Výroba hliníka

Elektrolýza taveniny sa využíva najmä na výrobu neušľachtilých kovov, napr.: sodíka. Hliník je tiež neušľachtilý kov. Na jeho výrobu elektrolýzou je potrebná iónová zlúčenina. Takouto zlúčeninou je oxid hlinitý. Získava sa náročným spôsobom z bauxitu, ktorý je zmes oxidu hlinitého, oxidov železa (s obsahom 50-70 vody) a piesku.

Oxid hlinitý má veľmi vysokú teplotu topenia, 2 045C. Ťažkosti, spojené z elektrolýzou pri takej vysokej teplote, sa odstránia rozpustením oxidu hlinitého v tavenine kryolitu. Zmes má teplotu topenia 950C.

Elektrolyzér je vyložený grafitovými platňami, ktoré sú zapojené ako katóda. Vylučuje sa na nich kovový hliník. Zhromažďuje sa na dne grafitovej vane a pred spätnou oxidáciou ho chráni vrstva taveniny.

Anóda je tiež z grafitových blokov, ktoré priebežne reagujú so vznikajúcimi atómami kyslíka a tým sa spotrebujú. Vzniká oxid uhoľnatý a oxid uhličitý.

Katóda: 2Al3+ + 6e-  2Al
Anóda: 3O2-  3O + 6e-
3O + 2C  CO + CO2

Na získanie 1 t hliníka sa spotrebuje asi 1,9 t oxidu hlinitého, 0,5 t anódového grafitu a 50 kg kryolitu. Spotrebuje sa toľko elektrickej energie ako v rodinnom dome za päť rokov (asi 15 000kWh).

Hliník je veľmi neušľachtilí kov, ale nepotrebuje ochranu pred koróziou. Chráni ho asi 0,0002 mm hrubá hustá vrstvička oxidu hlinitého.

Eloxácia. Odolnosť hliníka možno zvýšiť elektrolytickým zosilneným vrstvy oxidu na povrchu. Počas elektrolýzy sa hliník zapojí ako anóda. Na anóde vznikajú atómy kyslíka, ktoré hneď oxidujú hliník. Vzniká asi 0,02 mm hrubá , veľmi pevná vrstva oxidu, ktorú možno napr.: farbiť organickými farbivami. Postup, počas ktorého vzniká vrstva oxidu, sa nazýva eloxácia: elektrolytická oxidácia aluminia (hliníka).