Barok

Barok je umelecký smer, ktorý vznikol okolo 1560-1600 v Taliansku (hl. centrum-Rím)


Cirkev si uvedomovala, že značne stratila svoj doterajší vplyv a snažila sa znovu získať stratených veriacich. Zistila, že najlepším lákadlo bolo umenie, a tak sa snažila vymyslieť smer, ktorý by svojou krásou ohúril a privolal ľudí do kostolov.


Vznikol teda barok (barocco- z portugalčiny; „perla nepravidelného tvaru“). Vyznačuje sa snahou vzbudiť dojem monumentálnosti, sily, krásy a bohatstva. Pôsobil hlavne na city a to svojou nádherou, a rôznymi efektmi (fresková výzdoba kostolov).


Používal síce renesančné prvky, ale princípom nebola jednoduchosť, harmónia a súmernosť, ale spleť nepravidelných, živých až prehnaných tvarov a foriem. Klasické rovné a štíhle stĺpy nahradili silné, proporcionálne a špirálovito stočené stĺpy. Používala sa najmä zlatá farba a kostoly boli vyzdobené rôznymi podobizňami svätých a hlavne bucľatými anjelmi.


V architektúre sa uplatňovali najrozličnejšie pôdorysy, vnútrajšok oživovala hra so svetlami a aby sa zvýšil celkový monumentálny dojem, boli tak zariaďované aj okolia budov (námestia, súsošia, fontány, parky, záhrady,...)


Za 1. barokovú stavbu sa považuje jezuitský kostol Il Gesú v Ríme, postavený Giocomom Vignolom. Táto stavba sa stala vzorom pre výstavbu ďalších jezuitských kostolov.


Ďalšími významnými barokovými umelcami boli Giano Lorenz Berniny (sochy a pomníky, plné vášne a citov) a Fransesco Borromini.


Barok mal viacero podôb, hlavne podľa náboženského prostredia:


V kresťanských krajinách (Taliansko, Španielsko, stredná Eur.) bol typický dynamický barok, vyznačujúci sa monumentálnosťou, vyjadrenou krivkami, dynamikou a pohybom
V protestantských krajinách (hl. Francúzsko) dominoval klasicistický barok, kde bola monumentalita vyjadrená symetriou, pravidelnosťou a harmóniou.
V 17st. dosiahol barok svoj vrchol a najväčší rozkvet. Realistické videnie a chápanie sveta nahradili mystické, náboženské predstavy, symboly a alegórie. Umenie bolo vyumelkované, plné zložitých tvarov, dynamizmu a hry na city.


V tomto období silnela absolutistická moc, ktorá sa odrážala najmä vo veľkolepých dvoroch. Vzorom sa stal zámok Ľudovíta XIV vo Versailles, ktorý postavili Louis Le Vau, Claud Perrault a Jules Mansarta. Asi najznámejšou stavbou vybudovanou podľa vzoru Versailles je rakúsky cisársky palác Schönbrunn vo Viedni, postavený Jaohannom Bernardom Fischerom.


V 1. polovici 17st. sa barok rozšíril z Talianska do celej Európy. Tu bolo významné hlavne maliarstvo. Najznámejší maliari boli Pieter Paul Rubens a Anthonius van Dyck z Flámska, Frans Hals a Rembrand van Rijn z Holandska a Diego Velázquez a Bartolomé Murill.


V období baroka zaznamenalo rozvoj hlavne divadlo, a to vo všetkých svojich smeroch. Námety boli z antickej mytológie alebo biblie. Väčší dôraz sa kládol na dekoráciu než na výstup a hovorené slovo. Objavil sa nový prvok divadla, a to hudba, ktorá už len nesprevádzala dej, ale stala sa rovnocennou súčasťou predstavenia =) vznik opery. Začali sa stavať divadelné budovy len pre operu- Rím, Florencia, Palais Royal v Paríži, Versalilles,...


Javisko malo už kulisovú podobu, čím sa využila hĺbka javiska a bolo možné meniť scénu počas predstavenia.


Barok sa presadil aj v hudbe- Claudio Montevrdi, Antonio Vivaldy, Johann Sebastian Bach, Georg Fridrich Händl,...


Aj v móde bolo vidieť vplyv nového smeru. Šaty boli bohato zdobené stužkami a čipkami, používali sa vysoké podpätky (aj u mužov), a populárne boli nakučeravené a napudrované parochne.


Barok bol akýmsi vyzdvihnutím viery a skrášlením náboženských chrámov. Dovtedy ľudia prešli cez 4 hlavné umelecké slohy: románsky, gotický, renesančný a barokový:


Románsky sloh (10-12st) sa vyznačoval hlavne stavbou kostolov, ktoré mali dôkladne členený priestor, masívnu kamennú stenu, malé otvory na okná, stĺp bol oblý, jednoduchý, oblúk polkruhový. Znázorňoval jednoduchosť.
V Gotickom slohu (12-14st) bol dominantný lomený oblúk a rozsiahle klenby. Okná boli úzke, štíhle a zakončené lomeným oblúkom. Celkovo vyjadroval vyzdvihnutie kresťanstva a života Krista.
Renesančný sloh (14-16st.) bol podmienený vznikom humanizmu a renesancie. Človek sa aj v umení prinavracal k antike, k zobrazovaniu ľudského tela a viere v samého seba. Bol strohý, takmer bez ozdôb. Neopiera sa o vieru, ale o poznanie človeka, rozumu a prírody.
Barokový sloh (16-18st) znamenal znovu navrátenie k viere v Boha. Snažil sa ohromiť človeka svojou pompéznosťou a veľkoleposťou a tak prinavrátiť človeka k viere.