Jerome David Salinger SA narodil v Manhattene v New Yourku v obchodníckej rodine. Jeho otec Solmon bol americký žid (pracoval pre dovozcu mäsa a syru), jeho matka bola írska katolíčka. (jeho matka si zmenila meno na Miriam a kôly svadbe prešla k židovstvu. O tom ,že jeho matka nebola židovkou sa J.D.S. dozvedel až po jeho barmicve.) Selinger navštivoval verejnú školu na West Side, deviaty a desiaty ročník strávil na súkromnej škole McBurney a potom ho rodičia vyslali na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánii, ktor
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Životopis
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života - kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského se
Andrej Žarnov (vl. menom prof. MUDr. František Šubík) (*19. november 1903, Kuklov – † 16. marec 1982, Poughkeepsie, USA) bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár - patológ.
Životopis
Narodil sa v Kuklove, kde vychodil základnú školu. Vyššie vzdelanie získaval v Skalici a Trnave, kde aj v roku 1923 zmaturoval. Po maturite študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, titul MUDr. získal v roku 1931. Vysokoškolské štúdiá prežil na katolíckom intern
Matej Bel z Očovej (po maďarsky Bél Mátyás, po nemecky Matthias Bél) (* 22. marec 1684, Očová – † 29. august 1749, Bratislava) bol slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Diderota.
Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prame
Ján Kollár (pseudonym Čechobratr Protištúrsky) (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ Slovenského národného obrodenia a predstaviteľ českého národného obrodenia; jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz.
Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystr
Štefan Leška (* 21. október 1757, Vrbovce - † 25. február 1818, Kiskőrös, Maďarsko) bol slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny, manžel slovenskej poetky Rebeky Leškovej, zať slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka.
Jeho životné osudy boli poznačené chudobou a zaznávaním. Už v útlej mladosti vo svojom rodisku vo Vrbovciach sa nedostal pre chudobu do škôl, preto ho otec - krajčír učil čítať a písať po slovensky a lati
Juraj Palkovič (* 27. február 1769, Rimavská Baňa - † 13. jún 1850, Bratislava) bol slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.
Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval v Rimavskej Bani, Ožďanoch, v rokoch 1784 - 1786 v Dobšinej a v rokoch 1786 - 1790 absolvoval lýceum v Soprone. Istý čas bol spr
Pavel Jozef Šafárik (Safáry / Schaffáry/ Schafary/ Saf(f)arik / Šafarík/ Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, v modernej slovenčine Pavol Jozef Šafárik, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.
Ján Botto (pseudonymy Janko Maginhradský a i.) (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica) bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.
Narodil sa v roľníckej rodine otcovi Jurajovi Bottovi a matke Kataríne ako druhorodený syn. Matka mu zomrela, keď mal ešte len trinásť rokov. Jeho prvá škola bola evanjelická ľudová škola v Nižnom Skálniku, jednotriedna s nekvalifikovaným „precechtorom“ a spĺňala iba nenáročnú úlohu:
Ľudovít Štúr, vo svojej dobe Ludevít Velislav Štúr (* 28. október 1815, Uhrovec – † 12. január 1856, Modra) bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848-1849, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848-1849, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár.
Pavol Országh Hviezdoslav (vl. menom Pavol Országh, pseudonymy Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu a i.) (* 2. február 1849, Vyšný Kubín – † 8. november 1921, Dolný Kubín) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, jeden z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry vôbec.
Narodil sa na Orave ako tretie dieťa chudobného zemana. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, v Jasenovej a v Leštinách. Ako žiak mal veľmi dobré študijné výsledky a v roku 1862 sa dosta
Štefan Krčméry (pseudonymy Eška, Ján Jesom, Ujo Štefan a i.) (* 26. december 1892, Mošovce – † 17. február 1955, Pezinok) bol slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej.
