Zatmenie Slnka Zatmenia nebeských telies sú nielen nápadné a vzácne, ale aj najzaujímavejšie prírodné úkazy. Zvlášť úplnému zatmeniu Slnka ľudia venovali veľkú pozornosť už v predhistorických dobách. Už z roku 1216 pred n. l. pochádzajú prvé nesporné pozorovania zatmenia Slnka. Tento úkaz nastáva, keď sa Mesiac pri svojom pohybe okolo Zeme dostane medzi Slnko a Zem a jeho kužeľovitý tieň, ktorý vrhá do priestoru, zasiahne povrch Zeme.
V čase úplného zatmenia Slnka Je obloha tmavá a vidieť na nej najjasnejšie hviezdy. Teplota taktiež rýchlo klesá až o 10°C . Okolo tmavého slnečného kotúča žiari jasná koróna. O niekoľko minút úkaz zmizne rovnako rýchlo, ako začal. Vplyvom pohybu Slnka, Zeme a Mesiaca sa mesačný tieň po povrchu Zeme rýchlo pohybuje (približne rýchlosťou 1 km/s). Pre určité miesto Zeme je preto úplné zatmenie jav časovo veľmi obmedzený. Najdlhšie úplné zatmenie Slnka môže trvať asi 7min 40s v okolí rovníka a 6
Mesiac je jediný prirodzený satelit Zeme, zároveň je to najbližšie nebeské teleso. Jeho stredná vzdialenosť je len 384 000km, preto sa nám zdá byť na oblohe veľký. Svetlo preletí vzdialenosť Mesiac- Zem za 1 sekundu. Pôvod Mesiaca nie je zatiaľ jasný, no odborníci sa domnievajú, že vznikol pri zrážke Zeme s telesom veľkým približne ako Mars. Zrážka spôsobila, že sa na obežnú dráhu okolo Zeme dostal mrak úlomkov hornín, ktoré postupne vytvorili veľký kamenný chuchvalec- Mesiac. Mesiac
Na mesačnom povrchu Vidieť aj voľným okom tmavé "moria" a svetlé planiny. Na južnej pologuli vidieť kráter Tycho s rozbiehajúcimi sa svetelnými lúčmi. Mesiac nastavuje zemi vždy iba jednu stranu. Takáto rotácia sa nazýva viazaná. Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že slnko osvetľuje vždy inú časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi, mení sa vzhľad ako ho vidíme z povrchu Zeme. Ako obieha Mesiac okolo Zeme, prechádza sústavou fáz, pri ktorých sa me
Údaje o Mesiaci Priemer Mesiaca 3476 km Hmotnosť 1/81 hmotnosti Zeme Poloha Dráha okolo Zeme Priemerná vzdialenosť od Zeme 383 000 km Priemerná povrchová teplota Od -160ºC do 115ºC Úniková rýchlosť na Mesiaci 2,4 km/s Zatmenie Mesiaca Zatmenie Mesiaca môže nastať v jednom roku maximálne trikrát. Nastáva, keď je Mesiac vo fáze splnu, a súčastne sa nachádza v blízkosti jedného z uzlov svojej dráhy okolo Zeme, pričom vzdialenosť od uzla nemôže byť väčšia ako 16,2º. Zatmenie nastáv
Rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére spôsobuje Že Mesiac je aj po úplnom vnorení sa do tieňa Zeme čiastočne osvetlený. Slabá žiara Mesiaca počas úplného zatmenia sa nazýva popolavý svit. Tmavosť zatmenia je rôzna, závisí na stave atmosféry. Tmavé zatmenia nastávajú napríklad po výbuchu sopky, keď je atmosféra zaprášená popolom zo sopky. Relatívnu tmavosť zatmenia hodnotí Dajnova škála: L=0 Veľmi tmavé zatmenie, Mesiac takmer nevidno. L=1 Tmavé zatmenie šedej alebo hnedej farby, detaily sú ťa
Mesiac je nebeské teleso najbližšie k Zemi. Delí ich od seba vzdialenosť 384 001 km, preto sa nám zdá veľký. A predsa svojím priemerom 3 477,8 km je užší ako Spojené štáty. Zrod Mesiaca
