astronomia

Mars

Planéta Mars je od Slnka vzdialená 228 mil. km. Na úplný obeh okolo Slnka potrebuje 687 dní a okolo svojej osi sa otočí za 24h 37 minút. Jeho priemer 6800 km je trocha väčší ako polovica priemeru Zeme. Pre slabú gravitáciu, ktorú predstavuje asi 1/3 zemskej, sa na planéte udrží len tenká vrstva atmosféry. Tú tvorí 95,3% kysličníka uhličitého, 2,7% dusíka, 1,6% argónu a stopy kyslíka. Pretože je Mars vzdialený od Slnka viac ako Zem, je oveľa chladnejší. Denne teplota na jeho povrchu klesá zvyčajne na -50°C a nikdy neprekročí 20°C. tak ako Venuša i Mars je pokrytý sopkami, ale dnes už vyhasnutými. Môžeme na ňom pozorovať najväčšie sopky slnečnej sústavy, vysoké vyše 20 km. Jeho skalnatý povrch má krásnu ružovkastú farbu, v skutočnosti však skaly obsahujú kysličník železitý, ktorý ich sfarbuje dohrdzava. Okolo Marsu obiehajú dva malé mesiace: Fobos a Deimos.
Jupiter

Je najväčšia planéta sln. sústavy – jej priemer je 11-krát väčší ako priemer Zeme, má 318-krát väčšiu hmotnosť a 1300-krát väčší objem. Nachádza sa 778 mil. km od Slnka a obieha ho rýchlosťou 13,1km.s-1. Túto planétu obklopuje hustá atmosféra, zložená prevažné z vodíka a hélia, v ktorej sa pohybujú mraky tvorene z tuhých alebo tekutých plynov, predovšetkým z metánu a amoniaku. Pretože sa okolo svojej osi otáča veľmi rýchlo (menej ako 10h), mraky sa preťahujú do stúh rovnobežných s rovníkom a obklopujú planétu ako pasy. Tieto útvary sú vo veľmi veľkom pohybe: možno tam pozorovať obrovské víry, ktoré sa rýchlejšie alebo pomalšie menia, jeden z nich vytvára obrovskú červenú škvrnu, ktorá dlho dráždila astronómov. Je to stály uragán s rozmermi až 4-nasobku priemeru Zeme. V strede teplota dosahuje 30 000°C a tlak je 100 miliónkrát väčší ako na povrchu Zeme. Jupiter má 16 známych mesiacov. Najväčšie mesiace Io, Európu, Ganymedes a Kalisto objavil r.1610 G.Galilei (Galileiho mesiace). Io ma skalnatý povrch, pokrytý sčasti soľou a sírou. Európa ma skalnatý povrch, priame brázdy, dlhé tisíce km, široké niekoľko desať km, svedčia o prítomnosti ladu. Ganymedes je väčší ako Merkúr, svojím vzhľadom pripomína Mesiac. Ma kamenistý povrch. Kalisto pozostáva iba z vody a ladov a mal by mar malé kremičitanové jadro. Pokladá sa za najstarší mesiac v sln. sústave.
Saturn

Druha najv. planéta sln. sústavy. Ma priemer 9,5-krat väčší ako Zem, 95-krat väčšiu hmotnosť, vyše 750-krat väčší objem. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti 1,4 mld. km. Je to plynová guľa podobne ako Jupiter a otáča sa veľmi rýchlo okolo svojej osi. Je o polovicu redšia ako Jupiter, lebo obsahuje ešte viac vodíka. Tak ako Jupiter aj Saturn ma zdroj vnútornej teploty: vyžaruje trikrát viac energie, ako získava od Slnka. Astronómovia objavili okolo Saturna 18 mesiacov, z ktorých najväčší mesiac Titan je väčší ako Merkúr. Veľkou zvláštnosťou Saturna je sústava prstencov, ktorá obklopuje planétu; je taká rozsiahla, že ju možno vidieť aj malým amatérskym ďalekohľadom. Zo Zeme astronómovia objavili len šesť prstencov, ale snímky zhotovene sondami Voyager ukázali, že sú ich tisíce. Saturnove prstence utvárajú v oblasti jeho rovníka obrovsky disk s priemerom takmer 300 000km, ktorý je však hrubý len niekoľko km. Tieto prstence sú vytvorene z množstva malých zhlukov prachu a ladu, ktoré krúžia okolo planéty ako malé obežnice.
Urán

