zem

Takto sa polotekutá planéta diferencovala na 4 základné, chemicky odlišné časti:

kovové jadro, kamenný plášť zložený z ťažkých kremičitanových hornín, kamennú kôru zloženú z ľahších hornín a na plynnú atmosféru. Pre atmosféru sú charakteristické atmofilné prvky (interné plyny, N a H). Kyslík sem nepatrí, pretože tvorí 50% hmotnosti litosféry a až 90% jej objemu. Litofilné prvky sa ľahko zlučujú s O2 a tvoria minerály hornín kamenného obalu (Li, Be, B, C, O, F, Na, Mg, Al, Si, P, Cl, K, Ca, Sc, Ti, Cr, Mn, Ra, Ac, Th, Pa, U).


Chalkofilné prvky sa ľahko zlučujú so sírou, selénom a telúrom (S, Cu, Zn, Ga, Ge, As, Se, Ag, Cd, In, Sn, Sb, Te, Au, Hg, Tl, Pb, Bi, Po) a nezodpovedá im žiadna vrstva. Siderofilné prvky sú pomenované podľa meteorického železa (Fe, Co, Ni, Mo, Ru, Rh, Pd, Re, Os, Ir, Pt). Dôležitým obalom Zeme je hydrosféra, ktorú dnes vytvára predovšetkým svetový oceán, ktorý by mohol pokryť celý povrch Zeme 3 km vrstvou vody. Pri vzniku Zeme existovala voda iba viazaná v horninách. Teplom sa z nich uvoľňovala v podobe pary a iba neskôr kondenzovala.

Povrch Zeme možno rozdeliť na kontinenty a oceány. Kontinenty pokrývajú 29% povrchu našej planéty, ich priemerná nadmorská výška je 850 m. Oceány a moria tvoria zvyšných až 71%.