Existuje viacero teórií, vysvetľujúcich vznik Mesiaca. Staršie tvrdia, že Mesiac je úlomok Zeme, ktorý sa od nej odtrhol pred miliónmi rokov. Dnes sa väčšima astronómov domnieva, že Zem i Mesiac sa utvorili spoločne z jedného plynovo-prachového oblaku pred takmer 5 miliardami rokov Viditeľná a odvrá
Od roku 1959 bolo na Mesiac vyslaných niekoľko desiatok automatických sond. Prvé mali len fotografovať povrch pri jeho oblete alebo pred dopadom naň. V októbri 1959 ruská sonda Luna 3 preniesla prvé obrazy „odvrátenej tváre“ Mesiaca. Neskôr sondy mäkko pristáli na Mesiaci a poskytovali presnejšie informácie o jeho povrchu. Na obežnú dráhu okolo Mesiaca vyslali aj družice, ktoré skúmali a fotografovali jeho povrch celé mesiace. Napokon vstúpil na Mesiac sám človek. V rokoch 1969 až 197
Napriek svojej blízkosti je Mesiac úplne odlišný svet ako náš, bez vody a bez najmenších stôp života. Mesačný povrch je posiaty množstvom kameňov a skál, viac-menej ponorených do hrubej vrstvy sivého prachu.Človek nemôže žiť na Mesiaci bez priameho výstroja, lebo Mesiac nemá atmosféru ako Zem. Príťažlivosť na povrchu Mesiaca (šesťkrát menšia ako na Zemi) je priveľmi slabá na udržanie atmosféry. Bez ochrannej plynovej vrstvy Mesiac dostáva priame zásahy meteoritov prichádzajúc
Tvar Mesiaca, ktorý sa mení od úzkeho kosáčika až po plný Mesiac, umožnil ľuďom prvé určovanie časových intervalov. Opakovanie týchto fáz po štyroch týždňoch dalo základ kalendárnemu mesiacu. Mesiac bol prvým kozmickým telesom, ktorého vzdialenosť od Zeme bola zmeraná a aj prvým, na ktorom ľudia pristáli. Pohyb Mesiaca po oblohe sa dal merať s veľkou presnosťou, pretože sa dal vztiahnuť na polohy hviezd.
Vzdialenosť Mesiaca od Zeme určil už v 3. Storočí pred Kristom grécky astronóm Hipparc
Najzákladnejší fyzikálny zákon o všemocnej gravitácii. V systéme dvoch telies je to jednoduché: gravitačné pole hmotnejšieho telesa prinúti menej hmotné, aby obiehalo okolo telesa hmotného. V systéme troch a viacerých telies okrem hmotnosti závisí ešte od vzdialenosti zúčastnených objektov. Výpočet pre trojicu Slnko, Zem, Mesiac ukazuje, že Slnko vplýva na Mesiac dvakrát väčšou silou ako zem, a preto mesiac obieha okolo Slnka, a nie okolo Zeme. Aby obiehal okolo Zeme, musel by byť od Zeme vzdialený nanajvýš 25
Takto sa polotekutá planéta diferencovala na 4 základné, chemicky odlišné časti:
kovové jadro, kamenný plášť zložený z ťažkých kremičitanových hornín, kamennú kôru zloženú z ľahších hornín a na plynnú atmosféru. Pre atmosféru sú charakteristické atmofilné prvky (interné plyny, N a H). Kyslík sem nepatrí, pretože tvorí 50% hmotnosti litosféry a až 90% jej objemu. Litofilné prvky sa ľahko zlučujú s O2 a tvoria minerály hornín kamenného obalu (Li, Be, B, C, O, F, Na, Mg, Al, Si, P, Cl,
Zem ako planéta vykonáva dosť komplikovaný pohyb, ktorý možno rozdeliť na tri hlavné zložky: rotáciu, obiehanie a presúvanie (transláciu). Pod rotáciou rozumieme otáčanie Zeme okolo vlastnej osi raz za deň, obiehanie je planetárny pohyb po dráhe okolo Slnka raz za rok a translácia Zeme je prejavom obiehavého pohybu celej slnečnej sústavy okolo stredu Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s, takže jeden obeh trvá približne 200 miliónov rokov.
