Pocet referatov: 643

Peter Liba

Peter Liba


Narodil sa 27. juna 1931 v Klenove v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodisku, mestiansku skolu v Gelnici. Jeden rok sa ucil v Batovej skole prace vo Svite, potom pokracoval v studiu na Gymnaziu v Gelnici. Po maturite roku 1952 studoval slovencinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1957, po skonceni vysokoskolskych studii, sa stal pracovnikom bibliografickeho odboru Matice slovenskej v Martine, kde najskor zastaval funkciu veduceho oddelenia teorie bibliografie, potom veduceho bib

Peter Sevcovic

Peter Sevcovic


Narodil sa 16. marca 1935 v Bratislave v rodine polnohospodarskeho inziniera a detskej lekarky. V Bratislave prezil detstvo, zmaturoval a v rokoch 19531958 studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Z kadrovych a politickych pricin ho pred statnymi zaverecnymi skuskami zo studii vylucili. V rokoch 19581960 pracoval ako pomocnik a vyhraval anonymne literarne sutaze. Roku 1960 mal na Novej scene v Bratislave premieru jeho dramaticky debut, hudobna komedia Nie je vsedny den (hudba Milan Novak). V rokoch 1960

Peter Stilicha

Peter Stilicha


Narodil sa 2. maja 1947 vo Vysnom Orliku v rodine greckokatolickeho duchovneho. Zakladnu skolu navstevoval v Stanci (teraz Zemplinska Nova Ves, 19531958) a v Trebisove (19581962), kde absolvoval aj strednu vseobecnovzdelavaciu skolu (19621965). Po maturite bol jazdcom a chovatelom koni v Topolciankach (19651966). Potom studoval na Pedagogickej fakulte v Trnave (19661967) a na FFUK v Bratislave (19671973) slovencinu a francuzstinu. Pracoval ako redaktor Cs. rozhlasu v Bratislave (19711976), vo vydavatelstve Sm

Roman Kalisky

Roman Kalisky

Narodil sa 23. septembra 1922 v Slovenskej Lupci v robotnickej rodine. Ludovu a mestiansku skolu vychodil v rodisku, potom studoval na Gymnaziu v Banskej Bystrici a neskor v Liptovskom Mikulasi, kde roku 1943 zmaturoval. V tom istom roku zacal studovat chemicke inzinierstvo na SVST v Bratislave. Strhol ho vsak vir vojnovych udalosti, preto studium prerusil. V SNP bojoval v partizanskej brigade Janosik. Po skonceni vojny sa stal redaktorom Prace, kde posobil do roku 1948, potom bol sefredaktorom dennika Lud a od roku

Rudolf Dobias

Rudolf Dobias


Narodil sa 29. septembra 1934 v Dobrej pri Trencine v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodisku, v rokoch 19451953 studoval na Gymnaziu v Trencine, kde aj maturoval. V tom istom roku bol zatknuty a obvineny z protistatnej cinnosti a roku 1954 odsudeny na osemnast rokov vazenia. Sedem rokov stravil v tzv. napravnych zariadeniach pracovnych taboroch na Jachymovsku. V maji 1960 ho z vazenia na zaklade amnestie prepustili. V rokoch 19611962 vykonal vojensku zakladnu sluzbu v pracovnych jednotkach csl. arma

Rudolf Mrlian

Rudolf Mrlian


Narodil sa 15. augusta 1916 v Hybiach v malorolnickej rodine. Zakladnu skolu navstevoval v rodisku, gymnazium v Liptovskom Mikulasi (19281936). V rokoch 19361940 studoval na Filozofickej fakulte v Bratislave germanistiku, slavistiku, estetiku, narodopis, archeologiu. Roku 1941 bol promovany na doktora filozofie. Ucil na Gymnaziu v Martine a Liptovskom Mikulasi. V rokoch 19411944 bol civilnym zamestnancom Ministerstva narodnej obrany. Zucastnil sa v SNP a po skonceni 2. svetovej vojny do roku 1950 pracoval na P

