Pôvod slova droga je v holandskom slove „droog“ , čo v preklade znamená suchý, usušený. Pôvodne to slovo znamenalo surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu , ktorá sa používala ako liek. Droga je prírodná alebo umelo vyrobená omamná látka, ktorá sa využíva ako liečivo alebo sa zneužíva pri toxikománií. Všetky drogy sú návykové a ich dlhodobé a nadmerné užívanie poškodzuje organizmus a môže spôsobiť smrť. Patrí sem alkohol, prchavé látky, ktoré sa fetujú ( toluén ), a iné organické zlú
-biela -vo vode nerozpustná látka -neobyčajne tvrdá ( podľa Morhonovej stupnice: 9 ) -ťažko taviteľná 2 570C -rozpúšťa sa vo väčšine kyselín aj v hydroxidoch alkalických kovov
Oxid bizmutitý Bi2O3
-žltá kryštalická látka -teplota topenia: 827C -hustota: 8,76 g.cm-3 -pripravuje sa termickým rozkladom uhličitanu bizmutilu (BiO)2CO3  Bi2O3 + CO2 -v sklárskom prie
-biela, pri vysokej teplote žltá látka -nepatrne rozpustná -vzniká pri dlhotrvajúcom zahrievaní Sb2O3 2Sb2O3 + O2  2Sb2O4 alebo hydrátu oxidu antimoničitého pri 800-900 C - je to podvojný oxid SbIII SbVI O4
Oxid antimoničný Sb2O5
-žltkastá -vo vode málo rozpustná látka -ako hydrát sa získava oxidáciou antimónu konc. kys. Dusičnou -pri zahrievaní uvoľňuje O2, skôr než sa d
Periodická sústava prvkov: (podstata a význam periodického zákona, kritéria klasifikácie prvkov na základe ich postavenia v periodickej tabuľke, charakterisika kovových a nekovových prvkov, analýza závislosti vlastností prvkov a ich zlúčenín od ich elektrónovej štruktúry)
Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa začal zaoberať otázkou triedenia prvkov, dospel k záveru, že všetky prvky možno usporiadať do jedinej sústavy. Pričom za základ klasifikácie treba vziať relatívnu atómovú hmotnosť, ktorá
Z Značka prvku Elektrónová konfigurácia atómu Elektronegativita atómu Teplota topenia (K) Hustota (g.cm-3) Oxidačné číslo 5 B [He]2s22p1 2,0 2573 2,4 III 13 Al [Ne]3s23p1 1,5 933 2,7 III 31 Ga [Ar]4s24p1 1,6 303 5,9 III 49 In [Kr]5s25p1 1,7 429 7,3 III,I 81 Tl [Xe]6s26p1 1,8 576 11,9 I, (III)
Gálium, indium, tálium • v prírode len v podobe zlúčenín ako prímes, získavajú sa z oxidov redukciou vodíkom • kovy, Ga, In – nejedovaté • Ga
PVC (polyvinylchlorid) je druhou najpoužívanejšou umelou hmotou na svete. Je to termoplast, jeho problematickým prvkom je chlór (Cl), ktorý tvorí základnú surovinu pre výrobu. Okrem chlóru sa PVC skladá z mnohých prísad, ktoré zaisťujú jeho priehľadnosť a pružnosť. S jeho výrobou, ale i použitím je spojená rada problémov. Počas výroby unikajú do životného prostredia nebezpečné látky (napríklad dioxíny). PVC, na jeho výrobu sa spotrebuje najvätšie množstvo produkovaného chlóru, je taktiež najvätším z
Rádioaktivita je dej, pri ktorom sa jadro atómu štiepi za vzniku lúčov, alebo častíc (žiarenia) pričom sa vytvorí jadro iného prvku. Rádioaktívne prvky sú také, ktorých jadrá sú postupne týmto spôsobom menené. Takéto jadrá sú zvyčajne nestabilné buď preto, že majú vysoké hmotnostné číslo, alebo preto, že majú nevyvážený počet neutrónov a protónov. Žiarenie je vo veľkých dávkach smrteľné.
