Slovo kostra pochádza zo starogréckeho slova skeletos, čo znamená „vysušený“. Nie je to však veľmi dobrý opis pre živý technický zázrak, ktorý nás podopiera a dáva nášmu telu tvar. Naša kostra sa skladá z 206 kostí, ktoré sú navzájom pospájané tak, aby vytvorili pevnú, ale ľahkú nosnú konštrukciu. Kosti sú živé. Tvrdí obal tvoria tuhé vlákna, minerálne látky, ako aj vápnik, a živé bunky, ktoré majú vlastné zásobovanie krvou a nervami.
Význam dýchacej sústavy – výmena dýchacích plynov medzi prostredím a organizmom. dýchaciu sústavu tvoria pľúca a dýchacie cesty. Pri dýchaní sa uplatňuje aj činnosť svalov, krv a ústredná nervová sústava.
Dýchacie cesty sa delia na horné DC a dolné DC. Horné dýchacie cesty
Nosová dutina /cavum nasi/je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice. Nosová dutina je spojená s prínosovým dutinami umiestnenými v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Dutinu nosa vystiela sliznica,
Oko je telesný orgán prijímajúci svetlo. Človek získava až 90% informácií o vonkajšom prostredí pomocou zrakového exteroreceptora. Signálom pre zrakový receptor je elektromagnetické žiarenia v oblasti viditeľného svetla, v rozsahu vlnových dĺžok 400 až 750 nm. Subjektívny zrakový vnem vzniká podráždením zrakového nervu. Podráždenie je ovplyvnené osvetlením sietnice. Oko je uzavreté do očného bielka, nepriehľadného guľového puzdra. Vpredu je bielko v ktorej je rozvetvený zrakový nerv. Priestor medzi roho
Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, umožňuje pohyb, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí. Vekom však niektoré kosti zrastajú /napr. hrudná, krížová, báza lebky/. Tvar kostí
Podľa tvaru rozoznávame kosti:
dlhé /napr. ramenná kosť, stehenná kosť/ krátke /napr. zápästné, priehlav
Jedovaté rastliny patria medzi najzaujímavejšie v rastlinnej ríši a majú rôzny význam. Niektoré jedy v nich obsiahnuté môžu ťažko poškodiť zdravie alebo byť príčinou smrti človeka i zvieraťa, ale odborne využité sa stávajú vysoko účinnými a často nenahraditeľnými liečivými prostriedkami. U niektorých rastlín sú jedovaté látky v celej rastline, u iných len v niektorých častiach a existujú aj také, ktorých niektoré časti sú jedlé a iné jedovaté. Väčšina z nich rastie plano, ale niektoré sa pes
Je vodná rastlina,vzácne zriedkavá,preto je chránená.Žije v stojatých a mierne tečúcich vodách.Kvet kvitne v lete.Listy a kvety odumrú,stonka prezimuje a na jar zase vyrastú listy a kvety.
Čo považujeme za znečistenie ovzdušia? Ovzdušie teda atmosféra je plynný obal Zeme s hrúbkou asi 480km. Zo zmesi plynov ktoré ho tvoria má najväčšie zastúpenie dusík 78%, ďalej kyslík 21% a 1% tvoria ostatné plyny napr. argón, hélium, neón a ďalšie.
Význam atmosféry je nesporný pre všetky formy života na Zemi. Potrebujú ho na dýchanie tak organizmy žijúce v ovzduší a na zemskom povrchu ako aj organizmy žijúce pod zemským povrchom.
Životné prostredie je miesto, kde živé organizmy žijú a vykonávajú svoje činnosti. Človek si sám škodí tým, že si ho znečisťuje a ničí.
Znečisťovanie :
Stromy sú na svete už veľmi dlho a ničí ich len človek. Preto sú dnes stromy v nebezpečenstve. Mnoho krát sú zničené alebo sú odlesnené. Životné prostredie znečisťuje aj doprava. Má zlý vplyv na zdravie ľudí, zvierat a na rastliny. Doprava sa stala najväčším znečisťovateľom životného prostredia.
Životné prostredie v Banskej Bystrica je dosť znečistené. Mesto pre zlepšenie životného prostredie vytvorilo: „Plán zdravia mesta Banská Bystrica“. Jednou z prirodzených výhod mesta je jeho poloha. Hlavnými znečisťovateľmi životného prostredia B. Bystrice sú Biotika a.s., Smrečina Holding I. a.s., Harmanecké papierne a.s..
