“Keďže okrem krásnej postavy oplývala všetkými prednosťami,” Semiramis si manžela omotá okolo prsta. Rodinnú idylku naruší vojna s Baktriou. Vo vojsku kráľa Nina je aj Onnés, ale nebojuje – kráľovskí inšpektori sú od toho oslobodení. Kráľovi sa stále nedarí dobyť hlavné mesto a Onnés sa nudí. Zavolá si teda k sebe svoju ženu. Po príchode Semiramis zhodnotí stav frontu a zistí, že kráľ útočí – prirodzene – na slabšiu stranu opevnení. Tam ale protivník sústredí väčšinu svojich síl. Semira
A nielen na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť. Peržania si doň uložili zlato ako do trezoru. Herakleitos pred smrťou uložil svoje dielo O prírode na “najbezpečnejšie miesto na svete” – do Artemidinho chrámu. Artemis pochádzala z dvojičiek; ona a jej brat Apolón sú výsledkom náhleho vzplanutia záletníka Dia pre bohyňu Létó. Héra, ešte nezvyknutá na manželove časté mimomanželské rozptýlenia, mu kvôli tomu na Olympe vyviedla slušnú manželskú scénu, ale už sa stalo. Súrodenci sa narodili na ostrove D
Na stavenisku potom stĺpy pozdvíhali pomocou žeriavov ťahaných býkmi, aj keď podľa legendy komponenty stavby dala dohromady sama Artemis (za jednu noc – ako inak).Unikátnosť stĺpov bola nielen v ich rozmeroch a počte, ale aj v ich forme a výzdobe. Chrám sa stal prvou monumentálnou stavbou postavenou v iónskom slohu a vyhlásili ho za miesto zrodu tohto štýlu. A propos – výzdoba. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi významných umelcov.
Efezania však zo svojho chrámu nechceli mať Alexandrov pomník a z ošemetnej situácie sa diplomaticky vyvliekli: povedali, že sa nepatrí, aby boh obdarovával iných bohov. Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci. Výzdobe oltára sa venoval Praxiteles, na stĺpoch pracoval Skopas. (Alexander sa do Artemidinho chrámu predsa len dostal. Maliar Apelles pre chrám vytvoril obraz Dia Alexander metajúci blesky, za čo mu panovník venoval závratnú sumu 20 talentov.)Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Opäť bol dejiskom b
“Bolo by nešťastím zomrieť a nevidieť, ako vyzerá Feidiov Zeus.”
Štvrtý div je dielom jediného človeka. O majstrovskom sochárovi Feidiovi sa hovorievalo, že dokáže pretvárať ľudí na bohov a bohov na ľudí.
Na “vernisáži” Diovej sochy dostal od užasnutých prítomných otázku, či sa vybral na Olymp, aby si Dia prezrel, alebo Zeus sám z Olympu zostúpil a ukázal sa mu. Feidiovo umenie jeho súčasníci, Myrón a Polykleites, neprekonali; všet
Ak niekomu zostáva stáť rozum nad tým, ako sa taký absurdný súdny proces vôbec mohol odohrať a ešte k tomu v dobách rozkvetu demokracie, jeho údiv je namieste. Súdny areopag bol v tých časoch poslednou inštitúciou s aristokratickým zložením a Feidiovo odsúdenie bolo iba súčasťou “diskreditačnej kampane” proti Periklovi, s ktorým mal umelec pomerne blízke vzťahy. Tie mu zabezpečili nielen rozsudok, ale aj záchranu. Určite by Élidčania za Feidia len tak nezložili neslýchanú kauciu 40 talentov a neodviedli b
Ďalšia výzdoba trónu velebí Grékov, najmä v spojitosti s grécko-perzskými vojnami. Na tróne boli vytesané scény bojov kentaurov s Lapitmi, ako symbol víťazných bojov Grékov s barbarmi. Symbol jednoty Grékov predstavovali hrdinské činy dórskeho Hérakla a aténskeho Tésea. Na podnožke trónu boli výjavy z bojov s Amazonkami, ktoré podľa legiend obkľúčili Atény a Gréci ich porazili a zahnali – tak ako Peržanov. Na tróne boli zobrazení aj ôsmi pretekári, ktorí predstavovali osem disciplín vtedajších olympij
“S nesmiernym úsilím a veľkorysosťou postavila na zachovanie jeho pamiatky onen najznámejší náhrobok, taký veľkolepý, že sa počíta medzi sedem divov všetkých krajín sveta.
Zasvätila ho Mausólovmu duchu a zariadila, aby sa o ňom spievali najväčšie chvály.”
Dáma, o ktorej sa v úryvku hovorí, je Artemísia, manželka a sestra kráľa Mausola. Jej láska bola vraj taká silná, že po manželovej smrti sa od žiaľu za štyri roky pominula tiež
Architektonická koncepcia Mauzólea bola jedinečným spojením kamenného masívu orientálnych hrobiek, stĺpového poriadku gréckych chrámov a staroegyptskej pyramídy; skutočne veľavravná syntéza štýlov v meste na predele gréckeho, mezopotámskeho a egyptského sveta. Základom celej stavby bol masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom. Podľa najnižších údajov bol na po užších stranách široký 18,9 metra, po širších 42,3 metra, vysoký bol 11,1 metra. Podľa najvyšších to bolo 66 a 77 m
“Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Hélios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Hélia.”
