mesiac

Tvar Mesiaca, ktorý sa mení od úzkeho kosáčika až po plný Mesiac, umožnil ľuďom prvé určovanie časových intervalov. Opakovanie týchto fáz po štyroch týždňoch dalo základ kalendárnemu mesiacu. Mesiac bol prvým kozmickým telesom, ktorého vzdialenosť od Zeme bola zmeraná a aj prvým, na ktorom ľudia pristáli. Pohyb Mesiaca po oblohe sa dal merať s veľkou presnosťou, pretože sa dal vztiahnuť na polohy hviezd.

Vzdialenosť Mesiaca od Zeme určil už v 3. Storočí pred Kristom grécky astronóm Hipparchos z veľkosti zemského tieňa na mesiaci. Jeho metóda bola exaktná a výsledok veľmi dobrý: vzdialenosť Mesiaca od nás sa rovná 60 polomerom zeme. Až v 17. Storočí, keď sa začala používať metóda paralaxy (uhol medzi smermi k objektu z dvoch koncov základne známej dĺžky) bol Hipparchov údaj potvrdený a spresnený. V súčasnosti poskytuje výsledky presné na centimetre laserová metóda. Pri známej rýchlosti svetla vychádza pre vzdialenosť Mesiaca od Zeme hodnota 384 405 km (60 polomerov).

Mesiac rotuje okolo svojej osi tak, že k Zemi je obrátený stále tou istou stranou, odvrátená strana mesiaca nie je nikdy vidieť. Táto skutočnosť je výsledkom slapových síl. Je pravdepodobné, že v dávnych dobách sa mesiac otáčal rýchlejšie, bol oveľa bližšie k Zemi a jeho povrch nebol ešte stuhnutý. Na pologuli privrátenej k Zemi vytvorila zemská príťažlivosť vzdutie polotuhej mesačnej látky, ktoré zaostávalo a brzdilo rotáciu.


Keď mesačný povrch stuhol, ale jadro Mesiaca zostalo ešte tekuté, trením o stuhnutú povrchovú vrstvu ďalej spomaľovalo rotáciu až na dnešnú hodnotu. Túto hypotézu vyslovil G. H. Darwin, syn známeho anglického prírodovedca Ch. Darwina. Podobný vplyv mal Mesiac na Zem, ale pretože hmota mesiaca je 81-krát menšia ako hmota zeme, bol vplyv oveľa menší. No je isté, že aj dnes majú príliv a odliv vplyv na zemskú rotáciu. So zmenou rýchlosti rotácie sa menil aj tvar Mesiaca.
Z teoretických úvah o spomaľovaní mesačnej rotácie vyplýva, že aj tvar Mesiaca sa musel meniť. Jeho os, ktorá dnes smeruje k Zemi, sa mala zreteľne predĺžiť a Mesiac mal mať tvar elipsoidu s troma osami nerovnako dlhými. Merania však ukazujú, že os smerujúca k Zemi je sotva o 2 km dlhšia ako ostatné osi a mesiac nemá žiadne sploštenie. Svedčí to o tom, že Mesiac po svojom roztopení (ako chladné teleso sa roztopil až následnými dopadmi meteoridov alebo ostatnej zárodočnej hmoty) rýchlo vychladol.

Čas od jedného novu k druhému je synodický mesiac s priemerným trvaním 29,53059 dňa. To je dĺžka jedného dňa na mesiaci, za ten čas sa tam vystrieda deň a noc, 15 dní je tam Slnko nad obzorom, 15 dní je tam trvalá noc. Dĺžka synodického mesiaca značne kolíše (plus mínu cely deň).

Mesiac sa otáča stálou rýchlosťou. Oproti tomu pohyb Mesiaca voči Zeme je rýchlejší alebo pomalší. Tým vzniká jav nazývaný librácia v dĺžke, ktorý umožňuje vidieť trochu za okraj Mesiaca. Obdobne pri librácii v šírke vidíme za severný alebo južný okraj mesačného kotúča.

Obieha Mesiac okolo Zeme? Ak ste odpovedali áno, nemáte pravdu. Mesiac neobieha okolo Zeme, ale okolo Slnka. Protitvrdenie znie: keby Mesiac obiehal okolo Slnka tak ako napr. Venuša, nikdy by nenastal spln, čo je prípad, keď je teleso na opačnej strane od Zeme ako Slnko. Keby obiehal okolo Slnka ako napr. Mars, nikdy by nenastal nov, ku ktorému dochádza iba vtedy, keď je teleso od zeme v rovnakom smere ako Slnko. Čo nás oprávňuj teda k tomuto tvrdeniu, že Mesiac obieha okolo Slnka?