Vodu, ktorá obsahuje väčšie množstvo rozpustených solí vápnika a horčíka, nazývame tvrdá voda. Podľa obsahu aniónov kyselín rozlišujeme prechodnú (uhličitanovú) a trvalú tvrdosť vody, ktorú spôsobujú najmä sírany. Prechodnú tvrdosť vody zapríčiňuje rozpustený hydrogénuhličitan vápenatý a horečnatý. Počas zohrievania vody sa hydrogénuhličitan vápenatý rozkladá na oxid uhličitý a málo rozpustný uhličitan vápenatý: Ca(HCO3) ---------> CaCO3 + H2O + CO2 Rozpustnosť oxidu uh
Chemická väzba: Vzniká v dôsledku elektrických síl medzi kladne nabitými jadrami atómov a z záporne nabitými elektrónmi týchto atómov. Kovalentná väzba: O tejto väzbe hovoríme vtedy, keď väzbové elektróny patria obom zlúčeným atómom. Jednoduchá kovalentná väzba: Ak sú dva atómy viazané väzbou a majú len jeden spoločný elektrónový pár. Násobná kovalentná väzba: Ak sú dva atómy viazané väzbou a majú viac elektrónových párov. Nepolárna kovale
-lat.: uranium -chemický prvok skupiny aktinoidov -elektrónová konfigurácia atómu Rn 5f3 6d1 7s2 -Z= 92, Ar= 238,029 -je rádioaktívny -najdôležitejšie izotopy sú 235U (podstatná súčasť prírodného uránu a materiál na prípravu 239U), 238U a 233U (pripravovaný ožarovaním 232Th neutrónmi v jadrovom reaktore) ako jadrové palivo -urán objavil roku 1789 M. H. Klaproth -pomenovanie dostal podľa planéty Urán, obj
Čo sú to vitamíny? Definícia vitamínov hovorí, že predstavujú organickú zložku potravy, ktorá nie je stavebnou látkou ani zdrojom energie, ale je nevyhnutná pre život, zdravie a rast. Vitamíny sa zapájajú do celej škály procesov v mnohých systémoch ľudského organizmu. Väčšina z nich sa podieľa (ako súčasť enzýmov - urýchľovačov biochemických reakcií) na dôležitých procesoch látkovej premeny.Označovanie jednotlivých vitamínov písmenami latinskej abecedy má historický pôvod a poradie je dané
Vitamíny sú organické zlúčeniny potrebné pre život, rast a zdravie živočíchov a ľudí. Ich nedostatok v potrave má za následok rôzne vážne ochorenia, tzv. avitaminózy. Vitamíny prevažne označujeme veľkými písmenami abecedy. Podľa rozpustnosti ich rozdeľujeme na dve veľké skupiny: na vitamíny rozpustné v tukoch a na vitamíny rozpustné vo vode. Aj keď vitamíny majú rôznu chemickú štruktúru, predsa ich možno (v závislosti od ich štruktúry) zadeliť do niektorých skupín: - alfatická skupina
Voda (H2MO) je najdôležitejšia zlúčenina na Zemi. Nachádza sa na jej povrchu, v atmosfére, zvieratách a rastlinách. Obrovské množstvá vody sa denne používajú v domácnostiach a v priemysle, napr.: vo výrobných procesoch, na chladenie v chemických zariadeniach. Obyčajne obsahuje malé množstvo rozpustných plynov, solí a nečistôt. Voda (H2O) – oxid vodíka a jedna z najbežnejších zlúčenín na Zemi. Je to bezfarebná kvapalina ,bez zápachu, ktorá tuhne pri teplote 0°C a vrie pri teplote 100°C.Najhustejšia (1 g n
Elektr. konfigurácia : O : 1s 2s 2p 3 izotopy : 8O16 , 8O17 , 8O18 Fyz. vlastnosti : -najrozšírenejší prvok na Zemi -bezfarebný plyn bez chuti a zápachu -čiastočne rozpustný v H O /vodné živočíchy/ -vysoko reaktívny Chem. vlastnosti : -je oxidovadlo /odovzdáva elektróny/ -je nestabilný a vzniká = viazanie 2 atómov --- O2 -molekulový kyslík O2 je stabilný Oxidácia : reakcia
