rastl. a živoč. bunka

Bunka

Základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel
Základný prvok organizácie živých systémov
Vedná disciplína, kt. sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky = cytológia
Objav bunky a bunková teória

Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu (gr. mikros = malý, cope = pozorovanie).
Robert Hooke – angl. vedec, objaviteľ rastlinnej bunky – pozorovanie korku stromov a nazvanie rozlíšiteľných dutín bunkami (lat. cellula)
Marcelo Malpighi – tal. vedec, objaviteľ živočíšnej bunky
Antony van Leewenhoek – hol. Vedec, mikroorganizmy (baktérie, nálevníky...)
Robert Brown – bunkové jadro
Pavol Fjodorovič Gorjaninov – v r. 1834 vyslovil hypotézu, že každý organizmus má bunkovú štruktúru
Rudolph Virchow – potvrdil Gorjaninovu hypotézu známym výrokom „Omnis cellula e cellula“ = každá bunka vzniká z bunky.
Jan Evangelista Purkyně – potvrdil bunkové zloženie rastl. pletív a živ. tkanív a obsah bunky nazval protoplazma.
Mathias Jakob Schleiden, Theodor Schwam – nezávisle formulovali v r. 1838 bunkovú teóriu
Bunková teória

Základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, kt. je nositeľom všetkých životných funkcii
Každá bunka vzniká len delením už existujúcej materskej bunky
Prelom v biologických vedách a najmä v cytológii je spojený s objavom elektrónového mikroskopu v r.1933. Podľa toho aj bunkové štruktúry rozlíšiteľné svetelným mikroskopom sa nazývajú mikroskopické a rozlíšiteľné len elektrónovým mikroskopom sa nazývajú submikroskopické.
Všeobecné vlastnosti bunky

Bunka má vlastný metabolizmus, je schopná vymieňať si s vonkajším prostredím látky a energiu a má aj schopnosť prenosu genetickej informácie. Považuje sa preto za najmenší systém schopný samostatného života.

Všeobecné vlastnosti bunky sú charakteristické pre väčšinu buniek bez ohľadu na funkciu: chemické zloženie, stavba – štruktúra, metabolizmus, reprodukcia, dedičnosť, regulácia
Chemické zloženie bunky

65% voda, 12% bielkoviny, 9% sacharidy, 8% lipidy, 3% min. látky, 3% nukl. Kyseliny.Na stavbe bunky sa zúčastňuje mnoho chemických látok s rôznou funkciou : stavebnou/konštrukčnou – stavebné látky (tuky, cukry, bielkoviny), zásobnou – zdroj energie (tuky, cukry), metabolickou – katalyzátory (enzýmy, nukleové kyseliny), substrátovou – vhodné prostredie pre chemické deje (voda)
Voda

Univerzálne prostredie pre chem. deje – rozpúšťadlo min. látok, podmieňovanie biologickej aktivity bielkovín a nukleových kyselín, zabezpečovanie tepelného hospodárenia bunky, obsah vody v bunke závisí od veku (čím staršie, tým menej vody), od orgánu a prostredia.
Anorganické látky

Ovplyvňujú fyzikálno - chemické vlastnosti buniek, chloridy, fluoridy, fosforečnany, uhličitany – zdroj voľných iónov – Ca2+, K+, Na+, Cl-
Organické látky- najviac zastúpené – sacharidy, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny.
Štruktúra bunky

Tvar, veľkosť, vnútorné usporiadanie – vlastnosti charakteristické pre každý biologický druh a sú geneticky podmienené
Tvar – guľovitý, kockový, cylindrický, plochý, vretenovitý, hviezdicovitý, s bičíkom
Veľkosť – 0,8 mm (bunky baktérii), 10 – 100 mm (vajíčko vtákov), 150 mm (ľudské vajíčko), 60 mm (spermia)