Stefan Moravcik

Stefan Moravcik


Narodil sa 22. decembra 1943 v Jakubove v robotnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1963 na Gymnaziu v Malackach. Potom studoval na FF UK v Bratislave, odbor filozofia a historia. Este pocas studia sa stal externym redaktorom vydavatelstva Tatran. V praci v tomto vydavatelstve pokracoval aj po skonceni vysokoskolskeho studia ako tlacovy redaktor. Pre svoje obcianske a politicke postoje k udalostiam roku 1968, prezentovane najma publicistickou tvorbou v casopisoch Echo a Reflex, bol totalitnym rezimom diskriminovany. Vylucili ho zo ZSS a nemohol publikovat. V rokoch 19721976 pracoval v Univerzitnej kniznici v Bratislave ako dokumentator, potom ako referent na Zvaze slovenskych vytvarnych umelcov. Od roku 1981 bol redaktorom pre povodnu tvorbu vo vydavatelstve Slovensky spisovatel. V sucasnosti je sefredaktorom Slovenskych pohladov.

Po publicistickej a basnickej priprave v roznych casopisoch knizne vstupil do literatury basnickou zbierkou Slavnosti barankov (1969). Zakratko vydal dalsiu basnicku zbierku O velkej zmyselnosti bielych oveciek (1970). V oboch zbierkach sa prezentoval ako basnik citlivy k fenomenu jazyka, co sa prejavilo najma v lexike uvadzanim objavnych novotvarov. Tematicky zostal v skusenostnej polohe mladeho cloveka ocareneho laskou a jej erotickymi prejavmi. Po dlhsej prestavke sa prihlasil basnickou zbierkou Ceresnovy hlad (1979), ktora je lyrickou reflexiou basnika ocareneho moznostami materinskeho jazyka. Podobne mozno charakterizovat aj jeho dalsie dve basnicke zbierky Ticha domacnost a Erosnicka (obe 1981), tematicky inspirovane problemami sucasneho cloveka s dorazom na jeho citovy zivot, v ktorom ma nezastupitelne miesto aj erotika. Basnickymi zbierkami Moravianska venusa a Malovane jarma (obe 1986) sa zacina druha etapa Moravcikovej basnickej tvorby, cielavedome zamerana na otazky a problemy nasej historie a na hladanie korenov nasho narodneho spolocenstva. V tomto usili pokracuje autor aj v zbierke Prhlavie (1989), v ktorej vsak nechybaju ani basne s lubostnou tematikou, pravda, uz aj s poznanim bolestivych stranok tohto ludskeho citu. Hra so slovami a zvukmi charakterizuje aj zbierku Idiotikon (1989). Basne reagujuce na novu spolocensku situaciu, popri tradicnych moravcikovskych temach, prinasaju zbierky Ludsky sendvic (1991) a Vlcie hrdlicky (1996). Plna vsetkych korenistych prisad autorovho basnickeho naturelu je zbierka Med omsovych luk (1998). Basnik vytrvalo zbiera rosu slov a slovicok, aby z nich vytvoril jagavy, dlho kvitnuci ocarujuci celok.

Od zaciatku 80. rokov sa S. Moravcik venuje aj tvorbe pre deti. Napisal pre ne knihy basni a proz Raketa so zlatym chvostom (1980), Abeceda santi (1982), Chichotka (1985), Kvadakumhadakum alebo Knizka za vsetky drobne (1986), Adam v skole nesedel (1987), Zlomjazycek (1989), Prvy bozk (1991), Drevene zeliezko alebo Knizka jedna radost (1993), Kral slova (1996), Prvak, prvak, vystrc rozky! (1997). Vo vsetkych sa prejavil ako majster jazyka, do krajnosti vyuzivajuci jeho moznosti. Dielam nechyba vtip, hravost, slovny a rymotvorny experiment. Ocarenie nevycerpatelnymi moznostami jazyka autor podciarkuje svojim obdivom a laskou k jeho tvorcom.

Dalsou oblastou tvoriveho usilia S. Moravcika je proza. Z prezitej skusenosti na rodnom Zahori napisal dvojdielny roman Sedlaci (I. diel 1988, II. diel 1992), ktory je svojraznym obrazom zivota rolnika tohto regionu v poslednych desatrociach. Z ludovej slovesnosti Zahoria cerpal aj v knihe humoresiek V Kiripolci svine kuju (1989), v ktorej bohato vyuzil zahoracky dialekt, zahoracke povesti spracoval v Tajnej knihe Zahorakov (1994). Kniha Stahovanie rieky (1988) je umeleckou reportazou o stavbe vodneho diela na Dunaji. V zbierke poviedok Mlynarka ma holubicku (1990) sa prejavil ako autor schopny postrehnut viacvyznamovost slova a zvukomalebnost slovnych spojeni. Svoje poetologicke postupy sa pokusil vysvetlit v knihe eseji Magia reci (1992).