Francúzska mademoiselle, ktorá sa stala symbolom Ameriky, mala svojho starovekého predchodcu. Splodil ho Rodos – ostrov vynikajúci nielen námorníkmi, obchodníkmi a olympijskými víťazmi, ale aj umelcami. Plinius napísal, že ho zdobilo asi tritisíc sôch,
Kolos bol teda z medi a železa a mal podobu “voľne stojacej mužskej postavy” vysokej asi 33 metrov. Stál na mramorovom podstavci, v ktorom mal kvôli stabilite zapustenú spodnú časť chodidiel. Nebol iba pastvou pre oči, ale aj denným a nočným majákom – jednu ruku mal zdvihnutú a držal v nej “funkčnú” fakľu. Za miesto, kde Kolos stál, sa pokladá koniec Svätomikulášskeho móla.
Tvorcom sochy bol Charés z Lindu, Lysippov žiak, bol však skôr umeleckým “veliteľom” hojného počtu pomocníkov,
“Sostratos z Knidu, Dexifanov syn, bohom, chrániacich plavcov.”
Miesto posledného, siedmeho divu sveta zastáva najvyššia budova antického sveta. Nie je to jediné prvenstvo, ktoré drží.
Maják na ostrove Faros je zároveň najvyšším majákom, aký kedy bol a bude postavený a zo šestice nedochovaných divov bol zničený ako posledný. S prvým divom nemá spoločnú iba krajinu pôvodu: pyramídy boli ukážkou moci faraónov prvých, maják posledných.
Ani ďalší Ptolemaiovia nezaháľali; keď Caesar dobyl Alexandriu, obsahovala knižnica Múzea aj s kópiami 700 000 zvitkov a Zoznam tých, čo vynikli v hociktorom odbore ľudských vedomostí, a ich spisov, katalóg knižnice, mal 120 dielov. O zvitky sa dobre starali učenci. O učencov sa dobre staral zase štát. Po vymenovaní kráľom dostali byt – mohli si vybrať, či v budove, alebo v meste – stravu a dobrý plat. V Múzeu mali dostatok priestoru na vlastnú profesijnú realizáciu. Okrem knižnice a študovní sa mohli venova
Od Plinia zase vieme ako vyzerala. Na základni štvorcového pôdorysu so 180-190 metrovými stranami stál veľký jednoposchodový palác s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká, postupne sa zužujúca veža ukončená cimburím. Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole.
Na plošine stála okrúhla stĺpová sieň, v ktorej sa v noci udržiaval oheň. Na stĺpoch spočívala pyramídová veža a na podstavci na jej vrchol
Sedem divov sveta. Starí Gréci zrejme dobre vedeli, prečo ich majú len sedem. Nestalo by sa im to, čo nám – my ich máme toľko, že ich už nevieme vymenovať, ba sme ich aj prestali registrovať a vnímať. Tým, že si určili to najkrajšie, najväčšie, najdômyselnejšie; jednoducho to najlepšie, čo im ich doba ponúkala, vytýčili si hranice ľudského umu a rúk, ktoré sa potom mohli snažiť prekročiť; ideály, ktoré mohli nasledovať. Najobjemnejšia pyramída, najdômyselnejšie záhrady, najkrajší chrám, najmajest
Veľmi dlhá peloponézska vojna tak vysilila večných protivníkov Spartu a Atény, že sa stali ľahkou korisťou dobyvateľa Filipa II. Macedónskeho, ktorý v bitke pri Chaironei (338 pred Kristom) urobil definitívny koniec gréckej nezávislosti. A práve pri Chaironei zažiarilo vojenské nadanie Alexandra, Filipovho syna, ktorý sotva osemnásťročný rozbil tébske šíky. V roku 336 pred Kristom po otcovej smrti, keď prekonal dynastické ťažkosti, začal upevňovať macedónske kráľovstvo, ktoré pod jeho vedením zažilo vzne
História-popis Jadrom historického osídlenia Strážok bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré dnes ako celok tvoria národnú kultúrnu pamiatku a patria medzi významné architektonické skvosty Spiša. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočie) cez renesančnú prestavbu až po barokovo-klasicistické úpravy (z konca 18. storočia). Kaštieľ patril v 16. - 18. storočí rodine Horváth-Stansithovcov, ktorá v Strážkach za
Čechy, Morava a Slovensko (Uhorsko) - Peňažné sústavy týchto troch krajín sa v minulosti vyvíjal oddelene alebo sa naopak celé storočia vzájomne dopĺňali, či dokonca spolu splývali. Najstaršie mince na ich území razili v 1. a 2.storočí Kelti v opidách v stredných Čechách a najmä na území Bratislavy. Na Veľkej Morave sa mince nerazili. Moravania platili železom spracovaným do zvláštnych sekerovitých hrivien. Predpokladáme,že na platenie sa používali aj plátené šatôčky, aké ešte v roku 965 videl na pra
Gréci poznali mnoho spôsobov vzájomného merania síl, ktoré boli rozhodne lepšie ako vojny: hry na počesť bohov spojené so športovými a umeleckými súťažami. Nikto pred nimi na nič podobné neprišiel a po zániku antiky trvalo tisícpäťsto rokov, kým sa prišlo na to, že by sa mali jedny z nich obnoviť – olympijské hry. Pôvod olympijských hier sa stráca v šere mýtov a domnienok bádateľov. Podľa najrozšírenejšej verzie ich založil Hérakles po návrate Argonautov z Kolchidy, aby sa na nich schádzali na
Barok je umelecký smer, ktorý vznikol okolo 1560-1600 v Taliansku (hl. centrum-Rím)
Cirkev si uvedomovala, že značne stratila svoj doterajší vplyv a snažila sa znovu získať stratených veriacich. Zistila, že najlepším lákadlo bolo umenie, a tak sa snažila vymyslieť smer, ktorý by svojou krásou ohúril a privolal ľudí do kostolov.
Vznikol teda barok (barocco- z portugalčiny; „perla nepravidelného tvaru“). Vyznačuje sa snahou vzbudiť dojem monumentálnosti, sily, krásy a bohat