Voda je chemická látka, ktorá sa nachádza všade okolo nás a v nás. Pokrýva až 2/3 zemského povrchu čo predstavuje 369 000 000 kilometrov štvorcových. Je to jedna z najnevyhnutnejších zložiek potrebných pre život organizmov. Prejavuje sa v 3 skupenstvách. Kvapalné, pevné a plynné skupenstvo. V kvapalnom skupenstve sa prejavuje v podobe vody bez farby, chuti či pachu. V plynnom skupenstve sa prejavuje v podobe pary, čo je príčinou vyššej teploty ovzdušia. V pevnom skupenstve sa prejavuje v podobe
Voda je najrozsirenejsou latkou na zemi.Je podstatnou zlozkou biosfery a ma popri pode prvorady vyznam pre zabezpecenie ludstva.Clovek ju pouziva na osobnu potrebu a spotrebu,polnohosp,priemysel,rekreaciu,p remenu energ.potencialu na dopravu.Stav vody odraza chcemizmus prostredia. Vodstvo=zemska hydrosfera(oceany,rieky...) 96,5% hydrosf=oceany 1%-sladka voda-vyuzitelna-prevazna část z nej je skryta pod povrchom pevnin,asi desatina v jazerach,riekach,trochu aj v atmosfere. Clovek priamo aj nepriamo ovplyvnuje vodstv
Vodík bol objavený z vody, anglickým fyzikom Henrichom Cawendischom v roku 1766. Voda je najrozšírenejšia a najdôležitejšia zlúčenina vodíka. Latinský názov hydrogenium pochádza z gréckych slov hydór = voda a gennaó = tvorím. Jeho atóm má zo všetkých atómov prvkov najjednoduchšiu štruktúru. V jadre obsahuje len jeden protón a jeho elektrónový obal vytvára jediný elektrón. Je prvým prvkom periodickej sústavy umiestnený v hlavnej skupine a v prvej perióde, aj keď sa viacerými vlastnosťami odlišuje o
Na základe poznania prírodných zákonov sa vyvinula veda o prírode. Chémia, ako jedna z jej najmladších odvetví, sa zaoberá zmenamy, ktoré zapríčiňujú premenu druhov látok. Skúma procesy, ktoré sa odohrávajú medzi atómami a molekulami, a usiluje sa cieľavedome utvoriť nové látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Pomáha utvárať látky nevyhnutné pre život človeka v záujme čím dokonalejšieho uspokojenia jeho potrieb. Chémia do istej miery závisí od poznatkov ostatných odborov vedy a techniky, ako je fyzika,
-súbor vonkajších činiteľov a podmienok vzniku, vývoja a existencie človeka, čiže je to časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje
-je vymedzené časťou atmosféry, litosféry a hydrosféry, tzv.biosférou
-rozdeľujeme na tieto zložky:
1. prírodné životné prostredie a)neživé b)živé
2.životné prostredie ,ktoré človek pozmenil/ lesohospod., poľnohos./
Kaucuk, ci uz prirodny alebo jednotlive druhy syntetickeho kaucuku, sa v ostatnom case uplatnuje takmer vylucne ako vulkanizat; gumove vyrobky sa na urcity ucel zhotovuju vulkanizaciou vhodne zostavenej zmesi. Prve pokusy prakticky vyuzit prirodny kaucuk, v druhej polovici 18. stor., boli neuspesne najma pre nevhodne tepelne vlastnosti tohto materialu. Pri malom ohriati sa kaucuk staval lepivym, pri malom ochladeni krehkym a lamavym. Az objav mastikacie v 20-tych rokoch minuleho storocia a o 20 rokov neskorsi o
Elektrolýza taveniny sa využíva najmä na výrobu neušľachtilých kovov, napr.: sodíka. Hliník je tiež neušľachtilý kov. Na jeho výrobu elektrolýzou je potrebná iónová zlúčenina. Takouto zlúčeninou je oxid hlinitý. Získava sa náročným spôsobom z bauxitu, ktorý je zmes oxidu hlinitého, oxidov železa (s obsahom 50-70 vody) a piesku.