Narodil sa v rodine evanjelického farára, syna štúrovca Augusta Horislava Krčméryho. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej, gymnázium v Banskej Bystrici, evanjelické lýceum v rokoch 1907 – 1911 v Bratislave a v rokoch 1911 – 1915 tu tiež vyštudoval evanjelickú teológiu. Chv
Emil Boleslav Lukáč (* 1. november 1900, Hodruša - Hámre – † 14. september 1979, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz a učiteľ; výrazný predstaviteľ básnického neosyŠtudoval v Strhároch, v rokoch 1906 - 1910 v Hodruši, v rokoch 1910 - 1918 na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr pokračoval v rokoch 1918 - 1922 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1922 - 1924 študoval protestantské bohoslovie a filozofickú fakultu v Parí
Miesto štátu v programovom koncepte Ľudovíta Štúra Každý revolučný, sociálny alebo národný pohyb vyplýva v konečnom dôsledku z konkrétnych historických podmienok života ľudskej spoločnosti a ako taký má vždy viac alebo menej vyhranený sociálny pôvod, charakter i ciele. V dôsledku toho sa každé takéto hnutie v tom a1ebo onom smere dotýka aj existujúceho konkrétneho štátu.
Štát je najdôležitejšou politickou inštitúciou spoločnosti, má sociálnu povahu a podstatu, je najdôl
Werther, mladý malíř, přijíždí na venkov na zotavenou. Za přírodou, inspirací; opouští radostně svoje přátele a lásky. Jde vyřizovat také jakési dědické záležitosti. Bydlí u své tety. Je nadšen venkovem. Je jaro, vše kvete a rojí se a hemží, nemůže se toho nasytit:
„Jsem tak šťasten, drahý příteli, tak pohroužen do pocitu klidného bytí, že to je až na škodu mému umění. Nedovedl bych teď kreslit, ani čáru bych nesvedl, a přece jsem nikdy nebyl větším malířem než práv
„Faust“ je vrcholné životní dílo J.W.Goetha. Pracoval na něm od mládí až do sklonku života. Tematicky čerpá z renezanční pověsti o alchymistovi doktoru Faustovi, který hledal lék na věčné mládí, a uzavřel proto pakt s ďáblem. Ten si ho pak odnesl, jeho duše propadla peklu. Goethův má jiné vyznění, jiný smysl. Celé tragedii předchází „Věnování“ ze sklonku autorova života. Pak následuje ironická „Předehra na divadle“, jíž se účastní divadelní básník, který je nasycen myšlenkam
Sbírka Františka Gellnera Radosti života vyšla poprvé v roce 1903, tedy v době, kdy František Gellner patřil do okruhu moderních literátů, kteří se scházeli v žižkovské vile S. K. Neumanna, publikovali v Novém kultu a jiných anarchistických časopisech. Tím se zařazuje po bok Karla Tomana, Fráni Šrámka a dalších. Narozdíl od dekadentů a symbolistů dal ale přednost přístupnější formě, hovorovému vyjadřování, často i písňovou formou, která se blíží mezi lidem oblíbeným kupletům. Sbírka v
František Gellner, bohémský spisovatel a grafik, je znám především svými lyrickými básnickými sbírkami jako Po nás ať přijde potopa, Radosti života nebo Nové verše. Přesto se věnoval i próze, zbyly po něm dva romány - Don Juan a Potulný národ a hlavně mnoho povídek, původně otištěných v časopisech. Tyto povídky čerpají z autorových vlastních autobiografických zkušeností i z historek, které zaslechl na některých hospodských pitkách. Většinou proto věrně ukazují svět studentů, život um
Sbírka Františka Gellnera Nové verše vyšla poprvé v roce 1919 a představuje výběr z rozsáhlé a různorodé tvorby, která vznikala během asi deseti posledních letech Gellnerova života. Pokud bychom ji chtěli porovnat se sbírkami předchozími, především s knihou Radosti života, vidíme jasně posun nejen v soukromém životě autora, ale také v stylu jeho tvorby. Už zde není žhavé mladické bohémství, naopak, dochází ke zklidnění, odklání se od výlučných gest a přiklání se naopak ke každodennosti.