Rotácia Zeme spôsobuje striedanie dňa a noci, vplýva
Vzdušný obal tvorí plyn, ktorý sa spolu so zemou pohybuje po obežnej dráhe okolo Slnka. Je pomerne rovnorodý a sférický v menších výškach; vo väčších výškach sa zvyšuje nerovnorodosť zloženia aj odchýlky od sférického tvaru. Tlakom slnečného vetra sa vonkajšie vrstvy atmosféry formujú do pretiahnutého tvaru smerom od Slnka a siahajú do vzdialenosti 20 – 40 polomerov. So vzrastajúcou výškou nad zemou klesá atmosférický tlak a možno rozlíšiť niekoľko atmosférických vrstiev s
1.Slnečná sústava - tvorí ju Slnko, planéty s družicami, kométy a meteorické telesá. je súčasťou vesmírneho celku - GALAXIE. 2.Zem - je jedna z planét(obežníc)slnečnej sústavy- stred tvorí hviezda Slnko.
Tvar a velkosť Zeme
a)vedecké dôkazy - o guľovitom tvare Zeme:
heliocentrická sústava Koperníka,Keplerove zákony o pohybe nebeských telies a Newtnou gravitačný zákon vedecky dokázali gulovitý tvar Zeme, jej obeh okolo
Merkúr je najbližšie položenou planétou k Slnku a veľmi sa podobá na náš Mesiac, hoci má väčší priemer (4 900 km oproti 3 500 km). Podobne ako satelit Zeme ani Merkúr nemá atmosféru a jeho niekoľko miliárd rokov starý povrch je posiaty krátermi. Na dne kráterov na póloch môže existovať ľad, lebo spaľujúce lúče Slnka sa ta nikdy nedostanú.
Rozpätie teplôt na povrchu Merkúra (od –185 °C do 425 °C) je najširšie v celej slnečnej sústave. Venuša
Slnečnú sústavu tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to deväť planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, ďalej asteroidy, kométy a meteoroidy. Slnečná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty (okrem Pluta) patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachádzajúce sa ďalej od Slnka. Sú to plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Pluto nepatrí do týchto skup
Zem je v poradí treťou planétou od Slnka. Je najväčšia z terestrických planét. Je to jediná planéta slnečnej sústavy, o ktorej vieme, že sa na nej vyvinul život.
Keď sa pred 4,6 miliardami rokov utvárala slnečná sústava, bola Zem pravdepodobne celá z pevných látok, ale o 500 miliónov rokov neskôr sa ohriala vplyvom rádioaktívneho rozpadu, čím sa kovové prvky postupne roztavili, oddelili sa od nekovových kremičitých látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ čo kremičitany st
Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Planéta má 1130krát väčší objem ako Zem a je 813krát ťažší. Pri formovaní Slnečnej sústavy mal 10krát väčší objem ako v súčasnosti, zahrieval sa gravitačnou kontrakciou a pripomínal novú vznikajúcu hviezdu . Jadrové reakcie vo vnútri Jupitera sa však nedokázali udržať, tak ako je to pri Slnku. Ak by sa to nestalo, Jupiter by sa stal dvojhviezdou a slnečná sústava by bola podstatne iná ako ju poznáme dnes.
Planéta Mars je od Slnka vzdialená 228 mil. km. Na úplný obeh okolo Slnka potrebuje 687 dní a okolo svojej osi sa otočí za 24h 37 minút. Jeho priemer 6800 km je trocha väčší ako polovica priemeru Zeme. Pre slabú gravitáciu, ktorú predstavuje asi 1/3 zemskej, sa na planéte udrží len tenká vrstva atmosféry. Tú tvorí 95,3% kysličníka uhličitého, 2,7% dusíka, 1,6% argónu a stopy kyslíka. Pretože je Mars vzdialený od Slnka viac ako Zem, je oveľa chladnejší. Denne teplota na jeho povrchu klesá zvy