Urán náhodou zazrel v ďalekohľade v roku 1781 anglicky astronóm William Herschel, ktorý ho najprv pokladal za kométu. Urán ma približne 4-krat väčší priemer ako Zem a hmotnosť asi 15-krat väčšiu. Nachádza sa 2,8 mld. km od Slnka. Je menší a hustejší ako Jupiter a Saturn, ale je obklopený hustou atmosférou z vodíka a hélia. Obsahuje však aj plyn metán, ktorý mu dodáva peknú modrú farbu. Urán je ozajstný ľadovec, ktorému teplota klesá až pod -200°C. obklopuje ho 10 prstencov z tmavých prachových častíc, ktoré sú rozložené vo vzdialenosti medzi 42 000 a 51 000 km od stredu planéty. Okolo Uránu obieha 15 mesiacov. 5 z nich môžme pozorovať zo Zeme, ostatne objavila sonda Voyager 2.
Neptún

Je od Slnka vzdialený asi 4,5 mld. km. Svojim výzorom, veľkosťou i hmotnosťou je naozaj dvojníkom Urána, ale jeho atmosféra je búrlivejšia. Najzaujímavejší vytvor je veľká tmava škvrna, široká ako naša Zem. Pripomína Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri. Je to obrovsky uragán, ktorý sa otáča rýchlosťou vyše 600 km/h. Zistilo sa, že vyžaruje 2,7-krat viac energie ako prijíma. Neptún ma osem známych mesiacov - obeznic. Najväčší Triton je najchladnejšie teleso, aké bolo pozorovane v sln. sústave. Teplota na jeho povrchu je -228°C.
Pluto

Jeho priemer je menší ako 2500km, teda je menší ako Mesiac. Pri pohľade zo Zeme sa jeho rozmery rovnajú rozmerom jednokorunovej mince, pozorovanej zo vzdialenosti 20 000km. Pravdepodobne je utvorený z kamenného jadra obklopeného plastom z metánového ladu. Povrch by mohol mat pokrytý zmrznutým dusíkom a metanom. Niektorí astronómovia sa nazdávajú, že to mohol byt bývalý mesiac Neptúna, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom. V r. 1978 bol objavený jeho mesiac Cháron. Jeho priemer, asi 1200km, predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta.
Slnko

Pri pohľade na Slnko voľným okom alebo ďalekohľadom, vidíme najjasnejšiu vrstvu sln. atmosféry – fotosféru, ktorá ma výšku asi 300km a teplotu 6000K. V sln. atmosfére prebieha tzv. aktívnych oblastiach rada zmien, ktoré spolu označujeme ako sln. činnosť. Najznámejším prejavom sú slnečné škvrny, vo fotosfére. Sú to oblasti najnižšej teploty, asi okolo 1 500K chladnejšie ako okolná fotosféra. Vyskytujú sa obvykle v skupinách a objavujú sa v období okolo 11 rokov - jedenásťročná perióda sln. činnosti. Pri okraji slnečného disku pozorujeme viaceré zjasnene miesta vo fotosfére, nazývané fakula. Často vytvárajú cele rozsiahle fakulove polia, najmä v okolí sln. škvŕn.
Kométy

Čo je kométa? Je to predovšetkým jadro s priemerom niekoľko km, nepravidelného tvaru, veľký špinavý ľadovec, obsahujúci okrem vodného ladu a rôznych zmrznutých plynov aj množstvo pevných prachových častíc kremíka, uhlíka a kovu. S priblížením k Slnku stúpa teplota povrchu jadra a lad sa začína odparovať. Kométa sa prebúdza. Plyny unikajúce z jadra so sebou unášajú prachové častice a okolo jadra vzniká oblak nazývaný koma, ktorý ma priemer niekoľko desiatok tisíc km. Koma s jadrom tvoria hlavu kométy, s ktorou vo vzdialenosti okolo 1 AU od Slnka vyvíja chvost z plynov a prachu – najväčšia ozdoba kométy, dosahujúca dĺžky až niekoľko desiatok miliónov km.
Medzi planétami

Malé telesa a telieska sln. sústavy upútavajú našu pozornosť len veľmi výnimočné. Najmenšie medzi malými sú meteoridy. Sú tak malé, že ich v kozmickom priestore nemôžeme pozorovať. Ak však vnikne meteorid do zemskej atmosféry (ma rýchlosť 11 až 72km/s), silno sa zohrieva, taví a odparuje a krátko na oblohe zažiari ako meteor. Meteory jasnejšie ako Venuša sa nazývajú bolidy. Na ich svetelnej stope bývajú vidieť výbuchy a niekedy je slabo počuť aj detonácia. Zbytok meteorického telesa, ktorý dopadne na Zem, sa nazýva meteorit. Predpokladáme, že medziplanetárna hmota je pozostatkom z obdobia vzniku planét, že obsahuje pôvodný stavebný materiál, ktorý v sebe skrýva správy o počiatkoch slnečnej sústavy. Preto nás tieto malé telieska tak zaujímajú.