je možné ju považovať za ekvivalent medzinárodnej normy ISO 690 Documentation – Bibliographic references – Content, form and structure. Rozdiely medzi týmito štandardami sú v základnej terminológii.
mala v porovnaní s novšími štandardami odchýlnu interpretáciu základných termínov. Zamieňajú sa v nej termíny odkaz a citácia, odlišne sa rieši uvádzanie viacnásobne použitého diela, nadbytočne sa v nej rozlišovala tzv. skrátená citácia, základná citácia a rozšírená citácia. Odlišné od štandardu boli pravidlá uvádzania väčšieho počtu autorov, nedostatočná bola previazanosť tejto normy na ostatné normy ISO a štandardy. Táto norma však zohrala dôležitú úlohu v zjednocovaní tzv. „citačnej praxe“.
My sa opierame o normu STN ISO 690 a snažíme sa vniesť do slovenskej praxe modernejšie prvky a jej slovenskú interpretáciu. Samotná norma STN ISO 690 sa totiž nehodí na priame použitie bez národnej interpretácie.
(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)
Poznáme tri techniky citovania. Všetky sú rovnocenné, ale nemožno ich použiť naraz. V jednej práci treba používať rovnakú metódu citovania a k nej prislúchajúci spôsob tvorby zoznamu bibliografických odkazov
Citácie sú spojené s bibliografickým odkazom poradovým číslom v tvare indexu alebo čísla v zátvorke. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané podľa týchto poradových čísel. Viacero citácií toho istého diela bude mať rovnaké číslo.
Citácie sú spojené s bibliografickým odkazom poradovým číslom v tvare indexu alebo čísla v zátvorke. Tieto čísla odkazujú na poznámky, v ktorých môžu byť odkazy na citácie. Ak sa nejaký dokument cituje viackrát, každá citácia musí mať odlišné číslo. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané podľa týchto poradových čísel.
V texte sa uvedie prvý údaj a rok vydania citovaného dokumentu. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané abecedne podľa prvého údaja.
(http://kre.elf.stuba.sk/kniznica/citacia.doc, 11. 12. 2003)
Citovanie – znamená potrebu identifikácie prameňov, z ktorých sme čerpali informácie potrebné k práci. Citovanie máme zachytené v norme STN ISO 690, ktorá je akýmsi sprievodcom pri písaní prác.
(Čopíková A., Záverečná práca, Bratislava, 2003)
Citáciou označujeme aj zdroje informácií, z ktorých sme prebrali údaje v tabuľkách alebo obrazový či iný materiál, výsledky výskumu, výpočty, pozorovania a podobne.
Počet citácií je dôležitý pri hodnotení celej práce. Informácie o počte citácií sa získavajú z rôznych citačných indexov.
Je sekundárny dokument, ktorý spája citovaný a citujúci dokument. Citačné indexy v skutočnosti neobsahujú informácie o počte citácií, ale o tom, koľkokrát bol určitý autor a jeho práca uvedený v zozname bibliografických odkazov. Spravidla sa tu neuvádzajú všetky citácie, ale len tie, ktoré sú sústredené na určitom mieste.
(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)
Forma skráteného odkazu umiestnená v zátvorkách vnútri textu, alebo pripojená k textu ako poznámka v dolnej časti strany, na konci kapitoly prípadne na samom konci textu. Citácia umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej bola prevzatá alebo parafrázovaná myšlienka a označuje presné umiestnenie takejto myšlienky alebo výňatku v zdrojovej publikácii. Za citáciu sa považuje bibliografický odkaz na konci publikácie aj keď nie je priamy odkaz v texte.
(http://www.snk.sk/subkat/katohlasov.html., 11. 12. 2003)
Citácia – je spôsob určitého prepojenia citátu s citovaným dokumentom. Musí sa dbať na to, aby sa vždy uviedla a to v dostatočnej miere.