Rudo Brtan

Rudo Brtan


Narodil sa 9. oktobra 1907 v Hybiach v rolnickej rodine. Zomrel 4. aprila 1998. Do ludovej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1927 na Gymnaziu v Liptovskom Mikulasi. V rokoch 19271932 studoval slavistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii sa stal stredoskolskym profesorom a v rokoch 19321944 postupne ucil na gymnaziach v Martine, Bratislave, Trnave a znova v Martine, s vynimkou rokov 19371938, ked bol n

Sergej Makara

Sergej Makara

Narodil sa 6. maja 1937 v Michalovciach. Detstvo a mladost prezil a ludovu skolu vychodil v karpatskej vychodoslovenskej dedine Volica. Roku 1947 postupil do ruskeho Gymnazia v Humennom. Zmaturoval roku 1954 na ukrajinskej JSS v Medzilaborciach. Roku 1958 absolvoval Vysoku skolu pedagogicku v Presove. V tom istom roku aj debutoval basnickou zbierkou Osjajana junist (Oziarena mladost).

Tri roky posobil ako stredoskolsky profesor na JSS v Sabinove a od roku 1961 ako odborny asistent na Pedagogickom instit

Stanislav Haber

Stanislav Haber

Narodil sa 24. augusta 1966 v Brezne v ucitelskej rodine. Po rozvode rodicov zostal ako trojrocny zit v opatere matky. Zakladnu skolu vychodil v Krasnej nad Hornadom pri Kosiciach. Po maturite roku 1984 na Vojenskom gymnaziu SNP v Banskej Bystrici ho prijali na Vysoku vojensku letecku skolu SNP v Kosiciach, kde studoval odbor pilotnadzvuk. Po autohavarii, pri ktorej utrpel tazky otras mozgu a stratu pamati, ho o rok nato vylucili zo studia zo zdravotnych dovodov. Roku 1986 odisiel do civilnej zalohy a zacal pracova

Stanislav Rakus

Stanislav Rakus


Narodil sa 20. januara 1940 v Surovciach v rodine drobneho podnikatela. Od dvoch rokov zil v Trnave, kde vychodil zakladnu a jedenastrocnu strednu skolu. Po maturite roku 1957 studoval slovencinu a rustinu na Filologickej fakulte Vysokej skoly pedagogickej v Presove. Studium zavrsil v roku 1961 a potom nastupil na zakladnu vojensku sluzbu do Bratislavy. Po jej ukonceni dva roky ucil na ucnovskej skole v Trebisove a pat rokov na Strednej ekonomickej skole pre pracujucich v Kosiciach. V rokoch 19661968 bol zar

Stanislav Smatlak

Stanislav Smatlak


Narodil sa 28. novembra 1925 v Oslanoch v uradnickoucitelskej rodine. Do zakladnej skoly chodil v Nedozeroch, do gymnazia v Prievidzi, Zlatych Moravciach a Banskej Bystrici, kde roku 1944 aj zmaturoval. Potom studoval slovencinu a filozofiu na FF UK v Bratislave. Vysokoskolske studia zavrsil roku 1949. Uz ako vysokoskolsky student sa stal redaktorom vydavatelstva SAVU, neskor odbornym asistentom Literarnovedneho ustavu SAV a po skonceni skoly jeho vedeckym pracovnikom. Tu posobil, s vynimkou dvoch kratsich

Stefan Drug

Stefan Drug


Narodil sa 29. novembra 1931 v Chrenovej, teraz sucast Nitry, v robotnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v Kyneku, co je tiez sucast dnesnej Nitry. Zmaturoval roku 1950 na Gymnaziu v Nitre. V rokoch 19501955 studoval slovencinu a literarnu vedu na FF UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia sa stal pracovnikom Ustavu slovenskej literatury SAV. V rokoch 19671970 bol redaktorom casopisu Slovenska literatura a v rokoch 19691974 bol lektorom slovenciny a slovenskej literatury na FF Jagellovskej univerz

Stefan Moravcik

Stefan Moravcik


Narodil sa 22. decembra 1943 v Jakubove v robotnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1963 na Gymnaziu v Malackach. Potom studoval na FF UK v Bratislave, odbor filozofia a historia. Este pocas studia sa stal externym redaktorom vydavatelstva Tatran. V praci v tomto vydavatelstve pokracoval aj po skonceni vysokoskolskeho studia ako tlacovy redaktor. Pre svoje obcianske a politicke postoje k udalostiam roku 1968, prezentovane najma publicistickou tvorbou v casopisoch Echo a Reflex, b

