Základným slovosledovým princípom v slovenčine je významová výstavba výpovede, čiže aktuálne členenie vety.
VÝCHODISKO VÝPOVEDE (známa časť)
JADRO VÝPOVEDE (niečo nové)
Oznamovacie vety:
(pokojná výpoveď) - objektívne poradie (1.východisko, 2. jadro)
(vzrušená výpoveď) - subjektívne poradie (1. jadro, 2. východisko)
Opytovacie vety: - subjektívne poradie - opytovacie zámeno alebo príslovka ako jadro výpovede je na začiatku. V zisťovacích otázkach je na prvom mieste slovesný prísudok, alebo častica.
Rozkazovacie vety: - subjekt. poradie - prísudkové sloveso je na zač.
[ako usporiadať slová vo vete (najmä prístavok a prívlastok )]
Podľa neho nemožno oddeliť prívlastok od podstatného mena, na ktoré sa vzťahuje.
Zhodný stojí pred podstatným menom (napr. krásna kytica)
Výnimkou sú odborné názvy (napr. kyselina sírová)
umelec. reč (mesiaca svit)
Napr. Bratislava, hlavné mesto SR, je význam. kultúrnym centrom.
V slovenčine sa uplatňuje pri určovaní polohy predkloniek a príkloniek
Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomoc. slovesa byť), zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich ...
Medzi predklonky patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, až, keď, len
Rytmický činiteľ sa uplatňuje v polohe príkloniek a predkloniek, tak, že sa prikláňajú k prvému prízvukovanému slovu vo vete alebo vo vetnom úseku, do ktorého patria a vyslovujú sa s ním ako jeden celok. Sú neprízvučné.
c) Hej, cítim sa oddaný tomu zmyslu. Toto je záver múdrosti. Slobodu s žitím si zaslúži len ten, kto o ňu denne bojuje
Prevysokých - (prídavné m.) utvorené predponou pre
Predtucha - koreň zo slova tušiť