Peter Stilicha

Peter Stilicha


Narodil sa 2. maja 1947 vo Vysnom Orliku v rodine greckokatolickeho duchovneho. Zakladnu skolu navstevoval v Stanci (teraz Zemplinska Nova Ves, 19531958) a v Trebisove (19581962), kde absolvoval aj strednu vseobecnovzdelavaciu skolu (19621965). Po maturite bol jazdcom a chovatelom koni v Topolciankach (19651966). Potom studoval na Pedagogickej fakulte v Trnave (19661967) a na FFUK v Bratislave (19671973) slovencinu a francuzstinu. Pracoval ako redaktor Cs. rozhlasu v Bratislave (19711976), vo vydavatelstve Smena (19761978), v denniku Smena (19781982), tu viedol aj prilohu pre mladych autorov, roku 1983 sa stal sefredaktorom casopisu Zornicka. Zurnalistike sa venuje dodnes.

Do literatury vstupil v polovici 60. rokov. Publikoval verse a recenzie v literarnych casopisoch a v dennikoch. Knizne debutoval basnickou zbierkou Prosenie s konmi (1971). Vyjadril v nej bytostne spojenie s prirodnym svetom. Jeho hlavnym vyjadrovacim prostriedkom sa stala metafora a asociativna kompozicia. V druhej basnickej zbierke Verse o zreni (1975) sa nadalej pridrziava metaforickeho jazyka a volnych strofickym foriem. Vo svojich basnach reflektuje nepriamo niektore dramaticke udalosti 2. svetovej vojny a svoju pritomnost v 70. rokoch. V knihe Vecerny vietor (1978) si uvedomil kontext slovenskej modernej poezie. Prihlasil sa k myslienkovemu a estetickemu odkazu L. Novomeskeho, P. Horova a J. Kostru. Zdisciplinoval sa a zjednodusil zobrazovacie postupy. V popredi jeho versov je senzualizmus a nezlomny optimizmus. Pre jeho poeziu je charakteristicka vyrazova redundancia. V zbierke Zijem (1983) sa Stilicha celkom ocividne hlasi k poezii zivota, odhodlany ho nielen zachytit, dotknut sa ho, ale don aj hlboko preniknut. Zbierka Denne sny (1985) prinasa basne o zene, o hudbe, o cestovani, no najma o pokornom reflektovani toho vsetkeho. Basnicky vyvoj Petra Stilichu mozno na jednej strane vymedzit romantizujucou autostylizaciou jeho prvej zbierky a na druhej modernou civilnostou jeho najnovsej tvorby, a to do istej miery potvrdzuje aj jeho zbierka Cierna skrinka (1988), ktorej mozno prisudit svojske postavenie v kontexte nasej sucasnej povodnej basnickej tvorby.

P. Stilicha preklada aj z francuzstiny.