Oxid hlinitý má veľmi vysokú teplotu topenia, 2 045C. Ťažkosti, spojené z elektrolýzou pri takej vysokej teplote, sa odstránia rozpustením o
Niektorí starogrécki filozofi už viac ako pred 2000 rokmi vychádzali z predstavy, že látky sa skladajú z malých, nedeliteľných čiastočiek – atómov. Prvé predstavy o stavbe atómu pochádzajú zo začiatku 20.storočia. W. Thomson (1904) vyslovil názor, že atóm je guľa, rovnomerne vyplnená kladným a záporným elektrickým nábojom. Túto predstavu pokusmi vyvrátil E. Rutherford (1909-1911). Podstata jeho pokusov je v tom, že cez tenkú fóliu zhotovenú zo zlata prepúšťal prúd častíc , ktorých d
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHEMICKÝCH PRVKOV Z Skratka Sl. názov Lat. názov Ar x Ox. čísla 1 H Vodík Hydrogenium 1.0079 2.2 -1,1 2 He Hélium Helium 4.0026 - - 3 Li Lítium Lithium 6.941 1.0 1 4 Be Berýlium Beryllium 9.0122 1.6 2 5 B Bór Borum 10.811 2.0 3 6 C Uhlík Carboneum 12.011 2.6 -4,2,4 7 N Dusík Nitrogenium 14.007 3.0 -3,-2,-1,1,2,3,4,5 8 O Kyslík Oxygenium 15.999 3.4 -2,-1,1,2 9 F Fluór Fluorum 18.998 4.0 -1 10 Ne Neón Neon 20.180 - - 11 Na
Téma: Závislosť reakčnej rýchlosti od koncentrácie a teploty reaktantov. Úloha 1: Závislosť rýchlosti reakcie KmnO4 a (COOH)2 od teploty a koncentrácie reaktantov. Pomôcky: Kadička, odmerný valec, varič, teplomer Chemikálie: c (KMnO4) = 0,04 mol. dm3 c ((COOH)2) = 0,5 mol. dm3 c (H2SO4) = 20% Princíp: 5(COOH)2 + 2 KMnO4 + 3H2SO4 10CO2 + 2MnSO4 + K2SO4 + 8H2O a A + b B c C + d D v =
ZLATO Trieda: Prvky Chemické zloženie : Au Tvrdosť: 2,5 – 3 Hustota: 19,3 Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti Lom: hákovitý
Kryštály tvoria kocky alebo oktáedre, vyskytujú sa však veľmi zriedkavo. So zlatom sa stretávame skôr v podobe zrniek, šupiniek, nuggetov alebo dendritov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Keďže zlato obsahuje pomerne veľa striebra, môže mať ai bledšiu farbu; vryp je zlatožltý. Zlato patrí k nepriehľadným minerálom s kovovým leskom.
Už 3 000 rokov pred naším letopočtom v Starom Egypte predpisoval zákon, že každý obyvateľ tohto mesta si musí denne obliekať vypratú bielizeň. Ľudstvo používalo na pranie prírodné rastlinné zdroje, ktoré obsahovali látky pôsobiace ako detergenty (spoločné označenie pre pracie a čistiace prostriedky). K takýmto prostriedkom patrí rastlinný popol, ktorý obsahuje uhličitan draselný a uhličitan sodný, ktoré sú rozpustné vo vode. Ich rozpúšťaním vznikajú zásadité roztoky, ktoré majú vlastnosti ten
elektrónová konfigurácia [Ar] 4s1 skupenstvo tuhé elektronegativita 0,8 teplota topenia (°C) 63,7 teplota varu (°C) 760 oxidačný stupeň I vzhľad striebrobiely kov (mäkký)
VÁPNIK - Ca
Fyzikálno-chemické vlastnosti prvku
elektrónová konfigurácia [Ne] 4s2 skupenstvo tuhé elek