Peter Sevcovic
Peter Sevcovic
Narodil sa 16. marca 1935 v Bratislave v rodine polnohospodarskeho inziniera a detskej lekarky. V Bratislave prezil detstvo, zmaturoval a v rokoch 19531958 studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Z kadrovych a politickych pricin ho pred statnymi zaverecnymi skuskami zo studii vylucili. V rokoch 19581960 pracoval ako pomocnik a vyhraval anonymne literarne sutaze. Roku 1960 mal na Novej scene v Bratislave premieru jeho dramaticky debut, hudobna komedia Nie je vsedny den (hudba Milan Novak). V rokoch 19601963 bol dramaturgom PKO v Bratislave, v rokoch 19621967 studoval na prazskej FAMU (filmova a televizna dramturgia, teoria a scenaristika), v rokoch 19641965 pracoval ako dramaturg Hraneho filmu v Bratislave, v rokoch 19651996 pracoval v Ceskoslovenskej a Slovenskej televizii v Bratislave, odkial z funkcie hlavneho dramaturga odisiel na odpocinok. V rokoch 19811992 externe prednasal na bratislavskej VSMU autorsku tvorbu. Roku 1992 mu UK v Bratislave udelila titul doktora mediciny honoris causa. Zije a tvori v Bratislave.
Publikovat zacal v Mladej tvorbe, Kulturnom zivote Slovenskych pohladoch, roznych tyzdennikoch a v dennej tlaci. Inspirovany pobytom vo Vychodoslovenskych zeleziarnach napisal svoj romanovy debut Mesto plne chlapov (1963). Nasledoval bestseller o sladkom zivote mladych stavbarov v hlavnom meste Cakaj nas, Angela (1965), maly roman o etickych problemoch neumyselneho zabitia cloveka Mimoriadne okolnosti (1972). V romane Tretinovy chlap (1976) cez pribeh desatrocneho chlapca pozoruje mravne i nemravne premeny obyvatelov najomneho domu v case pred, cez a po prechode frontu. Problemy ludskeho partnerstva medzi detmi a ich najblizsimi dospelymi riesi v romane Kamaratka pre nas dvoch (1977). Roman Maturita ako remen (1989) analyzuje problemy dospievajucich a dospelych v spolocensky prevratnom skolskom roku 19471948. Novela Cierny kon (1995) opisuje zivot kadrovo postihnuteho cloveka, ktoreho si politicka moc vybrala za priklad svojej laskavosti a velkorysosti.
Viac ako proze venoval sa Peter Sevcovic dramatickej tvorbe pre televiziu, rozhlas a divadlo. Oznacuju ho za priekopnika tvorby povodnej slovenskej televiznej hry a rozhlasovej poviedky. Z jeho divadelnych hier sa na slovenskych i zahranicnych scenach hrali Nie je vsedny den (1960), Vrabcie lasky (1978), Partia (1980) a Kvarteto (1984) i satiricka komedia Garsonka (1993). Administrativne zastavene texty Cierne kura (1975) a Druha profesia (1983) sirili sa ako samizdaty. V celej svojej dramatickej tvorbe brani autor vysoke mravne principy ukryte v ludoch pred ich deformovanim mocou. Spor o basnika (1967) nebol iba pribehom o Villonovi, ale aj o konflikte slobody jednotlivca a pravd institucii ovladajucich svet. Predposledne dni (1968) boli moznou podobou dobrom naplnenych poslednych chvil stareny, Karola (1968) zas dramou sestnastrocneho dievcata, ktore si na prahu neodvratnej smrti uvedomuje zmysel a krasu zivota. Balada o uznani (1976) je pribeh majstra vymierajuceho remesla, ktoreho vsetci podcenuju. Mama pre Vinetoua (1967) rozobera priatelstvo otca a syna. Takmer v polovici zo svojich vyse sestdesiatich televiznych hier otvara Sevcovic tabuizovane temy. Na priamej linke (1977) je prvou slovenskou ekologickou hrou. Biele vrany (1978) a Simon a Veronika (1979) rozoberaju problemy korupcie a rodinkarstva pri prijimani na vysoke skoly. Majovy vikend (1982) je rozborom osamelosti a vnutornych problemov privilegovaneho mladeho cloveka. Zena uspesneho muza (1981) je obrazom zivotnych dilem zeny, ktory sa vydala do spolocensky nadradenej rodiny. O konfliktoch dospievajucich deti a ich rodicov povabne hovoria tragikomedie Dosledne ukryvane dokumenty (1981) a Prve lasky (1982). Televizna drama Chlap prezyvany Brumteles (1980), dabovana do 14 jazykov, obehla obrazovky vsetkych kontinentov ako anatomia roznych druhov samoty dnesnych ludi a aktivnom nachadzani vychodisk. Exemplarny priklad (1989) rozprava o lahostajnosti spolocnosti k samovrazde dievcata, ku ktorej ho dohnala. Ak k tomuto vyberu z titulov priradime televizne rozpravky Ako dvaja nasli stastie (1970), muzikal Podkovicky za korunu (hudba J. Melkovic), originalne videny Pribeh o Fatime a Omarovi (1979) a mnozstvo adaptacii napriklad z tvorby M. Unamuna, L. Valeja, P. Jilemnickeho, S. OC Casseyho, Gogola atd., iba podciarkneme, ze Sevcovic patri k najvyznamnejsim tvorcom televiznej hry na Slovensku. Mnohe z jeho diel su zname v zahranici, mnohe boli ocenene vyznamnymi domacimi i zahranicnymi poctami. Rozhlasova hra Srnka a cierny kon (1992) a viacere rozhlasove poviedky rezonovali po celej Europe. Popri mnozstve teoretickych stati v odbornych a literarnych casopisoch napisal P. Sevcovic pozoruhodne prace Vnimanie televizneho pribehu (1967) a Problem sucasneho televizneho pribehu (1975).