Stefan Olha

Stefan Olha


Narodil sa 3. maja 1936 v Solivare v rodine pravnika. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1955 na Strednej priemyselnej skole drevarskej v Presove. V rokoch 19561960 studoval slovencinu a dejepis na Filologickej fakulte Vysokej skoly pedagogickej v Presove. Po skonceni vysokoskolskeho studia rok pracoval v programovom oddeleni Krajskeho filmoveho podniku v Presove. V rokoch 19601963 bol redaktorom literarnodramatickej redakcie Slovenskeho rozhlasu v Kosiciach, potom bol rok robotnikom v Solivare

Stefan Zary

Stefan Zary


Narodil sa 12. decembra 1918 v Ponikach v ucitelskej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku. Prve tri triedy gymnazia navstevoval vo Zvolene, dalsie v Banskej Bystrici, kde roku 1938 aj zmaturoval. Potom studoval slovencinu a nemcinu na FF UK v Bratislave. Roku 1942 nastupil vojensku prezencnu sluzbu. Zaciatkom roku 1944 bol odveleny na taliansky front, kde sa ilegalne zucastnil protifasistickeho odboja. Po skonceni vojny tri roky pracoval v redakcii Narodnej obrody, potom bol dva roky dopisovatelom CTK v Rim

Pelé

Pelé, ako ho ľudia prezívali (vlastným menom Edson Arantes do Nascimento) bol najväčším športovcom 20. storočia vo všetkých ohľadoch. Spôsob akým sa dostal do futbalového sveta na najvyššej úrovni bol plný prekážok a strastí. Až keď som si prečítal životopis tohto neprekonateľného športovca, rozhodol som sa, že budem písať práve o ňom.
Edson Arantes do Nascimento sa narodil 23. 4. 1940 v brazílskom mestečku Trés Coracoes. V tej dobe ešte nik netušil aká osobnosť uzrela svetlo sveta. Keď ho otec

Ludwig Van Beethoven

Ludwig van Beethoven „Chytím osud pod krk, nesmie nado mnou zvíťaziť. Je predsa také krásne ho tisíckrát prežívať, aj keď nie som preň stvorený...“ Tieto slová napísal Ludwig van Beethoven vo chvíli, keď bol na pokraji zúfalstva. Od najranejšieho detstva mal ťažký život. Jeho otec hudobník - tenorista bol surový opilec, ktorý keď rozpoznal talent malého Ludwiga, chcel z

Doc.PhDr.Pavel Říčan, CSc. (život a dielo)

Ú V O D

Cieľom a úlohou mojej ročníkovej práce je vniesť viac svetla do práce a života Doc. PhDr. Pavla Ř í č a n a, CSc. a zameral som sa hlavne na tú oblasť, ktorá predstavuje jeho prínos pre pedagogickú teóriu a prax. Ďalej sa pokúsim prezentovať jeho pohľad a názor na ľudskú bytosť, na výchovu a jej poruchy.

1.0 Životopis

Doc. PhDr. Pavel Říčan, CSc. je bezpochyby človek, ktorý

Madame de Pompadour

Žena ktorá si získala srdce francúzskeho kráľa a nastúpila na cestu k moci možno najvyššej v štáte sa volala Jeanne-Antoinette Poissonová a narodila sa 20. decembra 1721 v Paríži. V tom čase Francúzsko, ktoré roku 1715 stratilo Ľudovíta XIV., kráľa Slnko, spravoval Filip Orleánsky a na tróne sedel 11-ročný chlapec Ľudovít XV.

Rodičia Jeanne

Mária Terézia – pýcha dynastie

Úvod

Na Uhorskom tróne sedeli kráľovné len ako ozdoba svojich manželov a často ich úlohou bolo len to aby porodili následníka trónu. Hoci sa za mnohými činmi vládcov skrývala ženská inteligencia, dôvtip a intrigy. Tradičné chápanie úlohy ženy ako matky im predurčovalo stratiť sa v hmle dejín.

 

1. kapitola

Otec Márie Terézie, uhorský a český kr&aac

(14/33)
>>