Rádioizotop (rádioaktívny izotop): všeobecný termín pre rádioaktívnu látku. Je len nieko
Ropa a zemný plyn sú v podstate zmesou uhľovodíkov. Ropa je v podstate zmesou kvapalných uhľovodíkov, najmä alkánov, v ktorých sú rozpustené v menšom množstve jednak plynné, jednak tuhé uhľovodíky. Niektoré ropy obsahujú aj cyklické uhľovodíky (cykloalkány, aromatické zlúčeniny). V rope sú aj malé množstvá zlúčenín síry, najmä sírovodíka, preto ropa nepríjemne zapácha.
Spracovanie ropy: V prírodnom stave sa ropa používa iba zriedkavo – na kúrenie. Väčšinou sa spracúva v rafinériá
Cukry nazývané tiež SACHARIDY sú prírodné zlúčeniny tvorené fotosyntetickou asymiláciou výlučne v zelených rastlinách. Skladajú sa z C, H a O ich deriváty obsahujú aj P,N príp. S. Definujeme ich ako aldehydy alebo ketóny vyšších viacsýtnych alkoholov - polyhydroxyalkoholy, polyhydroxyketóny alebo sú to ich polykondenzáty.
FUNCKIA SACHARIDOV- v živočíšnych bunkách sú dôležitým zdrojom energie pre životné pochody, zásobné látky- škrob a glykogén- na syntézu biologicky dôleži
Seminárna práca z chémie - charakteristika kovov a ich využitie
KOBALT Co, Cobaltum
Charakteristika: Je to chem. prvok VIII.B skupiny period. sústavy (patrí do triády železa). Názov je odvodený od nemeckého pomenovania banského škriatka Kobolda, ktorý poďľa stredovekých predstáv spôsoboval, že z rúd veľmi podobných rudám strieborným (zväčša to boli rudy kobaltnaté) nebolo možné získať striebro. Kobalt z rúd pripravil G. Brandt v roku 1735. V prírode sa vyskytuje vždy spolu s
Síra a uhlík boli jediné dva nekovové prvky, ktoré poznali už starí Gréci a Rimania. V zemskej kôre sa síra vyskytuje voľná aj viazaná v množstve dvakrát väčšom ako uhlík. V živých organizmoch sa síra vyskytuje vo forme anorganických a organických zlúčenín. Je súčasťou každej bunky tela, pretože sa nachádza v aminokyselinách ( metionín, cystein, cystín ). V tele dospelého človeka je 175 g síry. Pri rozklade organických látok sa uvoľňuje ako plynný sulfán H2S, napr. skazené vajcia. Pri
Dnes získavame väčšinu železa z nerastov a železných rúd, ktorými sú napríklad krevel a magnetit. Z nich sa železo vyrába vo vysokých peciach. Najvyššia pec má 60 m, produkuje 10 000 ton železa denne a bez prestávky pracuje 10 rokov. Do pece sa striedavo navážajú vrstvy železnej rudy, koksu a struskotvorných prísad – najčastejšie vápenec. Chemické reakcie začínajú vháňaním horúceho vzduchu do pece. Ako sa koks rozžeraví, uhlík v ňom nadobudne dostatok energie, aby mohol reagovať s kyslíkom zo vzduchu
Rola kyslíka v respirácii a jeho produkcii vo fotosyntéze poskytuje príklady radu biologicky významných redox reakcii, elektrónových transferov, atómových transferov a foto-chemickych procesov. Na zabezpečenie dodavky kyslíka sa vyvinuli 3 typy proteinov, ktoré viažu a transportujú kyslík. Každý z týchto proteinov využíva kovový atóm alebo par kovových atómov v proteínoch.
Najznámejší a najrozšírenejší distribútor kyslíka je hemoglobín. Nachádza sa v červených krvinkách a je využíva
elektrónová konfigurácia [Ne] 3s1 skupenstvo tuhé elektronegativita 0,9 teplota topenia (°C) 98 teplota varu (°C) 883 oxidačný stupeň I vzhľad striebrobiely kov (mäkký)
HORČÍK – Mg
Fyzikálno-chemické vlastnosti prvku
elektrónová konfigurácia [Ne] 3s2 skupenstvo tuhé elektronegativita 1,2 teplota topenia (°C) 650 teplota v