Tieto podniky znečisťujú najmä ovzdušie a vodné toky. Biotika spôsobila niekoľko dosť veľkých znečistení rieky Hron, pri ktorých väčšina živočíchov zahynula a nepomoh
V posledných rokoch 20. storočia sa zmenilo mnoho faktorov, ktoré na človeka pôsobia. Zmenil sa spôsob života, bývania, zmenila sa tiež ponuka potravín a s ňou aj výživa. Pri týchto pozitívach však vznikajú aj mnohé negatíva. Medzi ne predovšetkým patrí nárast civilizačných chorôb, ku ktorým radíme aj alergické ochorenia. Alergických ochorení vo všetkých častiach sveta pribúda a očakáva sa, že ich počet sa bude naďalej zvyšovať. Čo je však zarážajúce, znižuje sa aj veková hranica prvých alergick
Chov ošípaných je dôležitým odvetvím živočíšnej výroby. Ošípaná poskytuje človeku základné potraviny – mäso a tuk. Bravčový tuk je z hľadiska ľudskej výživy najlepším živočíšnym tukom. Ošípaná je hlavným dodávateľom mäsa na trh, lebo z celkovej spotreby pripadá na bravčové mäso viac než 50%. Okrem mäsa poskytuje ošípaná kožu, črevá, krv, kosti a štetiny, takže prakticky možno upotrebiť celé telo ošípanej. Prednosťou ošípanej je jej veľká rozmnožovacia schopnosť a rýchly rast. Pr
Ľudstvo sa čoraz častejšie vracia k prírode, ktorá je taká bohatá, ako lúka plná zdravia. Odpradávna človek využíval účinky liečivých rastlín pri liečení chorôb, ale aj pri skrášľovaní sa. Poznatky o nich sa odovzdávali z generácie na generáciu a postupne sa rozvíjali.
Súčastná veda prejavuje čoraz väčší záujem o účinky prírodných látok na ľudský organizmus. Dnes je už veľa liečivých rastlín dôkladne preskúmaných z hľadiska ich zloženia a účinku.
Skupina A 1. Čo je to biológia ? 2. Priraď meno ku správnemu objavu a obdobiu Hypokrates Iraque, lekárske spisy novovek Avicena 1.krát skúmal prir. cez mikroskop novovek Leeuwenhoek Binomická nomenklatúra stredovek Ch. Darwin Hypokratová prísaha starovek C. Linné Moderná evolučná teória novovek 3. Čo je to pozorovanie? 4. Funkcia vody v bunke ( min. 4 veci ) + koľko percent vody je v bunke 5. Formuluj bunkovú teóriu 6. Čo je to DNA a ako sa líši od RNA ? 7. Charakterizuj zl
Základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel Základný prvok organizácie živých systémov Vedná disciplína, kt. sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky = cytológia Objav bunky a bunková teória
Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu (gr. mikros = malý, cope = pozorovanie). Robert Hooke – angl. vedec, objaviteľ rastlinnej bunky – pozorovanie korku stromov a nazvanie rozlíšiteľných dutín bunkami (lat. cellula) <
Najjednoduchší organizačný stupeň – telo baktérii, archeónov a siníc..v cytoplazme sa nevyskytujú membránové štruktúry a nie sú prítomné membránové organely, nevyskytujú sa mitochondrie, endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát Þ metabolizmus prebieha priamo v cytoplazme, ribozómy – voľne v cytoplazme Obsahuje:- ribozómy – tvorba bielkovín, inklúzie – uchovávanie zásobných látok, jadro – nemá jadrovú membránu, tvorí ho 1 do kruhu uzavretá molekula
Objav vírusov – D.I. Ivanovskij – tabakové listy – bakteriologický filter, jediné známe organizmy bez bunkovej štruktúry., Od ostatnych živých organizmov sa odlišujú tým, že
Sú nebunkové Nemajú vlastnú látkovu premenu – enzýmy Obsahujú vždy len jeden typ nukleovej kyseliny – DNA al. RNA Nemajú schopnosť samostatnej reprodukcie – rozmnožujú sa len v živej bunke Nemajú schopnosť rastu Nemajú proteosyntetický aparát – ribozómy, tRNA Nie sú
Po vytvorení väčšieho počtu viriónov nastane lýza bunky al. uvoľnenie viriónov bez smrti bunky Klasifikácia vírusov Podľa typu hostiteľa
Bakteriofágy- vírusy napadajúce bunky baktérii RNA / DNA – fágy, malá genetická výbava, do hostiteľskej bunky vniká nukleová kyselina, experimentálny objekt – fág l (lambda)
Rastlinné vírusy-vo viriónoch prevláda RNA a rozmnožujú sa len v rastlinných bunkách, do hostiteľskej bu
Stavebné prvky tela sa volajú bunky. Sú príliš malé na to, aby sa mohli pozorovať voľným okom. Aj tá najmenšia bodka, ktorú vieme urobiť perom je omnoho väčšia ako najväčšia bunka v našom tele a naše telo sa skladá z viac ako bilióna takýchto buniek. Každá z týchto buniek je samostatná živá jednotka. Obsahuje všetky inštrukcie potrebné na výstavbu ďalšej takej istej bunky. Má prostriedky na to, aby si vytvorila potrebné látky a dopravila tie, ktoré si sama nevie vytvoriť. Dokáže vylučovať odpadové l
Predstavme si niekoho, kto hrá futbal. Svaly ťahajú kosti nohy tak, aby urobili potrebný pohyb, čiže kopnutie. Na tento pohyb svaly potrebujú energiu, ktorá sa k nim dostáva vo forme živín a kyslíka krvným riečiskom. Živiny z potravy sa vstrebávajú do tela v črevách. Kyslík telo prijíma cez pľúca. Odpadové látky, ktoré vznikajú pri tejto telesnej činnosti, sa odovzdávajú pľúcami a močovými cestami. Všetky tieto procesy sú riadené prostredníctvom správ vysielaných cez nervový systém a pomocou chemických